Archív kategórie » Zo života «

Narodeniny, meniny alebo keby zanikol Facebook

Tento článok som sa chystala napísať veľmi dlho. Strašne ma to vytáča. Strašne má vytáčajú tieto novodobé vzťahy. Táto doba je fakt čudná. Sme tak ľahostajní ku životu, že potom nariekame. Prichádzame o ľudí vo svojom živote a nechápeme prečo. Niektorí majú pocit, že sú obľúbení, že ich všetci milujú a keby potrebovali, tak im všetci ochotne pomôžu. Opak je však pravdou.

Funkcia pripomenutia narodenín na Facebooku je jedna z najužitočnejších technologických funkcií pre zábudlivých ľudí. Potom radostne očakávaš, kto si na teba spomenie, no napokon každému jednému veľmi milo odpisuješ to isté. Čo z toho človek má? Dobrý pocit? Neviem. Navyše, najkrajšie blahoželanie je od človeka, pri ktorom ani nevieš odkiaľ sa poznáte, či sa vôbec poznáte a ani si nevedel, že ho máš v priateľoch. No smutnejšia časť tejto doby je, že tí s ktorými si takmer „každý“ deň, považuješ ich za priateľov, ste v kontakte a oni si nespomenú. Čím to je?

Darmo sa tešíte, že vám toľko ľudí gratulovalo. Keby nebolo facebooku, tak vám okrem rodiny a fakt skutočných priateľov nikto nezablahožela. Ak neveríte, skúste to. Koľko reálnych „priateľov“ vie, kedy máte narodeniny? Chápem, že každý má toho veľa. Veď o to ide. Prečo potom niekto, kto má toho rovnako veľa  presne vie, kedy je váš deň a niekto ani za pána, ba dokonca netrafí ani len mesiac? (vie vôbec, že existujete?)

Dobre. Čo sa týka narodenín, to sa ešte dá pochopiť, veľa ľudí v živote (800 „priateľov“ na FB), to znamená veľa  dátumov v hlave. Chápem. Ale, že niektoré domácnosti nemajú TV, kalendár, rádio v aute, nečítajú na nete, tak to je už aká doba. Ba dokonca ak vidia, že jeho kamarátovi ľudia blahoželajú, prečo to tak ľahostajne odignorujú a i tak nenapíšu? Dnes neexistuje deň, kedy na vás nevyskakujú mená z kalendára a vy aj napriek tomu nepoprajete k meninám. Možno ste len zabudli, že osobu s takým menom máte vo svojom živote, pretože si nepíšete. Čo ma privádza k myšlienke, načo máme tých ľudí v profile, ale to je na úplne iný článok.

Dobre. Keď už nemajú ľudia potrebu sa ozvať osobne, cez mobil či sms, tak budiš aj net. Ale čoraz menej ľudí blahoželá ľuďom celkovo. Aj my. No potom si povieme: „Oko za oko a svet bude slepý“. Snažíme sa to napraviť a zase dostaneme facku od života. Potom sa človek zamýšľa, že prečo len on má, prečo sa má len on snažiť. Však vzťahy sú o dvoch stranách. Ako to, že niekto nemá problém prejsť 70 km len tak a niekto má problém napísať sms? Ako to, že si niekto spomenie, takí, o kom by ste to nepovedali a ten, od koho to očakávate vás má na saláme. Pravda je, že každý má svoj život. Aj  vy, aj my máme svoj život.  V tom sme VŠETCI na jednej úrovni, vlne. Potom ako to, že niekto si dokáže zahrnúť  do svojho osobného i pracovného života aj životy ostatných? Dobre. Ešte keď to urobia v podstate „cudzí ľudia“ tak budiš. Ale rodina? Často mám pocit, že ľudia si myslia, že keď niečo „lajknú“, tak tým povedia všetko a nemusia písať, volať či posielať poštové holuby.

Ľutujem firmy, ktoré distribuujú kalendáre a diáre, pretože ľudia ich už zjavne nevyužívajú. Nečudujte sa, ak vám teda nikto nezablahoželá a je jedno kde. Dnes sa svet riadi zásadou, čo dáš, to dostaneš.  Ak však nestojíte o umelú publicitu, tak sa tešte z tých úprimných.

Vytváranie si rodinných tradícii je dôležité

Neviem ako vy, ale my sme možno aj čudáci. Už štyri roky dodržiavame isté, svoje tradície. Ani si už nepamätám ako k tomu došlo, ale odvtedy je to tak a ja to strašne milujem. Milujem tu inakosť a rozhodne k nej budeme viesť aj kukučku a ďalšiu generáciu. Veď rutiny a tradície sú súčasťou zdravých rodín. Sú to veci, ktoré robia ľudia spoločne.

 

Prečo sú tradície a zvyky v rodine dôležité?

Rodinné tradície sú viac ako len zvyky, ktoré vaša rodina drží okolo všetkých možných sviatkov – sú to myšlienky a postupy, ktoré vytvárajú vašu rodinnú kultúru. Tradičné rodinné hodnoty sú dôležité, pretože sú lepidlom, ktoré drží rodinu pohromade. Tradície a zvyky často rozprávajú príbeh o rodine. Vďaka tomu môžete pochopiť vašu minulosť a môžete vedieť i cítiť, že patríte k niečomu väčšiemu ako ste vy sám, k niečomu čo do vás vkladá dôveru. Takéto činnosti posilňujú rodinu, zabezpečuje jednotu. Nie je krásne mať pocit, že ste súčasťou niečoho jedinečného a osobitého?

Je skvelé robiť svoj život iným, zaujímavejším a krajším. Mnohé rodinné tradície boli odovzdané viacerými generáciami. Pokračovanie vo vašej rodine je skvelý spôsob, ako naučiť svoje deti o kultúrnej a náboženskej histórii vašej rodiny, čím sa pridáva k ich osobnej totožnosti. Navyše, pozitívne detské spomienky môžu pomôcť tomu, aby vaše dieťa bolo šťastnejšie. A predsa len, každý má rád kúsok nostalgie. Či nie?

A práve na základe týchto dôvodov, je dôležité začať nové rodinné tradície a zachovávať staré. Počas sviatkov často máme určité veci, ktoré vždy robíme, alebo teda už spomínané tradície. No niektoré trvajú aj počas celého roka. Tieto veci nám pomáhajú učiť sa veci, ktoré majú rodinné hodnoty. Takže, byť súčasťou špeciálnych vecí, ktoré naša rodina robí, nám pomáha mať pocit spolupatričnosti.

U nás je to takto

 

Vlastne neviem ako sme k tomu došli, naozaj, ale už 4 roky máme nejaké tie rodinné zvyky. U nás doma, ešte predtým ako som spoznala Paliho, sme písali listy Ježiškovi. Bolo jedno koľko máme rokov, napísali sme tam všetko, od sprchového, po auto, aj zdravie, šťastie a pod. Dávali sme to na chladničku, lebo tam chodili všetci, takže sme takmer nikdy neboli sklamaní z darčekov. Samozrejme, vždy tam boli aj iné veci. Keď sme mali s Palim prvé Vianoce, povedala som mu o tom a tak sme si napísali listy a vymenili. Dodnes sú odložené. Urobili sme z toho zvyk: niečo zo zoznamu, niečo od srdca a niečo vyrobené + list k Vianociam. Takto každý rok. Listy si píšeme ku každej príležitosti, vyrábame si malé potešenia a všetko máme v krabici spomienok. Neverili by ste, koľko tam tých listov už je. Dokonca sme si nechávali odkazy na stole, v raňajkách, na ovocí, ale to už samozrejme odložené nie je. Máme tam pohľadnice od priateľov, blahoželania, ktoré sme kedykoľvek dostali a všetky ručne robené od našej babky. Je to to najlepšie, čo sme si vymysleli.

Ako sa narodil Matiasko, má svoju krabicu aj on. A už tam má jeden list k narodeniu, blahoželania a pribudne aj vianočný list. Minulý rok sme si to čítali a boli sme dojatí. Verím, že keď zomrieme, naše deti alebo vnúčatá budú nadšené. Rovnako ako, keď si to Tinko prečíta k 18-narodeninám.

Pokojne nám môžete napísať aké zvyky máte vytvorené vy. Myslím nové, vaše.

Sú Vianoce naozaj len o darčekoch?

Nemusíte sa pozrieť z okna a vidieť sneh, ani nakuknúť do kalendára, aby ste vedeli, že sa blížia Vianoce. Prešiel som sa posledné dni alebo skôr týždne mestom a nie je problém všimnúť si všade vládnuci predvianočný zhon a stres.

Ľudia sa posledné dni správajú, ako odtrhnutí z reťaze. Naháňajú sa po nákupných centrách, kde na nich všade vyskakuje čierny, fialový, biely a neviem aký piatok. Taký a taký predvianočný výpredaj, nákupy na splátky. Dobre vieme, že mnohokrát nejde o žiadny výpredaj, ale len o šikovný marketingový ťah predajcov pred Vianocami. Ľudia sú v strese a tak ich nie je problém “ukecať” hoci aj na nezmyselný nákup. Nakúpia hlava nehlava, hlavne, nech niečo kúpia. Mnohokrát ide o veci, ktoré po VIanociach fungujú ako lapače prachu alebo zaberače miesta. Čo je ešte horšie, tak sa veľa ľudí predbieha, kto nakúpi lepšie, viac, drahšie. Nervozita ľudí sa stupňuje s dátumom blížiacim sa k 24. decembru.

A potom prídu tie sľubované Vianoce. Rozbalia si darčeky. To, čo bolo pod stromčekom veľakrát  skončí “nastajlované” na sociálnej sieti. Aby sa mohli predbiehať so susedmi alebo kamarátmi, porovnať sa.

O niekoľko dní sa ale cítia smutní, lebo materiálne veci vyvolávajú len krátkodobý pocit šťastia, ktorý rýchlo vyprchá, podobne, ako riedidlo z farby.

Veľa ľudí zabúda, že Vianoce sú v prvom rade o tom byť spolu s rodinou, pri jednom stole. Ísť pozrieť starých, prastarých rodičov, bratov, sestry, priateľov. Pozerať rozprávky, tešiť sa z farebného stromčeka. Ak je sneh, tak ísť von zodrať hrdzu zo sánok. Televízor si kúpite hocikedy, ale člena rodiny nie. Pár rokov dozadu som na Vianoce naposledy videl svojho krstného. To bolo pre mňa viac, ako materiálne dary.

Aby niekto nenamietol, že som pokrytec, aj mňa potešia maličkosti pod stromčekom. S manželkou sme už na začiatku novembra postupne pospisovali zoznam, čo darujeme ostatným členom rodiny pod stromček. Nič drahé, ale každému niečo, čo ho poteší. Spočiatku som sa jej smial, že máme ešte čas. Ale teraz som jej vďačný. Celkom úspešne ignorujeme predvianočný stres Horšie je to, keď musíte ísť na nákup potravín. V podstate si tieto Vianoce prajem len kopu snehu a rodinu pohromade 🙂 Najväčší dar som dostal osem mesiacov dozadu 🙂 Kašlite teda na predvianočný stres, umelo vytvorené zľavy a užívajte si chvíle s rodinou, veď tie sú nenahraditeľné 🙂