Archív autora

Sú Vianoce naozaj len o darčekoch?

Nemusíte sa pozrieť z okna a vidieť sneh, ani nakuknúť do kalendára, aby ste vedeli, že sa blížia Vianoce. Prešiel som sa posledné dni alebo skôr týždne mestom a nie je problém všimnúť si všade vládnuci predvianočný zhon a stres.

Ľudia sa posledné dni správajú, ako odtrhnutí z reťaze. Naháňajú sa po nákupných centrách, kde na nich všade vyskakuje čierny, fialový, biely a neviem aký piatok. Taký a taký predvianočný výpredaj, nákupy na splátky. Dobre vieme, že mnohokrát nejde o žiadny výpredaj, ale len o šikovný marketingový ťah predajcov pred Vianocami. Ľudia sú v strese a tak ich nie je problém “ukecať” hoci aj na nezmyselný nákup. Nakúpia hlava nehlava, hlavne, nech niečo kúpia. Mnohokrát ide o veci, ktoré po VIanociach fungujú ako lapače prachu alebo zaberače miesta. Čo je ešte horšie, tak sa veľa ľudí predbieha, kto nakúpi lepšie, viac, drahšie. Nervozita ľudí sa stupňuje s dátumom blížiacim sa k 24. decembru.

A potom prídu tie sľubované Vianoce. Rozbalia si darčeky. To, čo bolo pod stromčekom veľakrát  skončí “nastajlované” na sociálnej sieti. Aby sa mohli predbiehať so susedmi alebo kamarátmi, porovnať sa.

O niekoľko dní sa ale cítia smutní, lebo materiálne veci vyvolávajú len krátkodobý pocit šťastia, ktorý rýchlo vyprchá, podobne, ako riedidlo z farby.

Veľa ľudí zabúda, že Vianoce sú v prvom rade o tom byť spolu s rodinou, pri jednom stole. Ísť pozrieť starých, prastarých rodičov, bratov, sestry, priateľov. Pozerať rozprávky, tešiť sa z farebného stromčeka. Ak je sneh, tak ísť von zodrať hrdzu zo sánok. Televízor si kúpite hocikedy, ale člena rodiny nie. Pár rokov dozadu som na Vianoce naposledy videl svojho krstného. To bolo pre mňa viac, ako materiálne dary.

Aby niekto nenamietol, že som pokrytec, aj mňa potešia maličkosti pod stromčekom. S manželkou sme už na začiatku novembra postupne pospisovali zoznam, čo darujeme ostatným členom rodiny pod stromček. Nič drahé, ale každému niečo, čo ho poteší. Spočiatku som sa jej smial, že máme ešte čas. Ale teraz som jej vďačný. Celkom úspešne ignorujeme predvianočný stres Horšie je to, keď musíte ísť na nákup potravín. V podstate si tieto Vianoce prajem len kopu snehu a rodinu pohromade 🙂 Najväčší dar som dostal osem mesiacov dozadu 🙂 Kašlite teda na predvianočný stres, umelo vytvorené zľavy a užívajte si chvíle s rodinou, veď tie sú nenahraditeľné 🙂

Priestor na spomienku alebo biznis?

Dnes začal november. Niekto by čakal sneh, ale vonku svieti slnko. Niekto asi aj ľutuje, že už vytiahol zimnú bundu a prezul auto. Dnešný deň je ale kúsok iný ako ostatné. Je Sviatkom všetkých svätých. Deň, kedy sa na chvíľu zastavíme nad hrobmi tých, ktorí už nie sú medzi nami a zaspomíname si, aký bol život, keď boli ešte medzi nami. Zapálime sviečku, dáme na hrob kytičku, veniec, prípadne sa pomodlíme.

S manželkou sme sa pár dní dozadu taktiež vybrali na hroby. Doma sme po večeroch vyrobili vence, ktoré z väčšej časti tvorilo to, čo príroda dala – listy, šišky, nejaká tá čečina, pár kvietkov a odniesli ich na hroby. Pomodlili sa, zaspomínali. Našli sme starý hrob z manželkinej rodiny (manželka nepochádza z nášho mesta). Očistili ho, vyhodili staré kytice a položili naň náš skromný veniec.

Cestou z cintorína sa nedá nevšimnúť si, že tento už nie je miestom piety, ale akýmsi výkladom. Ľudia sa predbiehajú, kto bude mať viac kvetov na hrobe, viac sviečok. Pred vchodom na vás kričia vence spred predajne – samozrejme s nebeskou prirážkou. Všade v letákoch to isté, na Poľskej tržnici nehovoriac. Pritom zabúdame na to, že keď zomrieme, zbalia nám veci do jednej igelitky a dovidenia. Majetky, peniaze a dokonca aj ten prečačkaný hrob tu zostane.

Skúsme teda v tento deň myslieť viac na tých, ktorí nie sú medzi nami. Venujme im tichú spomienku a nie súťaž o najkrajšie vyzdobený hrob.

Jednoduchá cesnaková pasta

Cesnak ide u nás na odbyt ako teplé rožky ráno v pekárni a tak nás trs, hlavne domáceho, vždy poteší. Nemilé prekvapenie nás ale čakalo minulý rok v zime, keď nám zhnilo asi pol kila cesnaku zaveseného v trse na stene v kuchyni. Tých pár kúskov uskladnených v chladničke nabralo podobný smer – kôš.

Čínsky cesnak, biely ako stena, zoženieme v obchodoch kedykoľvek. Pokiaľ ale máte možnosť zadovážiť si domáci, krásne fialový, prinášam vám jednoduchý spôsob, ako ho zakonzervovať. Asi ste už počuli o cesnakovej paste. Ak nie, čítajte ďalej.

Ako prvé si jednotlivé cesnaky rozdelíme na strúčiky. Potom nastáva ta horšia časť a tou je, ich ošúpanie. Ak sa tejto časti desíte, pomôže vám veľká sklenená fľaša na zaváraniny, do ktorej nasypete do jednej štvrtiny strúčiky, fľašu uzavriete viečkom a cesnaky v nej chvíľu silno pretriasate. Niektoré zhodia šupku hneď, na ostatných sa iba uvoľní, ale ide tak ľahšie dolu pomocou nožíka. Ošúpané strúčiky odvážite a pripravíte si soľ. Na kilogram cesnaku pridáte asi 330 gramov soli. My sme použili morskú soľ. Ak ste čakali, že ďalšia časť bude pretláčanie strúčikov po jednom pomocou ručného pretláčača – nie nebude 🙂 Dajte to celé aj so soľou do mixéra a rozmixujte na jemnú pastu, ňou naplňte umyté a suché sklenené zaváracie poháre a uzavrite viečkom. Poháre použite menšie, od výživ, tatárskej omáčky alebo horčice. Netreba zavárať, soľ konzervuje.

Fľaše s  pastou skladujte v chladničke. Keďže je slaná, najprv pridajte pastu do jedla a až potom prípadne dosoľujte. Jej výhodou je, že sa nemusíte otravovať pretláčaním cesnaku a v chladničke vydrží dlho. Naopak, nevýhodou je, že sa naozaj ľahko míňa 🙂 Ja som dnes takto spracoval niečo cez kilo cesnaku, takže zásoby na zimu sú hotové 🙂