Archív blogu

Lenivosť alebo ľahostajnosť?

Bol september. Leto nám dávalo pomaly zbohom, preto sme sa s manželkou, Eli a Matiaskom vybrali prejsť na naše obľúbené miesto – ako inak, do Čutkova.

Bolo krásne slnečné počasie a tak sme neváhali. Kamión s drevom, ktorý som tu opisoval minule, nás našťastie neprekvapil, ba dokonca aj cesta bola čistejšia. A tak sme pokračovali dolinou. Eli behala hore dole, krpec sa rehotal v kočíku. Ani nevieme ako, prišli sme ku dreveným lavičkám pri potoku, ktoré tu postavilo mesto pre ľudí. Takže, ak chcete variť guľáš alebo opekať, nemusíte sedieť na deke. Spolu s okolitou prírodou je to ideálne miesto.

Kráčali sme si popri zurčiacom, studenom lesnom potoku, až som si v diaľke všimol, že je v ňom hodený nejaký zelený predmet. Prišli sme bližšie a bola to debnička zlatistého moku. Potešili sme sa, že jedno orosené nám padne vhod. Na naše sklamanie sme ale zistili, že fľaše sú bez obsahu. Debničku tu niekto nechal, lebo bol asi spoločensky unavený, aby ju odniesol ku kontajneru na začiatok doliny alebo si myslel, že sa rozloží v prírode ako papier. Nech už myslel ako myslel, ostali sme obaja sklamaní. Dotyčná osoba alebo osoby, nemali problém dotrepať plnú debničku piva a vypiť jej obsah. Odniesť tú prázdnu – na to už rozum neostal.

Každému je jasné, že príroda si s takýmto odpadom neporadí sama. Nám ľudom je to ale akosi jedno. A pritom má väčšiu moc, ako máme my. Debničku som teda v rukách odniesol ku kontajneru a poviem vám pravdu, ani to nebolelo. A to sme mali Eli a kočík.

Snažme sa teda konečne chovať k prírode a okoliu úctivo, pretože naše deti nám za to raz poďakujú.

Cestoviny s tvarohom, zelenou fazuľkou a údeným syrom

Tak dnes som varila opäť v štýle, čo nám dala chladnička (alebo kuchyňa) a prekvapivo je to skvelé. Nezvyčajná kombinácia sa oplatila a práve preto sa chcem s vami s touto pochúťkou podeliť (alebo si aspoň recept takto zapísať, aby som naň nezabudla :))

Potrebujete:

  • Cestoviny (ja som použila bezlepkové)- množstvo podľa seba
  • 2 lyžice neochuteného tvarohu
  • Zelenú fazuľku (ja som mala len mrazenú) – množstvo podľa seba
  • Údený syr (pokojne aj neúdený) – množstvo podľa seba
  • Sušená bazalka
  • Rasca
  • Štipka soli
  • 2dcl vody

Postup:

Na rozohriatej panvici som opiekla zelenú fazuľku, ktorú som potom zaliala 2dcl vody a nechala dusiť, kým nebola fazuľka mäkká. Do uvarenej fazuľky som dala tvaroh a všetko spomínané korenie. Celú omáčku som zahustila polkou nastrúhaného syru a pridala cestoviny. Dôkladne som to premiešala, aby ani jedna chudinka neostala suchá a posypala zvyšným syrom. Hotovo. Osobne som ešte dosolila, ale to je tiež už len na vás 🙂 Odporúčam pridať možno aj slaninku opečenú alebo šunku, ale ja som zvolila pre dnešok takúto bezmäsitú alternatívu. Dajte potom vedieť, či chutilo 🙂

Žiť na svete dobre a zdravo

Mať domácu lekáreň je jednoduché. Dnes sú bylinky opäť tak populárne ako kedysi.

                               Mäta a Medovka

Sú účinné pri mnohých chorobách a ochoreniach. Takže áno, sú dôležité pre zdravý život. Dnes ohľadom byliniek prežívame šťastné obdobie. Avšak, dnešní ľudia zanedbávajú poznanie a vedomosti o úžitku byliniek.

 

Veľa ľudí sa vracia k tradičným bylinkám a receptom „starej matere“. Čoraz viac zisťujeme, že bylinky pomáhajú viac ako lieky, že doma  vypestované veci sú najlepšie a najchutnejšie a že sa dá zlepšiť zdravie aj úplne zadarmo.

„Kto by si nesmierne nevážil Bedrovník, rastúci pri potoku, ktorý hojí mnohé choroby a najmä rany? Ktorý fajkár by si na zimu nenazbieral Podbeľu, rastúceho pri potokoch a barinách, ak vie, že fajčený s tabakom uchráni ho v zime od kašľa a v starobe od záduchu? Ktorá žena by si v máji a v lete nenazbierala Mäty sivej i priepornej, Paliny obyčajnej, Marinky voňavej, Bedrovníka a iných byliniek, ak vie, že sú veľkým a dobrým liekom v jej chorobách?“ úryvok z knihy Zelinkár.

Alchemilka

Po smrti mojej babky som v jej zázračnej knižnici naďabila na obrovský poklad, moje vzácne dedičstvo. Bol to tento Zelinkár od Juraja Fándlyho, ktorý vyšiel v roku 1978. Páni. Hneď som v ňom listovala a vedela som, že budem ako moja nebohá babka a už aj nebohý dedko, a budem mať doma bylinky. (Odjakživa ma k ním viedol dedko. Zbierali sme spolu Alchemilku. Jeho slová mi ostanú v hlave navždy a keď pozerám na drobca vedľa mňa, verím, že práve vďaka nemu a vďaka tejto byline sa mi podarilo tak ľahko otehotnieť. O Alchemilke si môžete prečítať tu:))

Každý rok, od jari do jesene, nám božská prozreteľnosť a štedrosť pod šírym nebom ponúka svoju hojnú, krásnu a užitočnú úrodu, užitočné rastliny, drahé voňavé kvetiny, nášmu telu osožné korene a podáva nám zadarmo lieky, pochádzajúce z ríše rastlín a my? My, nevďačníci, ktorí nepoznáme túto štedrosť zeme, mnohé poklady necháme zvieratám, pošliapeme, zničíme, vyhodíme a pod. No a práve preto častejšie upadáme chorobám ako zvery. Práve preto sa na nás hodí táto bájka: Kohút našiel na svojom smetisku vzácnu perlu. Pretože nevedel, čo to je a načo to je, pošliapal po nej a odišiel.Podobne ako kohút, aj my ignorujeme osožné bylinky, rastúce na našich dvoroch či na miestach, kde chodíme často. Miesto toho kupujeme za drahé peniaze sypané čaje, sušené korenie alebo samotné lieky. Všade okolo nás sú už len tie známe: žihľava, lopúch, palina či repík.

Bylinky si sušíme už niekoľko rokov, ale boli v skrinke uložené v papierových vreckách. Lenže sen je sen a my sa snažíme si sny plniť, či navzájom, či samostatne alebo spoločne, proste sa o to snažíme. Takéto malé veci nás neskutočne veľmi spájajú a ešte viac tešia. Vždy som túžila mať dózy, kde budú koreniny a iné veci z kuchyne, ako napríklad aj bylinky. Naša kuchyňa je malinká a pôvodná po starom majiteľovi, teda bola. My sme jej vdýchli život, zdokonalili si ju. Pali mi vyrobil poličky, namontoval a zvyšok bol na mne. Chystáme si tak zásoby na zimu, posušili mätu, medovku, uskladnili pažitku a minulý týždeň sme si nazbierali práve spomínanú Alchemilku. To je zatiaľ všetko, ale do zimy sa moje dózy krásne naplnia.

Ako ste na tom s bylinkami vy?