Archív kategórie » Kam s nohami «

Jesenné doobedie na Liptovskom Hrade

Hrad_2017_1

Koniec hmly a prichádza slniečko

Bolo to ďalšie jesenné, zahmlené, októbrové ráno. Manželka sa chystala do roboty a ja som mal pracovné voľno.

Náš jazvečík Eli na mňa už od rána túžobne pozeral, že aj keď sme sami dvaja, mohli by sme niekam ísť. Manželku som teda odviezol do roboty a my sme sa vybrali smer Kalameny.

Pohľad zo Sedla pod Kráľovou

Pohľad zo Sedla pod Kráľovou

O mieste, kam sme sa vybrali som tu už písal dávnejšie. Je nim Liptovský hrad. A prečo teda o ňom píšem opäť? Pretože vďaka dobrovoľníkom a nadšencom turistiky sa podarilo toto miesto pekne zveľadiť, preto vám ho opäť odporúčam navštíviť :)

Rebrík, ktorý vystúpite na hrad

Rebrík, ktorým vystúpite na hrad

Takže trasa je jednoduchá. Pri prírodnom kúpalisku v Kalamenoch (známe ako „jama“) sa môžete vybrať buď trasou trvajúcou 1 hodinu (žltá a neskôr červená značka) , alebo dlhšou trasou po žltej značke, trvajúcou 1 hodinu a 45 minút. Ja som opäť zvolil kratšiu trasu.

Areál hradu

Areál hradu

Bolo hmlisté ráno a my sme kráčali strmou cestou pričom sme videli možno na 10 metrov. Jazvečík si užíval voľný výbeh a ja som sa tešil na krásne výhľady, ktoré poskytuje Liptovský hrad.Hrad_2017_11

Tesne pod Sedlom pod Kráľovou sa hmla ako mihnutím čarovného prútika zastavila a nás oblialo slnko i teplo. Naša trasa ďalej pokračovala po žlto-červenej značke. Pri pohľade na stroje ťažiace drevo som si len v duchu ponadával, ako si za cenu biznisu ničíme tú krásnu prírodu, ktorú tu máme :(

Eli :)

Eli :)

Po asi 20tich minútach dorážame pod Liptovský hrad. Privítal nás dlhý drevený rebrík, po ktorom sa dostanete do areálu hradu. Jazvečíka som zobral pod pazuchu a vyliezli sme po rebríku hore. Neprotestoval, na podobné presuny si už zvykol :)

Hrad_2017_7

Areál hradu je krásne upravený. Dobrovoľníci sa postarali o to, aby ste si na tomto mieste mohli v kľude oddýchnuť, ak máte čo, môžete tu opekať. Keď sa chcete kus zabaviť, čaká tu na vás legendárne „Človeče nehnevaj sa“ vyrobené z dreva a figúrky tu nahrádzajú farebne zafarbené kamene. Hrad_2017_9Ak máte pri sebe turistickú knižku do ktorej zbierate pečiatky, tu si môžete jednu doplniť. A ak ste sem prišli len zahodiť starosti všedného života a vypadnúť z ruchu veľkomesta, hrad vám poskytne nádherné výhľady, pri ktorých sa oplatí len tak stáť a pozerať do diaľky.Hrad_2017_8

Hrad_2017_21

Človeče nehnevaj sa :)

Hrad_2017_12 Hrad_2017_13 Hrad_2017_17Hrad_2017_23 Hrad_2017_16 Hrad_2017_14 Hrad_2017_20 Hrad_2017_22

 

 

 

 

 

 

A ešte jedna panoráma :)

Panoráma prechodu slnko-hmla :)

Panoráma na hrade :)

Panoráma na hrade :)

 

:)

:)

Juráňová dolina

Nakoľko spolu s priateľkou milujeme prírodu, jedného septembrového rána sme sa rozhodli navštíviť jej juranova_1náruč. Nemuseli sme dlho rozmýšľať a voľba padla na prechádzku Juráňovou dolinou. Spolu s ďalšími členmi výpravy sme nasadli do auta a vybrali sa smer Oravice, juranova_6odkadiaľ sa dostanete do samotnej doliny, ktorá je súčasťou Tatranského Národného Parku. Čiže na opekanie klobások na otvorenom ohni radšej nemyslite :)

Po absolvovaní ostrých zákrut na priechode Huty sme úspešne dorazili do Oravíc. S parkovaním nebol problém, nakoľko je tu niekoľko parkovísk, síce platených, ale to jedno euro na deň nikoho nezabije :) Dolinu môžete absolvovať z dvoch smerov. My sme to zobrali „od konca“. Keď sa rozhodnete ísť od začiatku, čaká vás kúsok strmejší kopec na začiatku a potom len pohodová prechádzka. Ak pôjdete od konca ako my, kopček si vás počká na konci, ale dole nám to šlo celkom dobre.

Dolina má asi 14km, ale nie je náročná. Náročný je možno dosť veľký kus šliapania po asfaltke, kedy sme si všetci priali mať v batohu bicykel alebo kolieskové korčule :) Ale pekne po poriadku.

Popri asfaltke vám chôdzu spríjemňuje okolitá príroda a oddychové altánky popri ceste, kde môžete doplniť energiu. Schladiť sa môžete v potoku, ktorý nám bol vždy poruke. Informačné tabule vám zas prezradia množstvo informácií. Napríklad, že ponad Juráňov potok viedla kedysi 903 metrov dlhá drevená cesta. Po tejto sa zvážala železná ruda, ktorá sa tu ťažila. Až do roku 1934, keď ju zničila obrovská povodeň. Takže ak budete rozmýšľať, na čo slúžia drevené trámy ponad potok, ide o spomienku na cestu, ktorá tu kedysi viedla. Chodník je krásne udržiavaný, lemovaný lesom a potokom, ktorého zurčanie dodáva duši pokoj a človek má pocit, že je tu doma. Čerstvý vzduch zase prečistí pľúca.

Skalné bralá vám medzi riadkami ukazujú, aký je človek malý a slabý v porovnaní s prírodou. Chodník je prerušovaný rebríkmi a tak je o menší adrenalín postarané :) Ale nemusíte sa báť, cestu zvládnu aj deti. U nás bol spoločníkom 2 ročný jazvečík, ktorý si prechádzku vychutnával :) Keďže ste v národnom parku, rastie tu veľa chránených rastlín a húb. Na konci nádhernej prechádzky nám ostávalo zdolať ešte kus asfaltky. Horáreň, okolo ktorej sme išli ma lákala vypadnúť juranova_3sem aspoň na dva týždne a oddýchnuť si od všetkých vymožeností dnešnej doby. Nakoniec sme sa na parkovisku zastavili pre langoš a vybrali sa zdravo turisticky oddýchnutí smer domov. Darmo, Oravská príroda je nádherná, no nohy nás boleli ešte týždeň :) Avšak, odporúčame!