Priestor na spomienku alebo biznis?

[Total: 0    Average: 0/5]
Dnes začal november. Niekto by čakal sneh, ale vonku svieti slnko. Niekto asi aj ľutuje, že už vytiahol zimnú bundu a prezul auto. Dnešný deň je ale kúsok iný ako ostatné. Je Sviatkom všetkých svätých. Deň, kedy sa na chvíľu zastavíme nad hrobmi tých, ktorí už nie sú medzi nami a zaspomíname si, aký bol život, keď boli ešte medzi nami. Zapálime sviečku, dáme na hrob kytičku, veniec, prípadne sa pomodlíme.

S manželkou sme sa pár dní dozadu taktiež vybrali na hroby. Doma sme po večeroch vyrobili vence, ktoré z väčšej časti tvorilo to, čo príroda dala – listy, šišky, nejaká tá čečina, pár kvietkov a odniesli ich na hroby. Pomodlili sa, zaspomínali. Našli sme starý hrob z manželkinej rodiny (manželka nepochádza z nášho mesta). Očistili ho, vyhodili staré kytice a položili naň náš skromný veniec.

Cestou z cintorína sa nedá nevšimnúť si, že tento už nie je miestom piety, ale akýmsi výkladom. Ľudia sa predbiehajú, kto bude mať viac kvetov na hrobe, viac sviečok. Pred vchodom na vás kričia vence spred predajne – samozrejme s nebeskou prirážkou. Všade v letákoch to isté, na Poľskej tržnici nehovoriac. Pritom zabúdame na to, že keď zomrieme, zbalia nám veci do jednej igelitky a dovidenia. Majetky, peniaze a dokonca aj ten prečačkaný hrob tu zostane.

Skúsme teda v tento deň myslieť viac na tých, ktorí nie sú medzi nami. Venujme im tichú spomienku a nie súťaž o najkrajšie vyzdobený hrob.

Category: Zo života
You can follow any responses to this entry through the RSS 2.0 feed. You can leave a response, or trackback from your own site.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Solve : *
32 ⁄ 16 =