Tag-Archive for » dieťa «

Keď teória v praxi nefunguje

Ako u každého dieťaťa, aj u nášho sme došli do bodu, kedy sa mu fľaška s mliekom prestala páčiť. Spočiatku ju šiel celú zjesť, vrátane obalu. Postupne sme si ale všimli, že ho cucanie fľašky, ktorej obsah tvorí len mlieko, prestáva baviť. Ba čo viac, začal nás sledovať, keď sme pri ňom jedli.

Jedno ráno sa krpec pokojne zobudil a pozeral na mňa, usmieval sa. Do okamihu, než sa v mojich rukách objavil tanier s raňajkami. V tom momente sa jeho tvár zvraštila podobne, ako keď som ho prvýkrát držal v pôrodnici na rukách. A spustil sa rev.

Vtedy sme si uvedomili, že je čas začať uvažovať nad príkrmami. Samozrejme, nebrali sme to tak, že malému natrieme rožok s paštétou a dáme mu ho aj s tanierom pod nos, a so zaželaním dobrej chuti sa otočíme nabok. Hľadali sme informácie na internete, manželka si kúpila knihu. A to preto, aby sme si išli svojim rozumom, riadili sa sebou a nie rôznymi radami, každou inou.

Bolo leto, mali sme prístup k domácej zelenine a tak sme si chceli urobiť zdravé zásoby na zimu.Neváhali sme a jedného dňa sme sa pustili do výroby príkrmov. Všetko sme uvarili na pare, rozmixovali, naplnili do malých misiek. Tie sme starostlivo označili dátumom a druhom pokrmu a dali zamraziť. Boli sme plní radosti, ale aj obáv, ako malý prijme nový druh stravy.

Z každej strany sa na nás začali sypať rady. Ako a čo máme robiť, čím začať, čo nesmieme, čo smieme, kedy a koľko, kedy máme začať. My to už nepočúvame. Samozrejme, veľa rád bolo pravdivých a nápomocných. Bohužiaľ, každé dieťa je iné a čo u niekoho funguje, u iného nemusí.

A tak prišiel teraz deň D. Malému sme pripravili slávnostný obed. Nafasoval podbradník, misku, lyžičku. Uvarili sme na pare mrkvičku, rozmixovali, spravili mu pamätnú fotku. No a ako to celé dopadlo? To si môžete domyslieť z fotky nižšie 🙂 Samozrejme, skúsili sme mu do mrkvičky pridať aj jeho mlieko. Nedal sa a dal nám to pocítiť hlasným revom. A tak nastúpila stará dobrá fľaška s mliekom.

Krpec ostal po našom prvom pokuse o príkrm tak šokovaný, že na vyše hodinu tvrdo zaspal a to nepotreboval ani cumeľ, ani šum. Predtým však patrične vyjadril svoj názor, po ktorom sme mu museli umyť ritku. Ale nevzdávame sa, nie vždy všetko vyjde na prvý pokus 🙂

Štvrtý mesiac – dovolenka (ako koho)

Tento mesiac bol veľmi akčný a to zo všetkých oblastí. Sám sa nestíham čudovať, čo všetko sa dá stihnúť. No už teraz viem, že čím budem väčší, tak stihnem toho omnoho viacej a moji rodičia omnoho menej. Ale aj tak ich ľúbim a podľa toho čo všetko pre mňa robia, je zjavne že aj oni mňa. Zatiaľ asi viac ako ja ich. Navyše, konečne som tento mesiac aj niečo videl a konečne som to celé neprespal, čomu sa nie vždy tešili moji rodičia. Vďaka nim sa môj život obohatil tento mesiac o toto všetko:

 

 

  • Spoznal som svoje sesternice a bratrancov z druhého kolena
  • Ochutnal som mrkvičku
  • Oblízal som uhorku, melón, broskyňu a hrozno
  • Bol som na dovolenke na Orave
  • Plával som v bazéne – mimochodom to je super, teším sa kedy pôjdem do veľkého
  • Videl som zvieratka v ZOO
  • Bol som v parku miniatur
  • Nakupoval som na poľských trhoch
  • Vozil som sa na kolotoči
  • Išiel som loďou na ostrov
  • Bol som na prvej turistike – mamina strašne fučala
  • Zistil som, že mám veľmi veľkú rodinu a je to super!
  • Milujem rodinne akcie, neznášam ticho
  • Išiel som na koči s konským záprahom
  • Dokážem pišťať na celý byt
  • Zuby naozaj riadne bolia, zase!
  • Žabky nad postieľkou mi neodpovedajú
  • Môžem nie len ležať, ale aj sedieť. No rodičia mi to ešte nechcú dovoliť 🙁
  • Mamina mi zredukovala rapidne šatník
  • Stále neznášam teplo a čiapky
  • Zistil som, že keď sa na niekoho usmejem, usmeje sa na mňa tiež
  • S tatinom je poriadna sranda a môžem ho celého oslintať
  • Vlastne, tie sliny nemajú konca
  • Dokážem držať nad zemou vystreté nohy aj niekoľko minút – mamina ma naučila
  • Ocino ma naučil vyplazovať jazyk
  • Mamina mi občas pustí Smejka a tanculienku a ja to proste žeriem
  • Vďaka dedovi sa mi páči skupina Horkýže Slíže
  • Dedko ma naučil aj kýchať na sucho
  • Starý otec ma nazýva trpaslík
  • Krstný ma konečne poriadne držal
  • Babka mi kúpila najlepšie veci na svete – gély na ďasná a hrýzatka, zachránila mi život
  • Starká mi prvýkrát kúpila body a trafila sa, sú krásne
  • Všetci mi robia príkrmy a výživy, to bude mňamka, moc sa na to teším
  • Ľudia v mojom okolí stále nechápu, že keď plačem nechcem cumeľ, že rád kukám a s rodičmi máme svoj systém
  • Neznášam, keď ma naťahujú ako žuvačku. Moji rodičia to našťastie nerobia.
  • Čoraz viac sa mi tu medzi vami páči
  • Milujem život a život mňa tiež
  • Milujem svojich rodičov a rodinu

 

Každý mesiac je to lepšie a lepšie. Už teraz sa teším zase na ten ďalší. Uff, ale to má čaká očkovanie a na to sa moc netešíme, ale čo som započul, rodičia majú pre mňa prichystané prekvapenia, takže uvidíme, čo to bude. Držte sa tu.

Dobrá správa: neexistuje žiadny správny spôsob, ako vychovávať dieťa

Všetci chceme byť najlepšími rodičmi, ale často existuje konfliktná rada o tom, ako vychovávať dieťa. Vlastne niekoľko. Niektorí sa zaoberajú svojimi postupmi a iní majú potrebu riešiť vždy a všade ostatných. Kto sa však odhodlá k akejkoľvek kritike mal by mať nejaké skúsenosti, nie len naštudované utopické predstavy. Mal by byť rodičom a aktívne vychovávať dieťa, nie sa len prizerať (najviac milujem, keď mudruje niekto, kto nemá vlastné dieťa alebo dieťa videl len v knihe).

 

Dnes máme k dispozícii celý internet plný rôznych informácii, plné knižnice, kamošov a kamošky, susedy, sesternice, mamy, staré mamy či prababky. Podľa niektorých sme dobrí rodičia alebo naopak zlí, venujeme sa veľa alebo málo, kupujeme hlúposti alebo by sme mali nakúpiť xy veci, mali by sme to a to a nemali to či to. No aj napriek našej všestrannej túžbe dať našim deťom perfektné detstvo, zdá sa, že niektorí skôr vychovávajú generáciu, ktorá je v mnohých ohľadoch zle vybavená pre život v reálnom svete (podľa ostatných).

Avšak, všetci máme vlastný soundtrack, vlastné štýly, pokiaľ ide o rodičovstvo. To, čo nás však všetkých rodičov spája, je zabezpečiť, aby náš štýl výchovy podporoval zdravý vývoj dieťaťa – fyzicky, mentálne, emocionálne a duchovne. Takže ako to už býva zvykom, zo všadiaľ sa na nás rútili tipy a triky. Každý mal tu svoju predstavu. Samozrejme, každá je správna pre niekoho iného. Sú veci, ktoré pochopia len rodičia:

Kojenie, kojenie a len kojenie

Kedysi by mi ani nenapadlo, že raz budem zlá matka, len preto, že sa mi nedobrovoľne nebude dariť kojiť (nie, Matiasko sa vedel prisať, mal vyvinutý sací reflex, chcel papať, ale nemal čo). Raz možno pochopíte aké je to diskriminujúce, ak nie, tak vám poviem. Existujú ešte stále prípady, kedy ak nekojíte, určite to robíte dobrovoľne a ste zlé matky, lebo dobrovoľne škodíte svojmu dieťaťu. Určite sa vôbec nesnažíte túto situáciu zmeniť. Mohla by som napísať knihu o všetkých veciach, ktoré som mala na odporúčania vyskúšať (a ktoré som samozrejme bez váhania aj vyskúšala), aby to išlo a keď som oznámila „skúsila som všetko“ tuho ma presviedčali, že IM to proste fungovalo, tak nie je možné, aby to nefungovalo mne. Lebo Zuze od susedov tieklo mlieko potokom a pritom ani nemala prsia. Bolo jedno či sa poznáte alebo nepoznáte, jednoducho máte dieťa, tak vás i cudzia pani na ulici zaskočí: krásny chlapec, kojíte???? LEBO IBA NA TOM podľa niektorých záleží. Kde zmizla všetka intimita? Vraj, keď bude žena v pokoji, tak to pôjde. Avšak, ten tlak z okolia a čo je ešte horšie, z rodiny, je obrovský. Musela som viackrát napísať dobrovoľne, aby nikomu neunikol ten sarkazmus z celej tejto určite veľmi dobrovoľnej situácie.

Ach tá čiapka

Už počas tehotenstva ste podľa niektorých rád nadobudli pocit, že musíte kúpiť minimálne 20 čiapok. Prečo?

Lebo bábo nesmie byť bez čiapky. Je jedno či je v byte alebo vonku. Pre prababku a babku je nepredstaviteľné, že malé bábo nemá čiapku. Ba dokonca aj ľudí, ktorých náhodne stretnete na ulici a nadšene vám kukajú do kočíka. Čo z toho, že má na hlávke zapareniny, vlasy mastnejšie než chlapci na začiatku puberty, ktorým hygiena nič nehovorí a plače až tak, že o vás vie celá ulica. My alebo skôr krpec, si s ľuďmi v tejto oblasti už našťastie urobil poriadok.

Kde je cumeľ?

Dieťa je hladné a zaplače – dajte mu cumeľ. Plače, lebo chce spinkať – dajte mu cumeľ. Bolí ho bruško – dajte mu cumeľ. Nechce spať – dajte mu cumeľ. Zobudí sa – dajte mu cumeľ. Nemôžete variť – dajte mu cumeľ. Leziete mu na nervy – dajte mu cumeľ. Keď u nás hľadajú neznalci cumeľ, my s manželom a krpcom sa len smejeme. Aspoň počas hľadania nehučia, kde je čiapka, prečo mu ešte nedávame šťavičky a že prečo nespi. No lebo.

Nie je to kolika?

Dieťa plače – je to kolika. Je nepokojný a kakal LEN dvakrát – je to kolika. Mrnčí, lebo ho už babka dve hodiny naťahuje – je to kolika. Plače, lebo sa mu nikto dve hodiny nevenuje – je to kolika. Chcel by spať, ale nedovolia mu – je to kolika. Plače, lebo mu už všetko lezie na nervy – je to kolika. Nechcel jesť, lebo on má svoj režim, o ktorom nikdy v živote nepočuli – je to kolika.

Neučte si ho na ruky

Lebo nikdy nepocíti lásku, teplo a objatie. Lebo mať ho na rukách neznamená uspávať ho na rukách. Lebo to dieťa proste nepotrebuje cítiť rodičov, stačí že cíti ich vône či smrad. Lebo nebudete môcť pomáhať na stavbe, variť, šiť, vyšívať, žehliť, vysávať, maľovať, murovať, ale miesto toho sa budete „mojkať“ s mini človiečikom, ktorého ste vytvorili nie preto, aby bol, ale z čistej lásky. Plačúce dieťa, ktoré chce byť upokojené, nie je nejaký rozmaznaný, bohatý, mladík, ktorý na svoje 16.narodeniny práve dostal úplne nové BMW. Je to stvorenie, ktoré sotva vybraliz maternice a len hľadá trochu pohodlia a pokoja u svojich rodičov.

Spite, keď spi vaše dieťa

Váš mozog však nemôže jednoducho ignorovať hromadu riadu a pomalú hnilobou vo vašom umývadle alebo sprchu, ktorú ste si sľubovali už pred tromi dňami. No a ak počas dňa nestíhate vôbec nič, potom určite nebudete spať, keď vaše dieťa zaspí, ale pôjdete v pokoji na wc, dáte si kávu alebo navaríte obed, rýchlo operiete a…aha už prešla pol hodina. Ale ak vaše dieťa dobre spí, keď šoférujete, potom zabudnite na túto radu úplne.

Noví rodičia často stanovujú svoje očakávania príliš vysoko. Jedným z najviac frustrujúcich aspektov rodičovstva je, že každý si myslí, že by to mohol robiť lepšie ako vy. Používanie moderného komfortu je nástroj, nie spôsob života. Počas celého cirkusového rodičovského rodičovstva je dôležité zamerať sa HLAVNE na vyváženie priorít a potreby detí, potom i seba. Ako sa dieťa vyvíja, menia sa výzvy a myslenie, ale prístup by mal byť stále pevný a milujúci. Dajte mu všetko, čo podľa vás potrebuje. Venujte mu svoj čas a dajte mu celú lásku sveta.

My chceme, aby nás naše dieťa počúvalo, rešpektovalo a skutočne nám dôverovalo, nie aby sa nás bálo. Chceme mu pomôcť naučiť sa pomocou skúsenosti, že úsilie vytvára dôveru. Avšak pamätajte, že neexistuje žiadny správny spôsob, ako vychovávať dieťa. Rovnako ako my, robte to najlepšie, čo viete. Dôverujte si a užite si spoločnosť malého človeka vo svojom živote. Váš zdravý postoj ovplyvňuje vaše deti najdôležitejšími spôsobmi.