Tag-Archive for » láska «

Štvrtý mesiac – dovolenka (ako koho)

Tento mesiac bol veľmi akčný a to zo všetkých oblastí. Sám sa nestíham čudovať, čo všetko sa dá stihnúť. No už teraz viem, že čím budem väčší, tak stihnem toho omnoho viacej a moji rodičia omnoho menej. Ale aj tak ich ľúbim a podľa toho čo všetko pre mňa robia, je zjavne že aj oni mňa. Zatiaľ asi viac ako ja ich. Navyše, konečne som tento mesiac aj niečo videl a konečne som to celé neprespal, čomu sa nie vždy tešili moji rodičia. Vďaka nim sa môj život obohatil tento mesiac o toto všetko:

 

 

  • Spoznal som svoje sesternice a bratrancov z druhého kolena
  • Ochutnal som mrkvičku
  • Oblízal som uhorku, melón, broskyňu a hrozno
  • Bol som na dovolenke na Orave
  • Plával som v bazéne – mimochodom to je super, teším sa kedy pôjdem do veľkého
  • Videl som zvieratka v ZOO
  • Bol som v parku miniatur
  • Nakupoval som na poľských trhoch
  • Vozil som sa na kolotoči
  • Išiel som loďou na ostrov
  • Bol som na prvej turistike – mamina strašne fučala
  • Zistil som, že mám veľmi veľkú rodinu a je to super!
  • Milujem rodinne akcie, neznášam ticho
  • Išiel som na koči s konským záprahom
  • Dokážem pišťať na celý byt
  • Zuby naozaj riadne bolia, zase!
  • Žabky nad postieľkou mi neodpovedajú
  • Môžem nie len ležať, ale aj sedieť. No rodičia mi to ešte nechcú dovoliť 🙁
  • Mamina mi zredukovala rapidne šatník
  • Stále neznášam teplo a čiapky
  • Zistil som, že keď sa na niekoho usmejem, usmeje sa na mňa tiež
  • S tatinom je poriadna sranda a môžem ho celého oslintať
  • Vlastne, tie sliny nemajú konca
  • Dokážem držať nad zemou vystreté nohy aj niekoľko minút – mamina ma naučila
  • Ocino ma naučil vyplazovať jazyk
  • Mamina mi občas pustí Smejka a tanculienku a ja to proste žeriem
  • Vďaka dedovi sa mi páči skupina Horkýže Slíže
  • Dedko ma naučil aj kýchať na sucho
  • Starý otec ma nazýva trpaslík
  • Krstný ma konečne poriadne držal
  • Babka mi kúpila najlepšie veci na svete – gély na ďasná a hrýzatka, zachránila mi život
  • Starká mi prvýkrát kúpila body a trafila sa, sú krásne
  • Všetci mi robia príkrmy a výživy, to bude mňamka, moc sa na to teším
  • Ľudia v mojom okolí stále nechápu, že keď plačem nechcem cumeľ, že rád kukám a s rodičmi máme svoj systém
  • Neznášam, keď ma naťahujú ako žuvačku. Moji rodičia to našťastie nerobia.
  • Čoraz viac sa mi tu medzi vami páči
  • Milujem život a život mňa tiež
  • Milujem svojich rodičov a rodinu

 

Každý mesiac je to lepšie a lepšie. Už teraz sa teším zase na ten ďalší. Uff, ale to má čaká očkovanie a na to sa moc netešíme, ale čo som započul, rodičia majú pre mňa prichystané prekvapenia, takže uvidíme, čo to bude. Držte sa tu.

Tretí mesiac – Mami, oci, SOM HLADNÝ!

Dnes som sa zobudil už ako trojmesačný. Rýchlo to ubehlo, však? Sám sa nestačím čudovať, že ako rýchlo rastiem a čo už dokážem. Navyše, keby ste vedeli, čo všetko som už zažil a zistil. Bol som prvýkrát na našej Kalvárii, maminka celú cestu fučala, takže to bola asi štreka. Neviem, spal som. Navštívil som aj Štrbské pleso, no rodičia mi sľúbili, že pôjdeme ešte minimálne raz, pretože som čo??? Pretože som zase spal. Čím ďalej tým viac zisťujem, že spánkom mi veľa veci uniká.  Takže pre radosť všetkých, aspoň cez deň sa snažím spať čo najmenej.

Aj vďaka tomu som počas ďalšieho mesiaca zistil, že:

  • Môžem spať celú noc
  • Sú mi ďalšie body malé
  • Nožičkami dokážem kopnúť do hračiek na hrazdičke
  • Môj plyšový maco sa nedá zjesť
  • Nenapchám do úst ani loptu
  • Ďasná dokážu poriadne bolieť
  • Dokážem vypiť už 150ml, aj viac keď chcem
  • Vo vaničke nemusím len nečinne ležať
  • keď sa na gauči viac mrvím, všetci sú v pozore

  • maminku vedia vytočiť ľudia na chodníku – vraj je super, že sa žena s kočíkom uhýba cyklistom, ktorí tam nemajú ani čo robiť
  • s pokrčenými nohami v hniezde sa zle relaxuje
  • stále neznášam čiapku
  • spať holý na slniečku, ale v mojom stane, je najlepší relax
  • Staré plienky mi boli ako tangáče
  • Naša Eli má dlhý jazyk
  • Vo výťahu u starkých je super, nie ako trmácanie po schodoch u nás
  • Nie na všetkých ľudí sa musím usmievať
  • Dokážem si vytvoriť rôzne znaky na tvári, ak mi mamina neostrihá nechty
  • Na brušku je veľká sranda – dokážem sa posúvať dopredu a dať na kolená
  • Ocino s maminkou mi už viacej rozumejú
  • Som vraj spoločenský typ
  • Mamina dokáže cez deň porobiť  už viac vecí
  • Ocino sa ma nebojí už držať, ale stále mi zabúda dať dole ponožky v sprche
  • Čoskoro budú musieť vypratať najnižšie poličky
  • Dokážem urobiť slinové bublinky
  • Tých slín je taaaaak veľa
  • Kĺbiky aj srdiečko mám v poriadku – navyše tie prístroje doktorov sa mi veľmi páčia
  • Gél na ďasná mi naozaj chutí
  • V TV dávajú aj zmysluplné a zaujímavé veci
  • Mamina stále nevie spievať, ale teraz sa pridal už aj tato, tak máme veselo
  • Čistenie ušiek strašne šteklí
  • Eli nemá rada, keď ju ťahám za uší
  • Neznášam zakryté nohy, najradšej by som behal bosý a holý
  • Všetci ma milujú, vážne!
  • Rodičov viem stále viacej rozosmiať.

Nuž, už teraz sa teším na ďalší mesiac 🙂

Dúfam, že aj všetci okolo mňa. Je to tu čoraz vtipnejšie, ale všetci sme spolu šťastní, od začiatku, ale len viac a viac.

Matias – dar Boží

A to doslova. Kto nás pozná, ale že naozaj pozná (myslím so všetkým, v dobrom aj zlom, z každej strany), vie, že niektoré veci máme komplikovanejšie ako iné. Niektoré veci nám nevyšli, nevychádzajú ľahko alebo podľa niektorých ľudí by nemali vyjsť (odborníkov, tých čo sa tvária ako odborníci a neprajníci). Blbosť!

Po niekoľkých krásnych zážitkoch, spoločnom strávenom čase, rokoch, spoločnom živote sme presne vedeli, že chceme spolu zostárnuť a založiť si rodinu. Ako 15 ročnej, keď som mala cystu na vaječníku a bola prvýkrát u ženského lekára, mi doktor povedal, že mám jeden vaječník nižšie ako by mal byť a že mám „zdeformovanú“ maternicu, čo môže byť  vraj problémom pri otehotnení.  Bola som narodená predčasne – vraj to má vplyv.  Píšem vraj a budem ho písať dosť často, však pochopíte. Už len nadpis neguje slovo VRAJ.

Vtedy to človek neriešil, ale slova sme si pamätali s maminou veľmi dobre. Potom prišli problémy s cyklom, viac nebol ako bol. Neskôr zase prišiel do môjho života Pali, ďalšie cysty, žiaden cyklus a tak dookola. Akoby toho nebolo málo, dostavili sa problémy s tlakom, kardiologická anamnéza  – doktorka nám veľmi netaktne povedala, že by som nemala mať radšej dieťa. Dodnes tomu nerozumiem. No hlava je hlava a slová v nej ostávajú. Nezabúdajme ani na Paliho zdravotný stav – autoimunitné ochorenie.

Všetko také zložité, ale zvykli sme si. Nič nám nešlo ľahko v živote a preto sme boli takí silní. Vedeli sme, že keď naozaj niečo chceme, že to dosiahneme. Že si dokážeme splniť sny a budovať prekrásny život. Vedeli sme, že spolu môžeme ísť proti celému svetu, lebo spolu dokážeme čokoľvek.

Plánovali sme svadbu a že po svadbe si založíme rodinu. Strašne šťastné obdobie. Išli sme proti toľkým veciam, ale hlavne spolu. Povedala som si, že JA viem čo je pre mňa najlepšie a že kašlem na to, čo hovoria iní. DOSLOVA.

A tak sme si jedného dňa povedali, že oki poďme na to. Však toľkým sa nedarí, naše šťastie, isto to nevyjde na prvýkrát. Navyše ktovie, kde je môj cyklus. A bum. Ono to na prvýkrát fakt vyšlo.

Hovoríme si, oki toto nám vyšlo, teraz sa niečo doďube.

Prvé týždne plné strachu, najťažšie v tehotenstve – buď  sa fazuľka ujme alebo nie. Ujala sa.

Isto sa niečo doďube teraz.

Návšteva mnohých lekárov, kvôli  všetkým našim zdravotným problémom. Strach, srdce v krku. Všetko v poriadku.

Vystriedali sa v brušku všetky druhy ovocia. Bude to chlapec!

Mysleli sme si, že pri našom šťastí porodím skôr, bude to predčasniatko.

Posledný mesiac – zase strach.

Ale! Ale došli sme do konca! Úspešne. Nuž, ale tu už prišli tie 9 mesiacov očakávané komplikácie, ono to muselo prísť. Sekcia so spinálom – žiadna sláva. Anestéza bola slabá a všetko som cítila. Akože na to tak rýchlo fakt nezabudnem. No všetko prebolelo. Narodil sa nám zdravý, krásny syn.  Počuť jeho plač, vidieť ho – všetko prešlo. Hoci ma v živote nič tak nebolelo, kvôli nemu som to zvládla.

Je to náš zázrak, dar Boží.  Na mene sme sa hneď zhodli, na jedinom z mnohých a keď sme pozreli na význam, ostali sme v šoku. Úplne to sedí.

Týždeň v nemocnici, zotavovanie, prvé dní s ním – všetko to bolo ťažké, ale museli sme to zvládnuť, lebo sme chceli. Naša malá rybka.

Prvý deň doma bol veľmi hrdinský, na chvíľu. Potom prišiel plač, strach, plač, nervozita, stres a volanie o pomoc.  Žiadne knihy, články, rady vás nikdy nepripravia na príchod bábätka. Nikdy! Realita a vlastná skúsenosť je úplne iná. Darmo sme 9 mesiacov zháňali, kupovali, chystali, čítali a riešili. Jeden deň a všetko išlo do..dopreč.

Každým dňom sa to však zlepšovalo a zlepšuje. Tešíme sa na tie ďalšie. Veľmi sa a jeho milujeme. Naše dieťa, spojené našou DNA. Navyše nám prináša veľa úsmevných situácii, ale o tom potom 🙂 .