Archív kategórie » Zo života «

Vytváranie si rodinných tradícii je dôležité

Neviem ako vy, ale my sme možno aj čudáci. Už štyri roky dodržiavame isté, svoje tradície. Ani si už nepamätám ako k tomu došlo, ale odvtedy je to tak a ja to strašne milujem. Milujem tu inakosť a rozhodne k nej budeme viesť aj kukučku a ďalšiu generáciu. Veď rutiny a tradície sú súčasťou zdravých rodín. Sú to veci, ktoré robia ľudia spoločne.

 

Prečo sú tradície a zvyky v rodine dôležité?

Rodinné tradície sú viac ako len zvyky, ktoré vaša rodina drží okolo všetkých možných sviatkov – sú to myšlienky a postupy, ktoré vytvárajú vašu rodinnú kultúru. Tradičné rodinné hodnoty sú dôležité, pretože sú lepidlom, ktoré drží rodinu pohromade. Tradície a zvyky často rozprávajú príbeh o rodine. Vďaka tomu môžete pochopiť vašu minulosť a môžete vedieť i cítiť, že patríte k niečomu väčšiemu ako ste vy sám, k niečomu čo do vás vkladá dôveru. Takéto činnosti posilňujú rodinu, zabezpečuje jednotu. Nie je krásne mať pocit, že ste súčasťou niečoho jedinečného a osobitého?

Je skvelé robiť svoj život iným, zaujímavejším a krajším. Mnohé rodinné tradície boli odovzdané viacerými generáciami. Pokračovanie vo vašej rodine je skvelý spôsob, ako naučiť svoje deti o kultúrnej a náboženskej histórii vašej rodiny, čím sa pridáva k ich osobnej totožnosti. Navyše, pozitívne detské spomienky môžu pomôcť tomu, aby vaše dieťa bolo šťastnejšie. A predsa len, každý má rád kúsok nostalgie. Či nie?

A práve na základe týchto dôvodov, je dôležité začať nové rodinné tradície a zachovávať staré. Počas sviatkov často máme určité veci, ktoré vždy robíme, alebo teda už spomínané tradície. No niektoré trvajú aj počas celého roka. Tieto veci nám pomáhajú učiť sa veci, ktoré majú rodinné hodnoty. Takže, byť súčasťou špeciálnych vecí, ktoré naša rodina robí, nám pomáha mať pocit spolupatričnosti.

U nás je to takto

 

Vlastne neviem ako sme k tomu došli, naozaj, ale už 4 roky máme nejaké tie rodinné zvyky. U nás doma, ešte predtým ako som spoznala Paliho, sme písali listy Ježiškovi. Bolo jedno koľko máme rokov, napísali sme tam všetko, od sprchového, po auto, aj zdravie, šťastie a pod. Dávali sme to na chladničku, lebo tam chodili všetci, takže sme takmer nikdy neboli sklamaní z darčekov. Samozrejme, vždy tam boli aj iné veci. Keď sme mali s Palim prvé Vianoce, povedala som mu o tom a tak sme si napísali listy a vymenili. Dodnes sú odložené. Urobili sme z toho zvyk: niečo zo zoznamu, niečo od srdca a niečo vyrobené + list k Vianociam. Takto každý rok. Listy si píšeme ku každej príležitosti, vyrábame si malé potešenia a všetko máme v krabici spomienok. Neverili by ste, koľko tam tých listov už je. Dokonca sme si nechávali odkazy na stole, v raňajkách, na ovocí, ale to už samozrejme odložené nie je. Máme tam pohľadnice od priateľov, blahoželania, ktoré sme kedykoľvek dostali a všetky ručne robené od našej babky. Je to to najlepšie, čo sme si vymysleli.

Ako sa narodil Matiasko, má svoju krabicu aj on. A už tam má jeden list k narodeniu, blahoželania a pribudne aj vianočný list. Minulý rok sme si to čítali a boli sme dojatí. Verím, že keď zomrieme, naše deti alebo vnúčatá budú nadšené. Rovnako ako, keď si to Tinko prečíta k 18-narodeninám.

Pokojne nám môžete napísať aké zvyky máte vytvorené vy. Myslím nové, vaše.

Sú Vianoce naozaj len o darčekoch?

Nemusíte sa pozrieť z okna a vidieť sneh, ani nakuknúť do kalendára, aby ste vedeli, že sa blížia Vianoce. Prešiel som sa posledné dni alebo skôr týždne mestom a nie je problém všimnúť si všade vládnuci predvianočný zhon a stres.

Ľudia sa posledné dni správajú, ako odtrhnutí z reťaze. Naháňajú sa po nákupných centrách, kde na nich všade vyskakuje čierny, fialový, biely a neviem aký piatok. Taký a taký predvianočný výpredaj, nákupy na splátky. Dobre vieme, že mnohokrát nejde o žiadny výpredaj, ale len o šikovný marketingový ťah predajcov pred Vianocami. Ľudia sú v strese a tak ich nie je problém “ukecať” hoci aj na nezmyselný nákup. Nakúpia hlava nehlava, hlavne, nech niečo kúpia. Mnohokrát ide o veci, ktoré po VIanociach fungujú ako lapače prachu alebo zaberače miesta. Čo je ešte horšie, tak sa veľa ľudí predbieha, kto nakúpi lepšie, viac, drahšie. Nervozita ľudí sa stupňuje s dátumom blížiacim sa k 24. decembru.

A potom prídu tie sľubované Vianoce. Rozbalia si darčeky. To, čo bolo pod stromčekom veľakrát  skončí “nastajlované” na sociálnej sieti. Aby sa mohli predbiehať so susedmi alebo kamarátmi, porovnať sa.

O niekoľko dní sa ale cítia smutní, lebo materiálne veci vyvolávajú len krátkodobý pocit šťastia, ktorý rýchlo vyprchá, podobne, ako riedidlo z farby.

Veľa ľudí zabúda, že Vianoce sú v prvom rade o tom byť spolu s rodinou, pri jednom stole. Ísť pozrieť starých, prastarých rodičov, bratov, sestry, priateľov. Pozerať rozprávky, tešiť sa z farebného stromčeka. Ak je sneh, tak ísť von zodrať hrdzu zo sánok. Televízor si kúpite hocikedy, ale člena rodiny nie. Pár rokov dozadu som na Vianoce naposledy videl svojho krstného. To bolo pre mňa viac, ako materiálne dary.

Aby niekto nenamietol, že som pokrytec, aj mňa potešia maličkosti pod stromčekom. S manželkou sme už na začiatku novembra postupne pospisovali zoznam, čo darujeme ostatným členom rodiny pod stromček. Nič drahé, ale každému niečo, čo ho poteší. Spočiatku som sa jej smial, že máme ešte čas. Ale teraz som jej vďačný. Celkom úspešne ignorujeme predvianočný stres Horšie je to, keď musíte ísť na nákup potravín. V podstate si tieto Vianoce prajem len kopu snehu a rodinu pohromade 🙂 Najväčší dar som dostal osem mesiacov dozadu 🙂 Kašlite teda na predvianočný stres, umelo vytvorené zľavy a užívajte si chvíle s rodinou, veď tie sú nenahraditeľné 🙂

Prírodný deficit u detí

Hovorí sa – s dieťaťom máš ísť von za každého počasia! Súhlasím. Dakedy sa nedá, tomu úplne rozumiem. Dakedy je človek taký unavený, že sa mu nechce pol dňa obliekať dieťa, ktoré sa v kočíku pokaká alebo pogrcia a celý kolotoč absolvuje niekoľkokrát až je spotený ako po poriadnej turistike . Áno, práve preto vyzerám niekedy vonku tak, akoby som mala pod oblečením ešte pyžamo a zubná kefka sa rozprávala s pastou, že prečo som ich dnes ešte nenavštívila. Navštívila, niekedy. Na začiatku som aj zabudla, pravda. No vždy sa snažím ísť von aspoň na hodinu a keď nie ja, tak ostatní členovia rodiny. Ale dávame to ! V prírode dokážeme stráviť za dobrého počasia, spolu, aj niekoľko hodín a práve toto je pre deti a celkovo ľudí neskutočne prospešné.

Už začiatkom 80 rokov priniesol harvardský biológ Edward O. Wilson teóriu (zdroj:google), ktorú nazval biofilia a predstavovala fakt, že ľudia sú inštinktívne priťahovaní k svojmu prirodzenému prostrediu, prírode. Avšak, mnohí rodičia z tohto storočia čoraz častejšie spochybňujú túto teóriu, pretože s pokojom Angličana sledujú, ako ich deti s radosťou uprednostňujú sedenie pred TV, počítačom či  v ruke s mobilom alebo tabletom, pred hraním sa vonku, prechádzkou alebo turistikou. Žiaľ, je to tak.

(Polemizovať nad modernou dobou nemá zmysel, pretože ak chce človek niečo zmeniť, nech to zmení. Je jedno či doba napreduje alebo stagnuje. Rodičia učia svoje deti viac ako učitelia. Sú vzorom, príkladom a podporou. Je na nich čo pre dieťa urobia, čo mu dovolia, ako mu zariaďujú život a ho chránia. Nemusia zakazovať, stačí usmerňovať a vyvažovať. Rodičovská mediácia je nutná už od úplného začiatku!)

Samozrejme, všetci chceme, aby boli naše deti šťastné, zdravé a fyzicky zdatné. Práve preto s nimi nevysedávame len v kaviarňach, nákupných centrách, reštauráciách a zábavných centrách. Tento moderný trend väčšinou končí len chorobou, pretože v uzavretých priestoroch sa šíri viac infekcii. Áno, všetci sme zaneprázdnení a občas potrebujeme aj my vypnúť, ale nájsť si čas je nutnosť. Musíme si nájsť čas na to, aby sme pomohli našim deťom rozvíjať dobré návyky, pomohli im socializovať sa a utužovali ich zdravie bez antibiotik.

Či prší, sneží, fúka alebo svieti slnko, stačí ak budeme vonku aspoň tých 30 minút. Príroda neznamená len hory, lesy. Stačí ísť do parku, medzi trošku zelene. Ach, prírodný deficit a pritom je to tak potrebné. Tráviť čas v prírode, vonku je nevyhnutnosťou pre deti i dospelých. Existujú nekonečné spôsoby interakcie s vonkajším prostredím, od záhrady až po park cez turistické chodníky.

Príroda vytvára jedinečný pocit zázrakov pre deti, ktoré žiadne iné prostredie nemôže poskytnúť. A tak my môžeme naučiť deti už od malička zaobchádzať s prírodou, že živé veci zomrú, ak sa o ne nebudeme starať zodpovedne a že môžu vidieť, počuť cítiť a dotýkať sa vonkajšieho prostredia. Navyše, príroda naozaj znižuje stres.