Archív kategórie » Denník čerstvého dieťaťa «

Keď teória v praxi nefunguje

Ako u každého dieťaťa, aj u nášho sme došli do bodu, kedy sa mu fľaška s mliekom prestala páčiť. Spočiatku ju šiel celú zjesť, vrátane obalu. Postupne sme si ale všimli, že ho cucanie fľašky, ktorej obsah tvorí len mlieko, prestáva baviť. Ba čo viac, začal nás sledovať, keď sme pri ňom jedli.

Jedno ráno sa krpec pokojne zobudil a pozeral na mňa, usmieval sa. Do okamihu, než sa v mojich rukách objavil tanier s raňajkami. V tom momente sa jeho tvár zvraštila podobne, ako keď som ho prvýkrát držal v pôrodnici na rukách. A spustil sa rev.

Vtedy sme si uvedomili, že je čas začať uvažovať nad príkrmami. Samozrejme, nebrali sme to tak, že malému natrieme rožok s paštétou a dáme mu ho aj s tanierom pod nos, a so zaželaním dobrej chuti sa otočíme nabok. Hľadali sme informácie na internete, manželka si kúpila knihu. A to preto, aby sme si išli svojim rozumom, riadili sa sebou a nie rôznymi radami, každou inou.

Bolo leto, mali sme prístup k domácej zelenine a tak sme si chceli urobiť zdravé zásoby na zimu.Neváhali sme a jedného dňa sme sa pustili do výroby príkrmov. Všetko sme uvarili na pare, rozmixovali, naplnili do malých misiek. Tie sme starostlivo označili dátumom a druhom pokrmu a dali zamraziť. Boli sme plní radosti, ale aj obáv, ako malý prijme nový druh stravy.

Z každej strany sa na nás začali sypať rady. Ako a čo máme robiť, čím začať, čo nesmieme, čo smieme, kedy a koľko, kedy máme začať. My to už nepočúvame. Samozrejme, veľa rád bolo pravdivých a nápomocných. Bohužiaľ, každé dieťa je iné a čo u niekoho funguje, u iného nemusí.

A tak prišiel teraz deň D. Malému sme pripravili slávnostný obed. Nafasoval podbradník, misku, lyžičku. Uvarili sme na pare mrkvičku, rozmixovali, spravili mu pamätnú fotku. No a ako to celé dopadlo? To si môžete domyslieť z fotky nižšie 🙂 Samozrejme, skúsili sme mu do mrkvičky pridať aj jeho mlieko. Nedal sa a dal nám to pocítiť hlasným revom. A tak nastúpila stará dobrá fľaška s mliekom.

Krpec ostal po našom prvom pokuse o príkrm tak šokovaný, že na vyše hodinu tvrdo zaspal a to nepotreboval ani cumeľ, ani šum. Predtým však patrične vyjadril svoj názor, po ktorom sme mu museli umyť ritku. Ale nevzdávame sa, nie vždy všetko vyjde na prvý pokus 🙂

Štvrtý mesiac – dovolenka (ako koho)

Tento mesiac bol veľmi akčný a to zo všetkých oblastí. Sám sa nestíham čudovať, čo všetko sa dá stihnúť. No už teraz viem, že čím budem väčší, tak stihnem toho omnoho viacej a moji rodičia omnoho menej. Ale aj tak ich ľúbim a podľa toho čo všetko pre mňa robia, je zjavne že aj oni mňa. Zatiaľ asi viac ako ja ich. Navyše, konečne som tento mesiac aj niečo videl a konečne som to celé neprespal, čomu sa nie vždy tešili moji rodičia. Vďaka nim sa môj život obohatil tento mesiac o toto všetko:

 

 

  • Spoznal som svoje sesternice a bratrancov z druhého kolena
  • Ochutnal som mrkvičku
  • Oblízal som uhorku, melón, broskyňu a hrozno
  • Bol som na dovolenke na Orave
  • Plával som v bazéne – mimochodom to je super, teším sa kedy pôjdem do veľkého
  • Videl som zvieratka v ZOO
  • Bol som v parku miniatur
  • Nakupoval som na poľských trhoch
  • Vozil som sa na kolotoči
  • Išiel som loďou na ostrov
  • Bol som na prvej turistike – mamina strašne fučala
  • Zistil som, že mám veľmi veľkú rodinu a je to super!
  • Milujem rodinne akcie, neznášam ticho
  • Išiel som na koči s konským záprahom
  • Dokážem pišťať na celý byt
  • Zuby naozaj riadne bolia, zase!
  • Žabky nad postieľkou mi neodpovedajú
  • Môžem nie len ležať, ale aj sedieť. No rodičia mi to ešte nechcú dovoliť 🙁
  • Mamina mi zredukovala rapidne šatník
  • Stále neznášam teplo a čiapky
  • Zistil som, že keď sa na niekoho usmejem, usmeje sa na mňa tiež
  • S tatinom je poriadna sranda a môžem ho celého oslintať
  • Vlastne, tie sliny nemajú konca
  • Dokážem držať nad zemou vystreté nohy aj niekoľko minút – mamina ma naučila
  • Ocino ma naučil vyplazovať jazyk
  • Mamina mi občas pustí Smejka a tanculienku a ja to proste žeriem
  • Vďaka dedovi sa mi páči skupina Horkýže Slíže
  • Dedko ma naučil aj kýchať na sucho
  • Starý otec ma nazýva trpaslík
  • Krstný ma konečne poriadne držal
  • Babka mi kúpila najlepšie veci na svete – gély na ďasná a hrýzatka, zachránila mi život
  • Starká mi prvýkrát kúpila body a trafila sa, sú krásne
  • Všetci mi robia príkrmy a výživy, to bude mňamka, moc sa na to teším
  • Ľudia v mojom okolí stále nechápu, že keď plačem nechcem cumeľ, že rád kukám a s rodičmi máme svoj systém
  • Neznášam, keď ma naťahujú ako žuvačku. Moji rodičia to našťastie nerobia.
  • Čoraz viac sa mi tu medzi vami páči
  • Milujem život a život mňa tiež
  • Milujem svojich rodičov a rodinu

 

Každý mesiac je to lepšie a lepšie. Už teraz sa teším zase na ten ďalší. Uff, ale to má čaká očkovanie a na to sa moc netešíme, ale čo som započul, rodičia majú pre mňa prichystané prekvapenia, takže uvidíme, čo to bude. Držte sa tu.

Tretí mesiac – Mami, oci, SOM HLADNÝ!

Dnes som sa zobudil už ako trojmesačný. Rýchlo to ubehlo, však? Sám sa nestačím čudovať, že ako rýchlo rastiem a čo už dokážem. Navyše, keby ste vedeli, čo všetko som už zažil a zistil. Bol som prvýkrát na našej Kalvárii, maminka celú cestu fučala, takže to bola asi štreka. Neviem, spal som. Navštívil som aj Štrbské pleso, no rodičia mi sľúbili, že pôjdeme ešte minimálne raz, pretože som čo??? Pretože som zase spal. Čím ďalej tým viac zisťujem, že spánkom mi veľa veci uniká.  Takže pre radosť všetkých, aspoň cez deň sa snažím spať čo najmenej.

Aj vďaka tomu som počas ďalšieho mesiaca zistil, že:

  • Môžem spať celú noc
  • Sú mi ďalšie body malé
  • Nožičkami dokážem kopnúť do hračiek na hrazdičke
  • Môj plyšový maco sa nedá zjesť
  • Nenapchám do úst ani loptu
  • Ďasná dokážu poriadne bolieť
  • Dokážem vypiť už 150ml, aj viac keď chcem
  • Vo vaničke nemusím len nečinne ležať
  • keď sa na gauči viac mrvím, všetci sú v pozore

  • maminku vedia vytočiť ľudia na chodníku – vraj je super, že sa žena s kočíkom uhýba cyklistom, ktorí tam nemajú ani čo robiť
  • s pokrčenými nohami v hniezde sa zle relaxuje
  • stále neznášam čiapku
  • spať holý na slniečku, ale v mojom stane, je najlepší relax
  • Staré plienky mi boli ako tangáče
  • Naša Eli má dlhý jazyk
  • Vo výťahu u starkých je super, nie ako trmácanie po schodoch u nás
  • Nie na všetkých ľudí sa musím usmievať
  • Dokážem si vytvoriť rôzne znaky na tvári, ak mi mamina neostrihá nechty
  • Na brušku je veľká sranda – dokážem sa posúvať dopredu a dať na kolená
  • Ocino s maminkou mi už viacej rozumejú
  • Som vraj spoločenský typ
  • Mamina dokáže cez deň porobiť  už viac vecí
  • Ocino sa ma nebojí už držať, ale stále mi zabúda dať dole ponožky v sprche
  • Čoskoro budú musieť vypratať najnižšie poličky
  • Dokážem urobiť slinové bublinky
  • Tých slín je taaaaak veľa
  • Kĺbiky aj srdiečko mám v poriadku – navyše tie prístroje doktorov sa mi veľmi páčia
  • Gél na ďasná mi naozaj chutí
  • V TV dávajú aj zmysluplné a zaujímavé veci
  • Mamina stále nevie spievať, ale teraz sa pridal už aj tato, tak máme veselo
  • Čistenie ušiek strašne šteklí
  • Eli nemá rada, keď ju ťahám za uší
  • Neznášam zakryté nohy, najradšej by som behal bosý a holý
  • Všetci ma milujú, vážne!
  • Rodičov viem stále viacej rozosmiať.

Nuž, už teraz sa teším na ďalší mesiac 🙂

Dúfam, že aj všetci okolo mňa. Je to tu čoraz vtipnejšie, ale všetci sme spolu šťastní, od začiatku, ale len viac a viac.