Ahoj ocko!

[Total: 1    Average: 1/5]

Keďže dnes sú to dva mesiace, čo sa narodil náš Matias a k tomu je aj deň otcov, rozhodol som sa napísať článok, ako som vnímal manželkine tehotenstvo a veci s tým súvisiace.

Poviem úprimne, nedúfal som, že sa nám podarí tak rýchlo otehotnieť. Hlavne dnes, keď vidím, koľko ľudí má problémy počať potomka. O to väčšiu radosť som prežíval, keď manželka prišla tri dni pred svadbou a privítala ma so slovami „ahoj ocko“. Bolo to niečo neopísateľné a mal som neskutočnú radosť.

Potom prišlo prvé sono, kde som na čiernobielej fotografii videl človiečika veľkosti hrášku. Hovorí sa, že prvých 12 týždňov tehotenstva sa dieťa rozhoduje, či zostane alebo odíde preč. Do 12 týždňa vedela o našom malom tajomstve len najbližšia rodina a každý deň sme sa modlili, aby sa drobec rozhodol zostať. Zostal 🙂

Nasledovali ďalšie mesiace, rast mamičkinho bruška, problémy s chôdzou, zmena nálad, žravosť. Mala môj obdiv, ako to všetko zvládala. Samozrejme, pri všetkom som sa jej snažil pomáhať najviac, ako to len šlo. Začali nákupy. Dve A4ky zoznamu vecí, ktoré treba. Užívali sme si to, pretože už sme nekupovali sebe, ale niekomu, kto čoskoro príde na svet. Z technickej izby v byte (alebo inak, skladu všetkých hlúpostí, ktoré sa inde nedali odložiť) vyleteli v priebehu pár hodín dve obrovské vrecia smer kontajner. Už to bola budúca detská izba. Pribudla postieľka, komoda, detský luster, maľby na stene. Aby tu malý mal svoje útočisko.

Vidieť prvé pohyby na mamičkinom brušku, to bol zážitok. Bolo zaujímavé sledovať napríklad to, ako sa začal hýbať a pučiť po mojom príchode z roboty domov. Celý deň ho jeho mamina necítila, ale keď nás počul rozprávať, o divadlo sme mali postarané. Prvý pokusy priložiť ucho na brucho dopadli tak, že som doň dostal kopanec. Síce iba cez brušnú stenu, ale dodnes neviem, či ten kopanec bol od nohy, ruky alebo zadku 🙂

Na špeciálnom ultrazvukovom vyšetrení v Martine sme sa dozvedeli, že drobec je v poriadku. Videli sme jeho rebrá, srdiečko, všetky orgány, pulzujúcu krv v jeho tepnách, mozog. A dozvedeli sme sa, že to bude chlapček 🙂 Neskôr prišiel ďalší level v podobe CTG vyšetrenia, pri ktorom som si celkom zreteľne vypočul jeho srdiečko.

Posledný mesiac tehotenstva sme boli ako na ihlách. Aj keď mala manželka plánovanú sekciu, všetci nám hovorili, že malý príde na svet predčasne. Poviem pravdu, neskutočne ma to vytáčalo. My sme ale moc tvrdohlaví a tak sme ich v tomto prípade úplne sklamali. Dotiahli sme to úspešne do termínu pôrodu 🙂 Ale bál som sa. Mala číslo na vedúceho, služobný telefón do roboty, kolegom som vravel kde sa nachádzam, vyhýbal som sa miestam, kde v robote nie je signál.

A dnes tu na nás pozerá Matias. Občas poručí, potom s zasmeje, načúra si do úst 🙂 Takže, toľko stručne odo mňa 🙂

You can follow any responses to this entry through the RSS 2.0 feed. You can leave a response, or trackback from your own site.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Solve : *
27 + 9 =