Tag-Archive for » kam s nohami «

Jesenné doobedie na Liptovskom Hrade

Hrad_2017_1

Koniec hmly a prichádza slniečko

Bolo to ďalšie jesenné, zahmlené, októbrové ráno. Manželka sa chystala do roboty a ja som mal pracovné voľno.

Náš jazvečík Eli na mňa už od rána túžobne pozeral, že aj keď sme sami dvaja, mohli by sme niekam ísť. Manželku som teda odviezol do roboty a my sme sa vybrali smer Kalameny.

Pohľad zo Sedla pod Kráľovou

Pohľad zo Sedla pod Kráľovou

O mieste, kam sme sa vybrali som tu už písal dávnejšie. Je nim Liptovský hrad. A prečo teda o ňom píšem opäť? Pretože vďaka dobrovoľníkom a nadšencom turistiky sa podarilo toto miesto pekne zveľadiť, preto vám ho opäť odporúčam navštíviť :)

Rebrík, ktorý vystúpite na hrad

Rebrík, ktorým vystúpite na hrad

Takže trasa je jednoduchá. Pri prírodnom kúpalisku v Kalamenoch (známe ako „jama“) sa môžete vybrať buď trasou trvajúcou 1 hodinu (žltá a neskôr červená značka) , alebo dlhšou trasou po žltej značke, trvajúcou 1 hodinu a 45 minút. Ja som opäť zvolil kratšiu trasu.

Areál hradu

Areál hradu

Bolo hmlisté ráno a my sme kráčali strmou cestou pričom sme videli možno na 10 metrov. Jazvečík si užíval voľný výbeh a ja som sa tešil na krásne výhľady, ktoré poskytuje Liptovský hrad.Hrad_2017_11

Tesne pod Sedlom pod Kráľovou sa hmla ako mihnutím čarovného prútika zastavila a nás oblialo slnko i teplo. Naša trasa ďalej pokračovala po žlto-červenej značke. Pri pohľade na stroje ťažiace drevo som si len v duchu ponadával, ako si za cenu biznisu ničíme tú krásnu prírodu, ktorú tu máme :(

Eli :)

Eli :)

Po asi 20tich minútach dorážame pod Liptovský hrad. Privítal nás dlhý drevený rebrík, po ktorom sa dostanete do areálu hradu. Jazvečíka som zobral pod pazuchu a vyliezli sme po rebríku hore. Neprotestoval, na podobné presuny si už zvykol :)

Hrad_2017_7

Areál hradu je krásne upravený. Dobrovoľníci sa postarali o to, aby ste si na tomto mieste mohli v kľude oddýchnuť, ak máte čo, môžete tu opekať. Keď sa chcete kus zabaviť, čaká tu na vás legendárne „Človeče nehnevaj sa“ vyrobené z dreva a figúrky tu nahrádzajú farebne zafarbené kamene. Hrad_2017_9Ak máte pri sebe turistickú knižku do ktorej zbierate pečiatky, tu si môžete jednu doplniť. A ak ste sem prišli len zahodiť starosti všedného života a vypadnúť z ruchu veľkomesta, hrad vám poskytne nádherné výhľady, pri ktorých sa oplatí len tak stáť a pozerať do diaľky.Hrad_2017_8

Hrad_2017_21

Človeče nehnevaj sa :)

Hrad_2017_12 Hrad_2017_13 Hrad_2017_17Hrad_2017_23 Hrad_2017_16 Hrad_2017_14 Hrad_2017_20 Hrad_2017_22

 

 

 

 

 

 

A ešte jedna panoráma :)

Panoráma prechodu slnko-hmla :)

Panoráma na hrade :)

Panoráma na hrade :)

 

:)

:)

Príroda – perfektné resetovacie tlačídko

Byť zavretý doma je na nič. Psychický vyčerpaná vždy čakám na to, kedy konečne vypadnem. Nie z lietadla, nie z okna či balkóna, ale von z bytu. Vonku, v prírode – tam tvoja duša rozkvitá, tam tvoje telo relaxuje, čerpá energiu a hlava vypína. Milujem prírodu. Som v nej šťastná. Zastanem, spomalím, oddýchnem, zdvihnem hlavu od reality a všímam si ten svet prírody okolo mňa. Žasnem nad tým, čo všetko dokázala  vytvoriť i prežiť.

Príroda je proste čarovná a nemusíme kvôli nej cestovať ďaleko, ako v iných krajinách, z veľkomiest.7 Máme ju pod nosom. Toľko krásy máme nablízku. Toľko veci môžeme zažiť a vidieť. Máme neskutočné šťastie, už len to je dôvod prečo byť šťastným človekom.

Každý mi dá za pravdu, že príroda oživuje našu energiu a vnútorného ducha. Je pre nás motiváciou i ponaučením.
Dokonca aj Albert Einstein tvrdil:“ Pozrite sa hlboko do prírody a potom všetko lepšie pochopíte.“ Nie 1nadarmo si mnohé civilizácie uctievali prírodu. Skutočne je jej sila fascinujúca. Však už len sami vidíte, aký má na vás pozitívny vplyv. Tu môžeme zastaviť alebo spomaliť. Však ani príroda sa nikam neponáhľa a všetko má dokončené.

Občas, keď sa cítim slabá ako suchý list vo4 vetre, stačí mi ísť na moje obľúbené miesta, posadiť sa a len sedieť. Len ja, čerstvý vzduch a ticho.

Je jasné, že príroda nás dokáže upokojiť. Je jedno či bosí kráčate po piesku alebo po tráve, či sa kúpete v mori alebo chladíte nohy v potoku. Každý pobyt v prírode je výborný, antistresujúci a navodzuje pocit blaženosti. To ticho má jednoducho upokojujúci účinok a zrazu je duša v mieri
s našimi myšlienkami. Zrazu počujete ľubozvučné štebotanie vtáčikov, ako sa lámu konáre a ďateľ lieči strom. Spozorujete ako sa slnko prediera cez stromy len, aby vás pošteklilo na
nose alebo ako sa odráža od hladiny vody. 6Ucítite vietor na tvári, ktorí sa sem tam zahrá aj na skvelého
kaderníka a vyčaruje vám originálny účes. Pocítite teplo slnka na chrbte, studenú vodu3
na koži, vôňu lesa v nose…Oživuje to môj zmysel pre život. U mňa príroda vždy zlepší náladu a vyrieši nejeden problém.

Možno nevyšliapem na ten najvyšší kopec či vrch. No dokážem oceniť každý jeden kút. Stačí mi sledovať oblaky a rozsah prírody okolo mňa, krásne
výhľady, more,
zvieratá. To všetko vybudované matkou prírodou, to všetko ma
udivuje a napĺňa radosťou, šťastím. Je to proste také nádherné a je jedno, kde
to je.

Pesimizmus komplikuje náš vzťah s planétou. Avšak, tí ľudia, ktorí vedia 2oceniť prírodu sú šťastnejší ako tí, ktorí nie. Všetko okolo nás je požehnaním a mali by sme tie krásy prijať. Oceniť to, čo nám matka zem poskytla. Nájsť si čas čo i len na malú prechádzku a byť vďační. Lebo, keď budeme mať čas preskúmať krásy sveta okolo nás, potom budeme schopní oceniť krásy v našom vlastnom živote.