Tag-Archive for » dieťa «

Dieťa a pes

Väčšina deti miluje psy. Sú rozkošné a priateľské.V prvom rade si však treba uvedomiť, že mať psa nie je to isté ako mať dieťa. Určite sa našlo veľa ľudí, ktorí (keď ste čakali bábätko alebo sa už narodilo) vám navrhli, aby ste sa zbavili vášho psa. Kládli vám tie isté otázky – nebude vám vadiť ak…, čo ak… a pod. Nuž, je to tak. Všetko to tam je. Hračky pre psa sú v ústach dieťaťa a hračky dieťaťa lákajú psa. Pes rád bozkáva dieťa. Môžete ho upozorniť  3000 krát denne, dookola sterilizovať cumlíky. Potom si však všimnete ako sa vaše dieťa chichoce, keď mu pes olizuje tvár a na všetko zabudnete. I tak to je zbytočné. Teda pokiaľ ho nechcete vyhodiť z domu. Bez ohľadu na to, ako dobre je váš pes vycvičený, môže sa stať proste čokoľvek. Avšak, vďaka nemu spozná vaše dieťa čistotu lásky.

Pravda – sto ľudí, sto chutí. Deti však psov milujú.  Prečo je teda podľa mňa pes dokonalým prírastkom do rodiny:

Detičky získajú najlepšieho priateľa. Detstvo nie je vždy jednoduché, ale domáce zviera poskytuje neustálu spoločnosť, cez rôzne vzostupy a pády. Kedykoľvek sa deti cítia smutne, nahnevane alebo sa boja, môžu sa vždy obrátiť na svojho maznáčika.

Maznanie psov navyše zmierňuje stres a pomáha ľuďom sa uvoľniť.

Viaceré výskumy potvrdili, že deti, ktoré žijú so psami, sú menej choré. Počas prvých troch mesiacov života môžu pomôcť posilniť imunitný systém detí pred alergiami a astmou.

Psy pomáhajú deťom vybudovať a získavať si dôveru.  

Deti vďaka ním nemajú problém s úzkosťou (často psovi čítajú z knižky, takže ani doma nemajú pocit osamelosti).

Viac pohybu, aktivít – aktívny životný štýl. Nedávne výskumy ukázali, že deti s psami cvičia jedenásť minút denne, viac ako rodičia, ktorí nemajú psov. To neznie ako veľa, ale keď to spočítate v priebehu týždňa alebo mesiaca, je toho dosť. Psi potrebujú každodenné prechádzky, behanie a veľa času na hranie. Navyše psie oči vás určite motivujú – musíte ísť von aj keď sa na to necítite.

Pomáhajú deťom naučiť sa sociálne zručnosti, zodpovednosť a trpezlivosť. Každý deň treba zabezpečiť, aby pes mal potravu a vodu,  takže tak deťom ukazuje zodpovednosť a povinnosť.

Učia sa empatiu. Pes beží k dverám, keď chce ísť von alebo kňučí keď je hladný. Takto vyzýva deti, aby zvážili pocity a potreby aj niekoho iného, niekoho koho majú vedľa seba.

Pomôžu dieťaťu  cítiť sa v bezpečí, nakoľko počujú to, čo človek nie a vedia na to hneď upozorniť.

Jedným z najväčších prínosov psov v ranom detstve je jednoducho to, že robia deti šťastnými! Zistilo sa, že interakcia so zvieratami zvyšuje hladiny serotonínu a dopamínu, ktoré sú chemickými stavebnými kameňmi pozitívnych pocitov.

Takže, všetka veda stranou. Hranie a interakcia so psami je jednoduchá zábava – a je to povinné každý detský deň!

Kategória: Zo života  Značky: , , ,  Zanechať komentár

Druhý mesiac – začínam spoznávať svet

Nuž, ja mám dnes presne dva mesiace. Fúha, ten čas poriadne letí. Možno je to tým, že ho využívam naplno. Niekto v rodine musí, keďže mamina s ocinkom nestíhajú skoro nič. Nechápem ako je to možné, však deň má 24 hodín a ja som toho stihol naozaj veľa. Mal som krst, veľa návštev, bol som na nákupoch, u doktora s maminkou, na výletoch a už ani presne neviem, čo ešte všetko.

Ale hlavne som za ten druhý mesiac zistil, že:

  • sa mi lepšie kočikuje, keď kukám
  • kým spím, mi uniká svet okolo (takže už toľko nespím)
  • čo robíš iným sa ti vráti (nacikal som si do úst, uši a oči)
  • keď sa usmejem, úsmev sa mi vráti
  • radšej budem papať pomalšie ako byť bulimikom
  • nemusím len ležať, dokážem sa už pretočiť, dvíhať ritku, posúvať sa
  • mi je už zavinovačka krátka
  • náš pes sa ma už tak nebojí
  • môj tato ma už lepšie drží a nebojí sa ma
  • najlepšie sa mi rozpráva s rodičmi o tretej ráno, niekedy lepšie o piatej
  • tato stále nevie, že pri sprchovaní musia ísť dole aj ponožky
  • moja babka nevie s kočíkom bežať pomedzi kvapky dažďa
  • mi absolútne nevadí búrka a dážď
  • sa po májovom daždi rastie
  • keď všetci plačú, dokážem ich rozveseliť
  • sa mi už zmestí celá päsť do úst
  • sa zo slín dajú robiť aj bublinky
  • dokážem vydávať viac hlások
  • moje obľúbené body sú mi už malé
  • môžem spať dlhšie ako som spával
  • mamina stále nevie spievať, ale vie ma rozosmiať
  • moje vlasy sa tak dobré neťahajú ako maminkine
  • vo vani mi je už malá podložka
  • tie hračky na hrazdičke sa dajú aj chytiť
  • keď ma dajú do vajíčka, niekam sa ide
  • lepšie sa mi spi na deke ako pod dekou
  • ocino zvláda aj krízové situácie
  • vysávač vie dobre uspávať, ale aj digestor
  • mi stále nikto dobre nerozumie
  • dokážem zaspať už aj sám
  • neznášam teplo a čiapku
  • sa nemusím báť plyšovej koaly
  • voda z kohútika je celkom dobrá, najmä tá v ktorej sa kúpem
  • voda zo sprchy sa nedá chytiť
  • kokosový olej je najlepší na moju ritku a celkom aj dobre chutí

Ako tak premýšľam, je toho dosť a už teraz sa veľmi teším, že čo mi do života prinesie tretí mesiac. Tak užívajte si život, idem si tiež 🙂

 

 

Ahoj ocko!

Keďže dnes sú to dva mesiace, čo sa narodil náš Matias a k tomu je aj deň otcov, rozhodol som sa napísať článok, ako som vnímal manželkine tehotenstvo a veci s tým súvisiace.

Poviem úprimne, nedúfal som, že sa nám podarí tak rýchlo otehotnieť. Hlavne dnes, keď vidím, koľko ľudí má problémy počať potomka. O to väčšiu radosť som prežíval, keď manželka prišla tri dni pred svadbou a privítala ma so slovami „ahoj ocko“. Bolo to niečo neopísateľné a mal som neskutočnú radosť.

Potom prišlo prvé sono, kde som na čiernobielej fotografii videl človiečika veľkosti hrášku. Hovorí sa, že prvých 12 týždňov tehotenstva sa dieťa rozhoduje, či zostane alebo odíde preč. Do 12 týždňa vedela o našom malom tajomstve len najbližšia rodina a každý deň sme sa modlili, aby sa drobec rozhodol zostať. Zostal 🙂

Nasledovali ďalšie mesiace, rast mamičkinho bruška, problémy s chôdzou, zmena nálad, žravosť. Mala môj obdiv, ako to všetko zvládala. Samozrejme, pri všetkom som sa jej snažil pomáhať najviac, ako to len šlo. Začali nákupy. Dve A4ky zoznamu vecí, ktoré treba. Užívali sme si to, pretože už sme nekupovali sebe, ale niekomu, kto čoskoro príde na svet. Z technickej izby v byte (alebo inak, skladu všetkých hlúpostí, ktoré sa inde nedali odložiť) vyleteli v priebehu pár hodín dve obrovské vrecia smer kontajner. Už to bola budúca detská izba. Pribudla postieľka, komoda, detský luster, maľby na stene. Aby tu malý mal svoje útočisko.

Vidieť prvé pohyby na mamičkinom brušku, to bol zážitok. Bolo zaujímavé sledovať napríklad to, ako sa začal hýbať a pučiť po mojom príchode z roboty domov. Celý deň ho jeho mamina necítila, ale keď nás počul rozprávať, o divadlo sme mali postarané. Prvý pokusy priložiť ucho na brucho dopadli tak, že som doň dostal kopanec. Síce iba cez brušnú stenu, ale dodnes neviem, či ten kopanec bol od nohy, ruky alebo zadku 🙂

Na špeciálnom ultrazvukovom vyšetrení v Martine sme sa dozvedeli, že drobec je v poriadku. Videli sme jeho rebrá, srdiečko, všetky orgány, pulzujúcu krv v jeho tepnách, mozog. A dozvedeli sme sa, že to bude chlapček 🙂 Neskôr prišiel ďalší level v podobe CTG vyšetrenia, pri ktorom som si celkom zreteľne vypočul jeho srdiečko.

Posledný mesiac tehotenstva sme boli ako na ihlách. Aj keď mala manželka plánovanú sekciu, všetci nám hovorili, že malý príde na svet predčasne. Poviem pravdu, neskutočne ma to vytáčalo. My sme ale moc tvrdohlaví a tak sme ich v tomto prípade úplne sklamali. Dotiahli sme to úspešne do termínu pôrodu 🙂 Ale bál som sa. Mala číslo na vedúceho, služobný telefón do roboty, kolegom som vravel kde sa nachádzam, vyhýbal som sa miestam, kde v robote nie je signál.

A dnes tu na nás pozerá Matias. Občas poručí, potom s zasmeje, načúra si do úst 🙂 Takže, toľko stručne odo mňa 🙂