Archív kategórie » Zo života «

Secondhand – super pre planétu i peňaženku

Tak na začiatok. Povedzme si pravdu, bábätka a celkovo deti veľmi rýchlo rastú a tým pádom to ide aj celkom do peňazí. Kde potrebujete pridať, musíte niekde ubrať. Uhm na Slovensku. Zrazu zistíte, že je tu čoraz viac výdavkov. A vlastne to ani nemusíte mať dieťa, že? No teraz vám chcem napísať k dieťaťu a móde.

Obľubujeme seconhand a bazár. Prečo?

  1. Keď sme začali chystať veci na príchod bábätka, písali sme si zoznam a odškrtávali, čo už máme. Veci, veď ich nebude treba veľa, bábo rastie. Tu prišiel prvý šok. Denne sme ho museli prezliekať aj trikrát, 3 rovnaké veľkosti, 3 rovnaké značky a každé veľkostne sedelo úplne inak. Zrazu sme zisťovali, že tých veci máme veľa. Tinko rástol rýchlejšie než stúpali peniaze na účte.
  2. Ale aby ste si nemysleli, že sme nejakí škroby. Mne osobne sa nepáčia “preprpľané” vzorované veci, ktoré sa nedajú kombinovať. Nechápem prečo sú všade kvietky, motýliky a autíčka. Takže môžete často vidieť dieťa s čiapkou s autami, šálom so psami a bundou s kockami. Ak chcete niečo štýlovejšie, musíte si jednoducho priplatiť a vedieť aj hľadať.
  3. Máme radi životné prostredie a snažíme sa recyklovať, šetriť prírodu a pomáhať ako sa len dá. Nie je to to najviac, ale aj kvapka tvorí oceán.

Samozrejme, kúpili sme mu veľa nových, dôležitých vecí. Samozrejme, aj drahých, drahších.

Chápete, čo tým myslím?

V dnešnej dobe ľudia neustále riešia úspory, majú málo času a dobre si uvedomujeme rýchly obrat odevov a všetkých ostatných veci v našom živote. Novšie vecí nahrádzajú nové, nezničené, len preto, že prišlo už niečo novšie. Práve preto sme v rámci hospodárskych a ekologických výhod obehovej ekonomiky za bazárové a secondhandové nakupovanie.

Dnes sa však tento spôsob nakupovania stáva čoraz populárnejší. Kedysi s tým malí ľudia problémy, lebo utkveli vo viere, že je nechutné a čudné nosiť oblečenie niekoho iného.

Lenže tu je pravda:

  • Miesta, ktoré berú od ľudí oblečenia na predaj, majú rôzne zásady, aby sa zaistilo, že použité oblečenie je nositeľné. Žiadne trhliny, škvrny, diery atď. Keď nakupujete v týchto obchodoch, položky sú čisté a v dobrom stave.
  • Zakúpenie položky, ktorá už je v obehu, pomáha predchádzať tomu, aby tento odev, príslušenstvo, obuv, bytový textil atď. skončil na skládke, čo je posledné miesto, kde chceme, aby skončila móda.
  • Je to ako hon na poklady. Nikdy neviete, čo nájdete. Na aký kúsok oblečenia natrafíte a vaše dieťa nebude len jedno z mnohých, čo majú rovnaké oblečenie. Takmer vždy som skončila nájdením niečoho úžasného za smiešne nízku cenu. A to aj značkové veci za smiešne ceny.
  • Malé deti nevedia veci len tak zničiť, väčšinou z nich stihnú skôr vyrásť
  • Veci, ktoré získate z druhej ruky, nie sú nezdravé. Ľudia za tieto veci platia veľké peniaze a používajú ich trochu (alebo vôbec), krátku dobu.
  • Nákup z druhej ruky je tiež vhodný pre životné prostredie . Udržuje nežiaduce oblečenie mimo skládok a predlžuje životnosť dokonale použiteľných predmetov.

A to nie je všetko. Všimla som si, že je teraz trend dávať šiť nové veci. Krásne a jedinečné. Ale viac ma zaujalo, ako sa tieto veci šijú zo starých vecí.

Tinkovi sme urobili šatky na jeseň/jar z mojich starých šatiek, ktoré zapadli prachom. Minule sa ma pýtala jedná mamička, odkiaľ má takú krásnu šatku. Nuž, má moju. Alebo má zrepasovaný ruksak, ktorý som nosila kedysi ja. Nie je to super? Momentálne ideme recyklovať sedací vak. Foto pridám potom.

Viete, mne príde ľúto, keď dostal súpravu značkovú na leto alebo sandále a mal ich pár krát. Alebo momentálne kolobežku a on ju nechce. Tie peniaze sa dajú využiť inak. Ja tiež radšej nakupujem takto, hoci u nás to tak neprekvitá a nie je ani moc kde. Takže sa nebojte a choďte pokojne do toho.

Prečo postupne “zabúdame” na kamarátov?

Poznáme to všetci. V piatok sa tešíme do mesta, celý večer prežúrujeme, sobotu prekŕkame so suchotami a prespíme. Kamaráti, opekačka, partia. Ľudia, ktorí sú po rodine tí najdôležitejší v našom živote. Zdieľame navzájom dobré aj zlé zážitky. Keď sa niečo deje, vieme, na koho sa obrátiť. Ako človek starne, zrazu nastane zvláštny zlom. Okamih, kedy sa predtým každodenné stretnutia začnú vytrácať. Spoločného času je čoraz menej. Máme pocit, že zabúdame na kamarátov a oni akosi začnú zabúdať na nás.Nenazval by som to ale zabúdaním v tom pravom slova zmysle. Už vôbec to nemyslím v zlom. Na nikoho sa nenahneváte, ani sa nerozhodnete, že ho už nechcete vidieť. Partia ide do úzadia a do popredia nastupujú nové životné výzvy. Prioritou prestane byť piatková rozbíjačka v meste. Čo je najhoršie, deň má stále iba 24 hodín, ale položky v časovom harmonograme sú poprehadzované. Prioritou je napríklad rodina, však narodenie potomka vám otočí život o 180 stupňov a tam už (hlavne matky) nestíhate prakticky nič naviac. Môžete odísť za prácou na opačný koniec krajiny, lebo tu ste žiadnu nenašli a predsa len potrebujete z niečoho vyžiť. Alebo vám začne vadiť náš milovaný mestský smrad 🙂
Myslím si, že táto fáza nastane skôr či neskôr v živote každého z nás. Voľný čas trávite viac so svojou rodinou, po robote nejdete na pivo, ale radšej si doma pozriete seriál (lebo sa vám proste nechce). Vždy ma ale poteší, keď na ulici stretnem niekoho, s kým som pár rokov dozadu chodil von, od mesta, alebo bol súčasťou partie. Niekoľko ľudí sa z môjho rodného mesta odsťahovalo preč a tak o nich viem len málo – zo sociálnych sietí. Život je už taký – sme dospelí, každý si ide svoje. Mladé časy nezáväznosti odvial postupne vietor a s pribúdajúcimi šedinami na hlave sa menia aj životy ľudí, s ktorými sme kedysi trávili voľný čas.

Možno si niektorí ľudia o nás myslia, že sme sa na nich vykašľali a nemáme záujem s nimi tráviť čas. V skutočnosti to tak vôbec nie je. Každý si už ide svoje a často je problém skĺbiť čas pre rodinu a čas pre kamarátov. Nezabudli sme ale na nikoho 🙂

Čas na nikoho nečaká

Och, odpusťte.

Prišli sme do štádia, kedy naozaj nestíhame.

  1. Pendlujeme medzi Oravou, Liptovom, Dolniakmi
  2. Sme od rána do večera von
  3. Chodíme plávať
  4. Boli sme na dovolenke
  5. Beháme po lekároch
  6. Seriálujeme (Prepadli sme závislosti na Riverdale :-D)
  7. Zúčastnili sme sa samozberu – Oberali sme višne, slivky, marhule a čakajú nás broskyne a hrozno.

A zrazu je september. My si tak sedíme a premýšľame, že to tu stagnuje. Ale už sme si sľúbili, že to zmeníme. Naozaj!

Odkedy Tinko behá, mám pocit, že beháme tiež. Riešime fakt veľa veci, no a práve pri tom sme veľa veci zistili a s tým sa s vami čochvíľa podelíme. Tak nám odpusťte a ešte vydržte 🙂