Archív kategórie » Zo života «

Dobrá správa: neexistuje žiadny správny spôsob, ako vychovávať dieťa

Všetci chceme byť najlepšími rodičmi, ale často existuje konfliktná rada o tom, ako vychovávať dieťa. Vlastne niekoľko. Niektorí sa zaoberajú svojimi postupmi a iní majú potrebu riešiť vždy a všade ostatných. Kto sa však odhodlá k akejkoľvek kritike mal by mať nejaké skúsenosti, nie len naštudované utopické predstavy. Mal by byť rodičom a aktívne vychovávať dieťa, nie sa len prizerať (najviac milujem, keď mudruje niekto, kto nemá vlastné dieťa alebo dieťa videl len v knihe).

 

Dnes máme k dispozícii celý internet plný rôznych informácii, plné knižnice, kamošov a kamošky, susedy, sesternice, mamy, staré mamy či prababky. Podľa niektorých sme dobrí rodičia alebo naopak zlí, venujeme sa veľa alebo málo, kupujeme hlúposti alebo by sme mali nakúpiť xy veci, mali by sme to a to a nemali to či to. No aj napriek našej všestrannej túžbe dať našim deťom perfektné detstvo, zdá sa, že niektorí skôr vychovávajú generáciu, ktorá je v mnohých ohľadoch zle vybavená pre život v reálnom svete (podľa ostatných).

Avšak, všetci máme vlastný soundtrack, vlastné štýly, pokiaľ ide o rodičovstvo. To, čo nás však všetkých rodičov spája, je zabezpečiť, aby náš štýl výchovy podporoval zdravý vývoj dieťaťa – fyzicky, mentálne, emocionálne a duchovne. Takže ako to už býva zvykom, zo všadiaľ sa na nás rútili tipy a triky. Každý mal tu svoju predstavu. Samozrejme, každá je správna pre niekoho iného. Sú veci, ktoré pochopia len rodičia:

Kojenie, kojenie a len kojenie

Kedysi by mi ani nenapadlo, že raz budem zlá matka, len preto, že sa mi nedobrovoľne nebude dariť kojiť (nie, Matiasko sa vedel prisať, mal vyvinutý sací reflex, chcel papať, ale nemal čo). Raz možno pochopíte aké je to diskriminujúce, ak nie, tak vám poviem. Existujú ešte stále prípady, kedy ak nekojíte, určite to robíte dobrovoľne a ste zlé matky, lebo dobrovoľne škodíte svojmu dieťaťu. Určite sa vôbec nesnažíte túto situáciu zmeniť. Mohla by som napísať knihu o všetkých veciach, ktoré som mala na odporúčania vyskúšať (a ktoré som samozrejme bez váhania aj vyskúšala), aby to išlo a keď som oznámila „skúsila som všetko“ tuho ma presviedčali, že IM to proste fungovalo, tak nie je možné, aby to nefungovalo mne. Lebo Zuze od susedov tieklo mlieko potokom a pritom ani nemala prsia. Bolo jedno či sa poznáte alebo nepoznáte, jednoducho máte dieťa, tak vás i cudzia pani na ulici zaskočí: krásny chlapec, kojíte???? LEBO IBA NA TOM podľa niektorých záleží. Kde zmizla všetka intimita? Vraj, keď bude žena v pokoji, tak to pôjde. Avšak, ten tlak z okolia a čo je ešte horšie, z rodiny, je obrovský. Musela som viackrát napísať dobrovoľne, aby nikomu neunikol ten sarkazmus z celej tejto určite veľmi dobrovoľnej situácie.

Ach tá čiapka

Už počas tehotenstva ste podľa niektorých rád nadobudli pocit, že musíte kúpiť minimálne 20 čiapok. Prečo?

Lebo bábo nesmie byť bez čiapky. Je jedno či je v byte alebo vonku. Pre prababku a babku je nepredstaviteľné, že malé bábo nemá čiapku. Ba dokonca aj ľudí, ktorých náhodne stretnete na ulici a nadšene vám kukajú do kočíka. Čo z toho, že má na hlávke zapareniny, vlasy mastnejšie než chlapci na začiatku puberty, ktorým hygiena nič nehovorí a plače až tak, že o vás vie celá ulica. My alebo skôr krpec, si s ľuďmi v tejto oblasti už našťastie urobil poriadok.

Kde je cumeľ?

Dieťa je hladné a zaplače – dajte mu cumeľ. Plače, lebo chce spinkať – dajte mu cumeľ. Bolí ho bruško – dajte mu cumeľ. Nechce spať – dajte mu cumeľ. Zobudí sa – dajte mu cumeľ. Nemôžete variť – dajte mu cumeľ. Leziete mu na nervy – dajte mu cumeľ. Keď u nás hľadajú neznalci cumeľ, my s manželom a krpcom sa len smejeme. Aspoň počas hľadania nehučia, kde je čiapka, prečo mu ešte nedávame šťavičky a že prečo nespi. No lebo.

Nie je to kolika?

Dieťa plače – je to kolika. Je nepokojný a kakal LEN dvakrát – je to kolika. Mrnčí, lebo ho už babka dve hodiny naťahuje – je to kolika. Plače, lebo sa mu nikto dve hodiny nevenuje – je to kolika. Chcel by spať, ale nedovolia mu – je to kolika. Plače, lebo mu už všetko lezie na nervy – je to kolika. Nechcel jesť, lebo on má svoj režim, o ktorom nikdy v živote nepočuli – je to kolika.

Neučte si ho na ruky

Lebo nikdy nepocíti lásku, teplo a objatie. Lebo mať ho na rukách neznamená uspávať ho na rukách. Lebo to dieťa proste nepotrebuje cítiť rodičov, stačí že cíti ich vône či smrad. Lebo nebudete môcť pomáhať na stavbe, variť, šiť, vyšívať, žehliť, vysávať, maľovať, murovať, ale miesto toho sa budete „mojkať“ s mini človiečikom, ktorého ste vytvorili nie preto, aby bol, ale z čistej lásky. Plačúce dieťa, ktoré chce byť upokojené, nie je nejaký rozmaznaný, bohatý, mladík, ktorý na svoje 16.narodeniny práve dostal úplne nové BMW. Je to stvorenie, ktoré sotva vybraliz maternice a len hľadá trochu pohodlia a pokoja u svojich rodičov.

Spite, keď spi vaše dieťa

Váš mozog však nemôže jednoducho ignorovať hromadu riadu a pomalú hnilobou vo vašom umývadle alebo sprchu, ktorú ste si sľubovali už pred tromi dňami. No a ak počas dňa nestíhate vôbec nič, potom určite nebudete spať, keď vaše dieťa zaspí, ale pôjdete v pokoji na wc, dáte si kávu alebo navaríte obed, rýchlo operiete a…aha už prešla pol hodina. Ale ak vaše dieťa dobre spí, keď šoférujete, potom zabudnite na túto radu úplne.

Noví rodičia často stanovujú svoje očakávania príliš vysoko. Jedným z najviac frustrujúcich aspektov rodičovstva je, že každý si myslí, že by to mohol robiť lepšie ako vy. Používanie moderného komfortu je nástroj, nie spôsob života. Počas celého cirkusového rodičovského rodičovstva je dôležité zamerať sa HLAVNE na vyváženie priorít a potreby detí, potom i seba. Ako sa dieťa vyvíja, menia sa výzvy a myslenie, ale prístup by mal byť stále pevný a milujúci. Dajte mu všetko, čo podľa vás potrebuje. Venujte mu svoj čas a dajte mu celú lásku sveta.

My chceme, aby nás naše dieťa počúvalo, rešpektovalo a skutočne nám dôverovalo, nie aby sa nás bálo. Chceme mu pomôcť naučiť sa pomocou skúsenosti, že úsilie vytvára dôveru. Avšak pamätajte, že neexistuje žiadny správny spôsob, ako vychovávať dieťa. Rovnako ako my, robte to najlepšie, čo viete. Dôverujte si a užite si spoločnosť malého človeka vo svojom živote. Váš zdravý postoj ovplyvňuje vaše deti najdôležitejšími spôsobmi.

 

 

 

 

Dieťa a pes

Väčšina deti miluje psy. Sú rozkošné a priateľské.V prvom rade si však treba uvedomiť, že mať psa nie je to isté ako mať dieťa. Určite sa našlo veľa ľudí, ktorí (keď ste čakali bábätko alebo sa už narodilo) vám navrhli, aby ste sa zbavili vášho psa. Kládli vám tie isté otázky – nebude vám vadiť ak…, čo ak… a pod. Nuž, je to tak. Všetko to tam je. Hračky pre psa sú v ústach dieťaťa a hračky dieťaťa lákajú psa. Pes rád bozkáva dieťa. Môžete ho upozorniť  3000 krát denne, dookola sterilizovať cumlíky. Potom si však všimnete ako sa vaše dieťa chichoce, keď mu pes olizuje tvár a na všetko zabudnete. I tak to je zbytočné. Teda pokiaľ ho nechcete vyhodiť z domu. Bez ohľadu na to, ako dobre je váš pes vycvičený, môže sa stať proste čokoľvek. Avšak, vďaka nemu spozná vaše dieťa čistotu lásky.

Pravda – sto ľudí, sto chutí. Deti však psov milujú.  Prečo je teda podľa mňa pes dokonalým prírastkom do rodiny:

Detičky získajú najlepšieho priateľa. Detstvo nie je vždy jednoduché, ale domáce zviera poskytuje neustálu spoločnosť, cez rôzne vzostupy a pády. Kedykoľvek sa deti cítia smutne, nahnevane alebo sa boja, môžu sa vždy obrátiť na svojho maznáčika.

Maznanie psov navyše zmierňuje stres a pomáha ľuďom sa uvoľniť.

Viaceré výskumy potvrdili, že deti, ktoré žijú so psami, sú menej choré. Počas prvých troch mesiacov života môžu pomôcť posilniť imunitný systém detí pred alergiami a astmou.

Psy pomáhajú deťom vybudovať a získavať si dôveru.  

Deti vďaka ním nemajú problém s úzkosťou (často psovi čítajú z knižky, takže ani doma nemajú pocit osamelosti).

Viac pohybu, aktivít – aktívny životný štýl. Nedávne výskumy ukázali, že deti s psami cvičia jedenásť minút denne, viac ako rodičia, ktorí nemajú psov. To neznie ako veľa, ale keď to spočítate v priebehu týždňa alebo mesiaca, je toho dosť. Psi potrebujú každodenné prechádzky, behanie a veľa času na hranie. Navyše psie oči vás určite motivujú – musíte ísť von aj keď sa na to necítite.

Pomáhajú deťom naučiť sa sociálne zručnosti, zodpovednosť a trpezlivosť. Každý deň treba zabezpečiť, aby pes mal potravu a vodu,  takže tak deťom ukazuje zodpovednosť a povinnosť.

Učia sa empatiu. Pes beží k dverám, keď chce ísť von alebo kňučí keď je hladný. Takto vyzýva deti, aby zvážili pocity a potreby aj niekoho iného, niekoho koho majú vedľa seba.

Pomôžu dieťaťu  cítiť sa v bezpečí, nakoľko počujú to, čo človek nie a vedia na to hneď upozorniť.

Jedným z najväčších prínosov psov v ranom detstve je jednoducho to, že robia deti šťastnými! Zistilo sa, že interakcia so zvieratami zvyšuje hladiny serotonínu a dopamínu, ktoré sú chemickými stavebnými kameňmi pozitívnych pocitov.

Takže, všetka veda stranou. Hranie a interakcia so psami je jednoduchá zábava – a je to povinné každý detský deň!

Kategória: Zo života  Značky: , , ,  Zanechať komentár

Ešte stále sa dá v prírode vypnúť?

Bolo krásne aprílové popoludnie. Vonku všetko zaliate slnkom tak, že na zimnú bundu sme si ja a manželka ani vo sne nespomenuli. Ťahalo nás to von, aspoň na chvíľu. Keďže máme doma niekoľko týždňového synčeka, všetok čas venujeme jemu. V tento deň nám však zavolala moja mamina, že nám Matiaska na hodinu postráži, len nech vypadneme aspoň na chvíľu von. Iba prejsť tých pár metrov, aby sme sa doma všetci traja nezbláznili. Chvíľu sme síce váhali, ale nakoniec sme sa vybrali na naše obľúbené miesto, do Čutkova. Zaparkovali sme pri kolibe (Prečo sme šli na “prechádzku” autom? No, lebo pár dní po cisárskom reze je úspech spraviť aj pár krokov pomalým tempom).

Do Čutkova sa chodíme radi prejsť. Za posledných pár rokov sa tu veľa zmenilo. Vyrástla tu koliba a ďalšie objekty, ktoré sem prilákali viac ľudí, rodiny s deťmi. My sme sa vybrali prejsť smerom ku priehrade. Lepšie povedané, vodnej nádrži, ktorá kedysi slúžila ako zdroj vody pre bývalý Texicom. Prechádzka bola nádherná, obdivoval som Niku, ako z nohy na nohu pomaly kráča a teší sa, že po toľkých dňoch, čo bola zavretá v nemocnici a doma, môže byť opäť na slniečku.

Našu radosť ale prerušil takýto pohľad. Vracali sme sa po ceste smerom naspäť. Tu sme ale zistili, že po nej prejsť nemôžeme a museli sme sa brodiť cez les, cez hrboľatú cestu. Prečo? Cestu blokovali dva kamióny. Jeden s oravskou ŠPZ naložený drevom a druhý s Poľskou ŠPZ, na ktorý pracovníci toto drevo prekladali. Veľmi smutný pohľad. Cesta zablatená, okolie cesty rozryté. A v krásnej prírode sme museli obchádzať dva kamióny, ako keby sme boli niekde na hlavnom ťahu….

My si tu rúbeme naše krásne lesy. Ničíme prírodu. Miesta, kde boli kedysi desiatky kilometrov štvorcových lesa, sú teraz plešiny. Naše vyrúbané lesy predávame do Poľska a potom si ideme celí radostní nakúpiť nábytok na Poľský trh, pričom sa všetkým naokolo chválime, za akú dobrú cenu sme ho kúpili.

Nebudem vám klamať, aj ja si občas zájdem za hranice na nákup. Dôvod je jasný – oplatí sa mi cesta, aj nákup. Vonkoncom, veľa z tohoto tovaru som našiel na našich e-shopoch a obchodoch, ale s 50 percentnou prirážkou.

Takže záver – Poliakovi klobúk dole, že vie robiť biznis a využiť situáciu. Slovákovi hanba, že predá aj rodinu, len aby cinkli peniaze na účet….