Tag-Archive for » boží dar «

Šalvia – “zostať zdravý “

Nie je náhoda, že šalvia, pochádza z latinského slova salvere , čo znamená “zostať zdravý”. Od staroveku bola táto aromatická bylina známa pre svoje mimoriadne zdravé a liečivé vlastnosti.Už odjakživa je mojim najväčším problémom zápal mandlí alebo hnisavá angína. Teploty ma obchádzajú a keď mám 37 vieme, že je zle. Ako srdciar musím predchádzať endokarditíde a nemať žiaden zápal. Takže, keď sa objaví nejaký príznak, začíname bojovať. Teraz ma začalo bolieť hrdlo, pravá mandľa a vedela som, že je zle. V lekárni som si kúpila tinktúru na kloktanie, ale až doma sme zistili, že je zo šalvie. A v tom nám cinklo, že veď už máme doma aj sušenú. Takže som si robila aj čaj a poviem vám, je úžasný. Má však mnoho mnoho účinkov.

  1. Lieči bolesť v krku, hrdlo
  2. Aj malé množstvá šalvie, či už vdychované
    alebo konzumované, môžu pomôcť liečiť Alzheimerovu chorobu
  3. Zvyšuje koncentráciu
  4. Zlepšuje pamäť.
  5. Lieči zápal v tele
  6. Má antioxidačné vlastnosti- Posilňuje imunitný systém
  7. Znižuje tvorbu mlieka
  8. Zlepšuje zdravie kostí
  9. Je účinná na ekzémy, psoriazu či akné
  10. Pomáha pri cukrovke
  11. Pomáha pri trávení – zabraňuje žalúdočným kŕčom, lieči hnačku
  12. Esenciálny olej zo šalvie pomáha pri vypadávaní vlasov, spláchnutie vlasov šalviom odvarom zabezpečuje lesk a stimuluje rast
  13. Lieči nadmerné potenie
  14. Podporuje zdravé zuby
  15. Proti depresii

Žiť na svete dobre a zdravo

Mať domácu lekáreň je jednoduché. Dnes sú bylinky opäť tak populárne ako kedysi.

                               Mäta a Medovka

Sú účinné pri mnohých chorobách a ochoreniach. Takže áno, sú dôležité pre zdravý život. Dnes ohľadom byliniek prežívame šťastné obdobie. Avšak, dnešní ľudia zanedbávajú poznanie a vedomosti o úžitku byliniek.

 

Veľa ľudí sa vracia k tradičným bylinkám a receptom „starej matere“. Čoraz viac zisťujeme, že bylinky pomáhajú viac ako lieky, že doma  vypestované veci sú najlepšie a najchutnejšie a že sa dá zlepšiť zdravie aj úplne zadarmo.

„Kto by si nesmierne nevážil Bedrovník, rastúci pri potoku, ktorý hojí mnohé choroby a najmä rany? Ktorý fajkár by si na zimu nenazbieral Podbeľu, rastúceho pri potokoch a barinách, ak vie, že fajčený s tabakom uchráni ho v zime od kašľa a v starobe od záduchu? Ktorá žena by si v máji a v lete nenazbierala Mäty sivej i priepornej, Paliny obyčajnej, Marinky voňavej, Bedrovníka a iných byliniek, ak vie, že sú veľkým a dobrým liekom v jej chorobách?“ úryvok z knihy Zelinkár.

Alchemilka

Po smrti mojej babky som v jej zázračnej knižnici naďabila na obrovský poklad, moje vzácne dedičstvo. Bol to tento Zelinkár od Juraja Fándlyho, ktorý vyšiel v roku 1978. Páni. Hneď som v ňom listovala a vedela som, že budem ako moja nebohá babka a už aj nebohý dedko, a budem mať doma bylinky. (Odjakživa ma k ním viedol dedko. Zbierali sme spolu Alchemilku. Jeho slová mi ostanú v hlave navždy a keď pozerám na drobca vedľa mňa, verím, že práve vďaka nemu a vďaka tejto byline sa mi podarilo tak ľahko otehotnieť. O Alchemilke si môžete prečítať tu:))

Každý rok, od jari do jesene, nám božská prozreteľnosť a štedrosť pod šírym nebom ponúka svoju hojnú, krásnu a užitočnú úrodu, užitočné rastliny, drahé voňavé kvetiny, nášmu telu osožné korene a podáva nám zadarmo lieky, pochádzajúce z ríše rastlín a my? My, nevďačníci, ktorí nepoznáme túto štedrosť zeme, mnohé poklady necháme zvieratám, pošliapeme, zničíme, vyhodíme a pod. No a práve preto častejšie upadáme chorobám ako zvery. Práve preto sa na nás hodí táto bájka: Kohút našiel na svojom smetisku vzácnu perlu. Pretože nevedel, čo to je a načo to je, pošliapal po nej a odišiel.Podobne ako kohút, aj my ignorujeme osožné bylinky, rastúce na našich dvoroch či na miestach, kde chodíme často. Miesto toho kupujeme za drahé peniaze sypané čaje, sušené korenie alebo samotné lieky. Všade okolo nás sú už len tie známe: žihľava, lopúch, palina či repík.

Bylinky si sušíme už niekoľko rokov, ale boli v skrinke uložené v papierových vreckách. Lenže sen je sen a my sa snažíme si sny plniť, či navzájom, či samostatne alebo spoločne, proste sa o to snažíme. Takéto malé veci nás neskutočne veľmi spájajú a ešte viac tešia. Vždy som túžila mať dózy, kde budú koreniny a iné veci z kuchyne, ako napríklad aj bylinky. Naša kuchyňa je malinká a pôvodná po starom majiteľovi, teda bola. My sme jej vdýchli život, zdokonalili si ju. Pali mi vyrobil poličky, namontoval a zvyšok bol na mne. Chystáme si tak zásoby na zimu, posušili mätu, medovku, uskladnili pažitku a minulý týždeň sme si nazbierali práve spomínanú Alchemilku. To je zatiaľ všetko, ale do zimy sa moje dózy krásne naplnia.

Ako ste na tom s bylinkami vy?

Matias – dar Boží

A to doslova. Kto nás pozná, ale že naozaj pozná (myslím so všetkým, v dobrom aj zlom, z každej strany), vie, že niektoré veci máme komplikovanejšie ako iné. Niektoré veci nám nevyšli, nevychádzajú ľahko alebo podľa niektorých ľudí by nemali vyjsť (odborníkov, tých čo sa tvária ako odborníci a neprajníci). Blbosť!

Po niekoľkých krásnych zážitkoch, spoločnom strávenom čase, rokoch, spoločnom živote sme presne vedeli, že chceme spolu zostárnuť a založiť si rodinu. Ako 15 ročnej, keď som mala cystu na vaječníku a bola prvýkrát u ženského lekára, mi doktor povedal, že mám jeden vaječník nižšie ako by mal byť a že mám „zdeformovanú“ maternicu, čo môže byť  vraj problémom pri otehotnení.  Bola som narodená predčasne – vraj to má vplyv.  Píšem vraj a budem ho písať dosť často, však pochopíte. Už len nadpis neguje slovo VRAJ.

Vtedy to človek neriešil, ale slova sme si pamätali s maminou veľmi dobre. Potom prišli problémy s cyklom, viac nebol ako bol. Neskôr zase prišiel do môjho života Pali, ďalšie cysty, žiaden cyklus a tak dookola. Akoby toho nebolo málo, dostavili sa problémy s tlakom, kardiologická anamnéza  – doktorka nám veľmi netaktne povedala, že by som nemala mať radšej dieťa. Dodnes tomu nerozumiem. No hlava je hlava a slová v nej ostávajú. Nezabúdajme ani na Paliho zdravotný stav – autoimunitné ochorenie.

Všetko také zložité, ale zvykli sme si. Nič nám nešlo ľahko v živote a preto sme boli takí silní. Vedeli sme, že keď naozaj niečo chceme, že to dosiahneme. Že si dokážeme splniť sny a budovať prekrásny život. Vedeli sme, že spolu môžeme ísť proti celému svetu, lebo spolu dokážeme čokoľvek.

Plánovali sme svadbu a že po svadbe si založíme rodinu. Strašne šťastné obdobie. Išli sme proti toľkým veciam, ale hlavne spolu. Povedala som si, že JA viem čo je pre mňa najlepšie a že kašlem na to, čo hovoria iní. DOSLOVA.

A tak sme si jedného dňa povedali, že oki poďme na to. Však toľkým sa nedarí, naše šťastie, isto to nevyjde na prvýkrát. Navyše ktovie, kde je môj cyklus. A bum. Ono to na prvýkrát fakt vyšlo.

Hovoríme si, oki toto nám vyšlo, teraz sa niečo doďube.

Prvé týždne plné strachu, najťažšie v tehotenstve – buď  sa fazuľka ujme alebo nie. Ujala sa.

Isto sa niečo doďube teraz.

Návšteva mnohých lekárov, kvôli  všetkým našim zdravotným problémom. Strach, srdce v krku. Všetko v poriadku.

Vystriedali sa v brušku všetky druhy ovocia. Bude to chlapec!

Mysleli sme si, že pri našom šťastí porodím skôr, bude to predčasniatko.

Posledný mesiac – zase strach.

Ale! Ale došli sme do konca! Úspešne. Nuž, ale tu už prišli tie 9 mesiacov očakávané komplikácie, ono to muselo prísť. Sekcia so spinálom – žiadna sláva. Anestéza bola slabá a všetko som cítila. Akože na to tak rýchlo fakt nezabudnem. No všetko prebolelo. Narodil sa nám zdravý, krásny syn.  Počuť jeho plač, vidieť ho – všetko prešlo. Hoci ma v živote nič tak nebolelo, kvôli nemu som to zvládla.

Je to náš zázrak, dar Boží.  Na mene sme sa hneď zhodli, na jedinom z mnohých a keď sme pozreli na význam, ostali sme v šoku. Úplne to sedí.

Týždeň v nemocnici, zotavovanie, prvé dní s ním – všetko to bolo ťažké, ale museli sme to zvládnuť, lebo sme chceli. Naša malá rybka.

Prvý deň doma bol veľmi hrdinský, na chvíľu. Potom prišiel plač, strach, plač, nervozita, stres a volanie o pomoc.  Žiadne knihy, články, rady vás nikdy nepripravia na príchod bábätka. Nikdy! Realita a vlastná skúsenosť je úplne iná. Darmo sme 9 mesiacov zháňali, kupovali, chystali, čítali a riešili. Jeden deň a všetko išlo do..dopreč.

Každým dňom sa to však zlepšovalo a zlepšuje. Tešíme sa na tie ďalšie. Veľmi sa a jeho milujeme. Naše dieťa, spojené našou DNA. Navyše nám prináša veľa úsmevných situácii, ale o tom potom 🙂 .