Tag-Archive for » motivácia «

Aj dospelí si môžu užívať život

Deti vedia, ako sa baviť a vyťažiť maximum z každého dňa. Smejú sa, blbnú, spievajú, šantia vo vode, obhadzujú sa lístím, váľajú sa v tráve či v snehu a to všetko v mene zábavy. No človek pomaly dospieva. Bláznivé nápady zrazu realizujú zriedka a hlavným cieľom sa stáva práca i platenie účtov. Niektorí (nemôžem tvrdiť, že všetci) dospelí stratili schopnosť sa zabaviť, užiť si svoje životy. Niektorí sú neustále v strese, napätí a čakajú pod pokrievkou v hrnci, kedy vybuchnú a aspoň tak nachvíľu vypustia paru. Smutné je, že takto dopadli aj mladí dospelí, ktorí ešte len začali poriadne žiť svoj dospelácky život. Syndróm vyhorenia?

 

Ako teda znovuobjaviť šťastie a radosť zo života?

Áno, doba je zlá, doba sa zmenila, povinnosti sú neodkladné, potrebujeme peniaze a bla bla bla. Prečo potom (mimochodom v tejto zlej dobe) existujú ľudia, ktorí si stále užívajú? Je to na tom, ako chce človek žiť, ako si svoj život zariadi a ako dokáže ovládať seba samého. Dovolím si tvrdiť, že jedine na čom záleží je to, čo človek chce. Všetko ostatné sú výhovorky! Však ako hovorievam stále, čas na nikoho nečaká. Keď je človek hladný, vie sa postaviť a ide sa najesť. Keď sa mu chce ísť na záchod, ide. Keď chce sprchu, ide sa osprchovať. Tak prečo, keď chce žiť nežije? Keď chce zmenu, neurobí ju? Keď chce žiť naplno, tak nežije? Aj malý krok, je krok dopredu. Stačí proste len niečo urobiť. Niečo.

Ľudia si vedia naplánovať väčšinu aspektov ich života, vrátane stretnutí, lekára alebo zubára, nákupy, dokonca aj jedlo. No zabúdajú vypnúť, smiať sa a tešiť zo života. Existuje toľko možnosti, skvelých veci. V živote máme predsa toľko možnosti ako byť šťastní. Nedovoľme, aby nám pretiekol život pomedzi prsty a jediné o čom budeme môcť rozprávať bude kariérny rast, návštevy u doktora a vymaľovaný byt. Dospelí si môžu užívať rovnako ako deti. Užívať si život znamená aj zmierniť prípadné napätie vytvorené počas dňa resp. predchádzajúcich dni. Každý má toho všetkého občas dosť. Či práce alebo školy.

Relax na pláži, ísť na korčule, zaplávať si, hádzať si frisbee, sledovať film, prečítať dobrú knihu, dať si perličkový kúpeľ alebo hydratačnú pleťovú masku na tvár, sánkovať sa a pod. Je jedno čo. Užívať si život znamená aj zmierniť prípadné napätie vytvorené počas dňa resp. predchádzajúcich dni. Každý má toho všetkého občas dosť. Tak a teraz si spomeňte na všetky tie veci, čo ste zažili, kedy ste sa smiali. Kedy ste sa skoro zadusili smiechom, bolelo vás brucho, mali ste motýle v bruchu a pri premýšľaní nad nimi sa usmievate. Spomeňte si na veci, ktoré ako zážitky by ste hneď niekomu povedali od radosti. Spomeňte si, kedy vám búšilo srdce, oči sa smiali, cítili ste to teplo a na perách ste mali úsmev. To boli okamihy, kedy ste si naozaj užívali život. To znamená užívať si život.

Citáty, ktoré by ste mali vo svojom živote prijať a rešpektovať:

„Rob, čo miluješ, miluj, čo robíš a odovzdávaj viac, ako sľubuješ.“ – Harvey Mackay

„Naučila som sa, že ľudia zabudnú čo si povedala, ľudia zabudnú čo si urobila, ale nikdy nezabudnú , ako sa s tebou cítili.“ – Maya Angelou

„Ty musíš byť zmenou, ktorú chceš vidieť vo svete.“ Mahatma Gandhi

„Aby ste uspeli, vaša túžba po úspechu by mala byť väčšia ako váš strach z neúspechu.“ – Bill Cosby

„Zlyhal som v mojom živote zas, zas a zas, a to bol dôvod prečo som nakoniec uspel.“ – Michael Jordan

„Ak prechádzate peklom, neprestaňte kráčať.”- Winston Churchill.

“V prípade, že plán nefunguje, zmeňte plán, ale nikdy cieľ.” – Autor Neznámy

„”Šťastie vášho života závisí na kvalite vašich myšlienok.“- Marcus Aurelius

„”Existuje len jeden spôsob, ako získať šťastie, a to je prestať sa starať o veci, ktoré sú nad naše sily.” – Epictetus

 

 

 

Nenúťte, ale choďte príkladom

Asi každý z nás pozná ten pocit, keď v jeho živote nastane situácia, ktorá ho nepríjemne zaskočí. V tom okamihu má človek plnú hlavu myšlienok. Zamýšľa sa nad tým, prečo práve on dostal takúto lekciu, prečo ju nedostal aj sused od vedľa.

V tomto okamihu máme na výber len dve možnosti – buď zdvihnúť hlavu a povedať si “odmietam sa vzdať” a kráčať ďalej životom, pasovať sa s výzvami. Alebo prestať očakávať od života niečo dobré a len sedieť doma na gauči, pred TV a nadávať na celý svet, na všetkých, obviňovať ich zo svojho vlastného nešťastia. Áno, aj v mojom živote nastala podobná situácia. Podlomilo sa mi zdravie a nechápal som prečo. V prvej fáze som už neočakával od života nič pekné, videl som v mysli len tie najhoršie scenáre, sedel zavretý doma. Ani neviem ako, ale po pár týždňoch som postupne začínal chápať, že to, čo som považoval za tak zlé, nie je vlastne až také zlé. Zlé to bolo len v mojej hlave. Začínal som chápať, že to bolo len upozornenie, že idem zlou cestou, že takto by som už ďalej nemohol fungovať. Pokiaľ sa dostane človek do tohto okamihu, je na dobrej ceste k zmene.

Jedným z krokov, ktoré som urobil a ktoré pomôžu aj vám – začnite si všímať maličkosti. Ľudská myseľ má tú vlastnosť, že neustále beží naplno a premýšľa, premýšľa, premýšľa… Často nad úplnými blbosťami, nad minulosťou, nad budúcnosťou, len nie nad tým, čo robíte práve teraz. Uvedomujte si každú činnosť, ktorú robíte. Či je to umývanie rúk, chôdza po chodníku, šoférovanie auta, varenie obeda. To všetko sú veci, ktoré robíte práve teraz. Buďte vďační za to, že ich môžete robiť. Ťažko by sa vám umýval riad bez rúk :)

Pochváľte sa za každý úspech, hoci je možno pre vás bezvýznamný. Nech je to čokoľvek, či dobre navarený obed alebo šikovne preleštený škrabanec na aute. Vďaka tomuto som si uvedomil, že stále mám sebe a svojim najbližším čo ponúknuť :) Tak isto aj vy, pretože každý človek je výnimočný, hoci si to on o sebe nemyslí (zatiaľ).

Nesnažte sa iným nanútiť zmeny, ale choďte im príkladom. Keď sa u mňa začali prejavovať pozitívne zmeny, nadchlo ma to. Nadchlo ma to tak, že som chcel svojej rodine a okoliu pomôcť aby sa aj oni cítili lepšie. Inak povedané, kúsok som ich do toho nútil. Zistil som však ale, že to má práve opačný efekt. Ľudia sa začnú brániť, začnete im liezť na nervy. Nakoniec som rezignoval a povedal si, že ja si idem svojou cestou a kto sa chce pridať, urobí tak sám. Na moje počudovanie, ľudia, ktorí moju pomoc odmietali, sa pomaly pridali ku mne. Nenápadne.

Ešte posledná vec :) Nerozčuľujte sa nad hlúposťami, Tým myslím napríklad – že v kaviarni nemajú wifi. Tak si dajte kávu a rozprávajte sa so spolusediacimi, internet počká. Alebo vás vytočí, že pri jazde autom sa na vás lepí niekto na luxusnom aute a snaží sa vás predbehnúť. Nechajte ho tak, jemu je jedno kto ste a to isté urobí ďalším x ľudom :)

Tento článok som napísal z mojej vlastnej skúsenosti. Možno si poviete, že podobných sú mraky. Ale ak pomôže aspoň jednému človeku, nebol napísaný zbytočne :) Pekný deň.