Matias – dar Boží

[Total: 15    Average: 4.3/5]

A to doslova. Kto nás pozná, ale že naozaj pozná (myslím so všetkým, v dobrom aj zlom, z každej strany), vie, že niektoré veci máme komplikovanejšie ako iné. Niektoré veci nám nevyšli, nevychádzajú ľahko alebo podľa niektorých ľudí by nemali vyjsť (odborníkov, tých čo sa tvária ako odborníci a neprajníci). Blbosť!

Po niekoľkých krásnych zážitkoch, spoločnom strávenom čase, rokoch, spoločnom živote sme presne vedeli, že chceme spolu zostárnuť a založiť si rodinu. Ako 15 ročnej, keď som mala cystu na vaječníku a bola prvýkrát u ženského lekára, mi doktor povedal, že mám jeden vaječník nižšie ako by mal byť a že mám „zdeformovanú“ maternicu, čo môže byť  vraj problémom pri otehotnení.  Bola som narodená predčasne – vraj to má vplyv.  Píšem vraj a budem ho písať dosť často, však pochopíte. Už len nadpis neguje slovo VRAJ.

Vtedy to človek neriešil, ale slova sme si pamätali s maminou veľmi dobre. Potom prišli problémy s cyklom, viac nebol ako bol. Neskôr zase prišiel do môjho života Pali, ďalšie cysty, žiaden cyklus a tak dookola. Akoby toho nebolo málo, dostavili sa problémy s tlakom, kardiologická anamnéza  – doktorka nám veľmi netaktne povedala, že by som nemala mať radšej dieťa. Dodnes tomu nerozumiem. No hlava je hlava a slová v nej ostávajú. Nezabúdajme ani na Paliho zdravotný stav – autoimunitné ochorenie.

Všetko také zložité, ale zvykli sme si. Nič nám nešlo ľahko v živote a preto sme boli takí silní. Vedeli sme, že keď naozaj niečo chceme, že to dosiahneme. Že si dokážeme splniť sny a budovať prekrásny život. Vedeli sme, že spolu môžeme ísť proti celému svetu, lebo spolu dokážeme čokoľvek.

Plánovali sme svadbu a že po svadbe si založíme rodinu. Strašne šťastné obdobie. Išli sme proti toľkým veciam, ale hlavne spolu. Povedala som si, že JA viem čo je pre mňa najlepšie a že kašlem na to, čo hovoria iní. DOSLOVA.

A tak sme si jedného dňa povedali, že oki poďme na to. Však toľkým sa nedarí, naše šťastie, isto to nevyjde na prvýkrát. Navyše ktovie, kde je môj cyklus. A bum. Ono to na prvýkrát fakt vyšlo.

Hovoríme si, oki toto nám vyšlo, teraz sa niečo doďube.

Prvé týždne plné strachu, najťažšie v tehotenstve – buď  sa fazuľka ujme alebo nie. Ujala sa.

Isto sa niečo doďube teraz.

Návšteva mnohých lekárov, kvôli  všetkým našim zdravotným problémom. Strach, srdce v krku. Všetko v poriadku.

Vystriedali sa v brušku všetky druhy ovocia. Bude to chlapec!

Mysleli sme si, že pri našom šťastí porodím skôr, bude to predčasniatko.

Posledný mesiac – zase strach.

Ale! Ale došli sme do konca! Úspešne. Nuž, ale tu už prišli tie 9 mesiacov očakávané komplikácie, ono to muselo prísť. Sekcia so spinálom – žiadna sláva. Anestéza bola slabá a všetko som cítila. Akože na to tak rýchlo fakt nezabudnem. No všetko prebolelo. Narodil sa nám zdravý, krásny syn.  Počuť jeho plač, vidieť ho – všetko prešlo. Hoci ma v živote nič tak nebolelo, kvôli nemu som to zvládla.

Je to náš zázrak, dar Boží.  Na mene sme sa hneď zhodli, na jedinom z mnohých a keď sme pozreli na význam, ostali sme v šoku. Úplne to sedí.

Týždeň v nemocnici, zotavovanie, prvé dní s ním – všetko to bolo ťažké, ale museli sme to zvládnuť, lebo sme chceli. Naša malá rybka.

Prvý deň doma bol veľmi hrdinský, na chvíľu. Potom prišiel plač, strach, plač, nervozita, stres a volanie o pomoc.  Žiadne knihy, články, rady vás nikdy nepripravia na príchod bábätka. Nikdy! Realita a vlastná skúsenosť je úplne iná. Darmo sme 9 mesiacov zháňali, kupovali, chystali, čítali a riešili. Jeden deň a všetko išlo do..dopreč.

Každým dňom sa to však zlepšovalo a zlepšuje. Tešíme sa na tie ďalšie. Veľmi sa a jeho milujeme. Naše dieťa, spojené našou DNA. Navyše nám prináša veľa úsmevných situácii, ale o tom potom 🙂 .

 

 

You can follow any responses to this entry through the RSS 2.0 feed. You can leave a response, or trackback from your own site.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Solve : *
28 ⁄ 4 =