Špaldové langoše pečené v rúre

Pokiaľ aj vás prestala fascinovať masť kvapkajúca z vyprážaných langošov, máme dnes pre vás alternatívu, ktorú sme sa rozhodli vyskúšať s manželkou. Langoše sú zo špaldovej múky a pečené v rúre. Musím uznať, že sa nám vydarili a sú omnoho zdravšie a chutnejšie 🙂

  Ak vám teda žalúdok zviera hlad, nachystajte si:
-1ks čerstvé droždie
-750g celozrnná špaldová polohrubá múka
-250ml vlažné mlieko
-1pl trstinového cukru
-1čl soli
-1ks kyslá smotana
-štipka rasce

Najprv si pripravte kvások a to tak, že do teplého mlieka rozmrvíte droždie, pridajte lyžicu cukru, zamiešajte. Nádobu na kvások doporučujem väčšiu, inak ho budete zbierať zo stola ako ja 🙂 Medzitým si do misy nasypeme múku, soľ, rascu, kyslú smotanu a pridáme kvások. Cesto vypracujeme rukami tak, aby sa nelepilo. Ak je moc husté, pridajte trochu mlieka, ale nesmie byť vlačné. Nádobu prikryjeme utierkou a necháme cesto vykvasiť na teplom mieste asi 20 minút. Keď narastie, rukami mierne namočenými v olivovom oleji z neho odtŕhame a tvarujeme typické langoše. Na plech si dáme papier na pečenie a langoše naň poukladáme. Prikryjeme utierkou a necháme na teplom mieste 5 minút. Medzitým si nakopneme rúru na 220 stupňov. Pečieme z každej strany 4-5 minút. Langoše sa snažíme tvarovať čo najtenšie, s hrubšími okrajmi. V našom prípade sme prvé neodhadli a po upečení boli kúsok obézne, ale stále chutné. No a nakoniec ich natrieme cesnakom, pridáme kečup/majonézu/ tatárku/smotanu a syr.

Táto zdravá alternatíva nám chutila, hlavne preto, lebo bola bez vyprážania, kvapkajúceho oleja a bielej múky.

Čokoládovo jablkový špaldový koláč

Keď som si dnes uvedomila, že je sviatok , rozhodla som sa upiecť nejaký koláč. Mali sme veľa jabĺk a pri krpcovi málo času. Riešenie bolo jasné.

Potrebuješ:

  • 3ks nastrúhaných jabĺk
  • 2 šálky špaldovej múky
  • 1 PL KAKAA
  • 1 čl škorice
  • Štipka sódy bikarbóny
  • 1 vajce
  • 1 biely jogurt
  • Strúhaný kokos
  • 2 PL kokosového oleja
  • 2 PL trstinového cukru

Postup:

V jednej miske zmiešame jablká, s kakaom, škoricou  a trstinovým cukrom. Do druhej misky dáme múku, sódu, jogurt a vajíčko. Premiešame a pridáme kokosový olej. Ak je to ešte suché, tak letné mlieko. Cesto nesmie byť riedke. Papier na pečenie posypeme strúhaným kokosom a roztiahneme na celý cesto. Bude sa trošku lepiť, neplašte sa. Na vrch, po celej dĺžke rozotrieme jablkovú zmes a dáme piecť na 180°C, asi tak 20 minút. Alebo kým nebude cesto na bokoch chrumkavé. Výborné a jednoduché, čo poviete? Navyše aj zdravé 🙂

 

Príbehy z kočíkovania I.

Väčšinou chodíme vonku poobede, ale posledné dni bolo dosť teplo, tak reku poďme doobeda. Že aký super nápad to bol sme zistili až doma.

Vyšli sme z bytovky svižným krokom. Zamyslená premýšľajúc nad životom a existenčnými problémami, ktoré nedajú spávať celému ľudstvu (sprchový, krém, čistiace prostriedky, pečivo, volať Elenke, akosi je zamračené bude pršať, málo ľudí v parku, prečo orezávajú tie kríky, ako sa prepchám s kočíkom, mala som ísť pred odchodom ešte na to wc, zastane to auto či nie…) sa na mňa rútila nejaká postava v čiernom. Krpec nespal. Samozrejme, ja bez okuliarov som ako krtko na prechádzke, takže som tu osobu spoznala, až keď sa mi dostala do osobného priestoru. Bola to moja bývala kolegyňa z Prievidze, čo je odtiaľto vyše 97km. Kukali sme na seba, že toto hádam ani nie je možné. Tak dlho sme plánovali stretnutie a život to chcel proste inak. Mala však pracovné povinnosti, tak sme si len tak skecli, vystískali sa a moje kroky putovali ďalej.

 

O áno, krpec stále nespal. Veľa ľudí na mňa pozeralo, usmievalo sa, hovorím si o aký pekný deň alebo som špinavá???? Vojdem do obchodu, naložím plný košík a nejaký muž ma prenasleduje po obchode (mala by som prestať sledovať všetky kriminálky, lebo paranoja) : „Hej pani, vypadol vám z kočíka dinosaurus.“ Myslím si v duchu, jediný dinosaursu v kočíku je náš Maty, takže mu hneď aj odpovedám, že nie nie ten nie je náš a skláňam sa k najnižšej poličke po krém. V tom si všimnem, že mám totálne odlepenú topánku, pätu, ale poriadne. Vyzerá to, akoby bola hladná. (Nuž, Matinko, dnes ti musel stačiť len park). Nahádžem nákup do kočíka a ponáhľam sa späť, že aspoň si sadnem v parku na lavičku a nemusím veľa chodiť. Idem cestou ako postihnutá, došľapujem tak, aby si nikto nevšimol tú katastrofu a v hlave mi už išla myšlienka, že či sa to bude dať zalepiť lepiacou pištoľou. Veď tou sa dá zalepiť všetko.

Prídem do parku, krpec konečne spí. Vytiahnem knihu a ponorím sa do myšlienok. Usmievam sa nad romantikou v knihe, keď mi dopne, že či na mňa nekukajú ako na šiši mamu. Zdvihnem hlavu a kuka na mňa mamička, čo sedela oproti. Nevadí, ten šum fontány bol taký úžasný, že som nič neriešila a čítala ďalej. Dnes som dala až jednu kapitolu, úspech. Úplne ma vyplo, posedeli sme vyše hodiny.  Zdvihnem hlavu  opäť a staršia žena tlačila muža na vozíku k lavičke vedľa nás, kde si obaja pochutnávali na zmrzline a rozprávali sa. Hormóny, ale dojalo ma to. Krpec ešte stále spal.

Plná pozitívnych pocitov som kráčala domov, keď som cez ulicu zbadala švagra s našou psicou Eli. Krpec už dospal. Vedela som, že keď ma zbadá tak koniec venčeniu, ale obaja sme to riskli. Veru, bolo tak a aby s ním išla, musela som sa schovávať s kočíkom poza auta, krčiaca akoby som sa skrývala pred nejakými kriminálnikmi. Nezainteresovaným som mohla pripadať veľmi čudne. Obzerala som sa, či už zašli, keď som vrazila do davu mladých dievčat (súdim podľa ich vzhľadu asi zo základnej školy), ktoré sa na mňa pekne usmiali , čo ma veľmi potešilo, ale zabili to tým, že „dobrý deň teta“. Odpustila som im po tom, čo kukli do kočíka a povedali jééééj aj my chceme dieťa. Na čo som si pomyslela, že oukej moja poď k nám, ja si oddýchnem a môžem ísť na…( kávu nepijem, ku kaderníčke ani kozmetičke nechodím) nákup, aby som mohla variť celý víkend :-D.

Dotrepala som sa k bytovke, ťahám kočík na prvé poschodie, búcham ním o každý schod (fakt som sa snažila zlato!), keď na mňa začali kukať obrovské očiská. Vravím mu: Matinko prepáč, ale si ťažký. No a bol zase hore.