Tag-Archive for » oddych «

Chalupa so záhradou miesto domu s balkónom

Bývať v dome je odmalička mojim snom. Odmalička však vyrastám v byte a tak si neviem predstaviť ráno vstávať a ísť naložiť do pece alebo na jeseň rúbať drevo, prípadne pratať uhlie. Poviem to narovinu – som bytovkový typ, ktorý je zvyknutý otočiť kohútikom alebo ventilom na radiátore a teplo proste ide.

Ak sú na vchode pokazené dvere alebo nejde výťah, zavolám správkyni a tá zavolá firmu. Zateplenie alebo rekonštrukciu bytového domu rieši opäť firma. Všetko má ale svoje pre a proti a to platí aj o byte. Napríklad obmedzené súkromie, pretože v mnohých bytovkách sú steny tak tenké, že sused vedľa počuje každý váš… Ak máte navyše za suseda starého „navšetkofrfľača“, neprdnete si ani vy. Alebo ak nad vami vychytáte ubytovaných študentov (česť výnimkám), nočný kľud bude pre vás neznámy pojem. Váš výbeh je v byte obmedzený veľkosťou balkóna, na ktorom sa občas objavia štipce od suseda nad vami, kus spodného prádla alebo makovníka. Na chodbe ale často stretnete niekoho, s kým môžete pokecať alebo mu aspoň zapriať dobrý deň. Len tak na okraj – najlepší spôsobom na spoznanie susedov je kúpiť si šteniatko alebo ísť kočíkovať bábätko.

Najväčšiu výhodu bývania v dome vidím ja hlavne v súkromí a veľkej záhrade. Kočík vyložíte na dvor, psa môžete nechať celý deň na dvore alebo môžete celý deň s rodinou grilovať. Ak niekto nad vami robí v noci hluk, stačí vybehnúť po schodoch a rodinného príslušníka patrične pokarhať. O dom sa ale treba prakticky nonstop starať – musíte byť aj technický typ a musí vás to proste baviť (ak nemáte poslanecký plat a jednoducho si zavoláte firmu).

Pre nás typy „medzi“ by som volil ako najlepšiu možnosť zadovážiť si chalupu s veľkou záhradou. Cez týždeň ste v byte – o nič sa nestaráte. Na víkend vypadnete na chalupu. Tam sa môžete naplno venovať záhradke, okopávaniu zemiakov, nabažiť sa pocitu súkromia, veľkého výbehu. Ak ste technický typ, vyblbnete sa tam opravami, prípadne prerábkami. Alebo si len tak ľahnete do záhradky na lehátko a vypnete hlavu. Načerpáte energiu, vyčistíte hlavu, hodíte sa do bazéna. A po víkende sa opäť vrátite do bytu.

Aj rodičia mojej manželky nedávno kúpili chalúpku., ktorú nm chcú dať. Je to starší domček, ale vždy si tam radi ideme cez víkend oddýchnuť. Veľká záhrada (rozumej cca 1600m2 s cca 12 ovocnými stromami záhradkou, bazénom a hroznom), z ktorej má okrem nás najväčšiu radosť Tinko aj Eli – vždy sa tam dostatočne vybehajú. Každý si niečo porobí – záhradu, prerábky alebo bežnú údržbu. A po víkende sa opäť vrátime do bytového stereotypu.

Lenivosť alebo ľahostajnosť?

Bol september. Leto nám dávalo pomaly zbohom, preto sme sa s manželkou, Eli a Matiaskom vybrali prejsť na naše obľúbené miesto – ako inak, do Čutkova.

Bolo krásne slnečné počasie a tak sme neváhali. Kamión s drevom, ktorý som tu opisoval minule, nás našťastie neprekvapil, ba dokonca aj cesta bola čistejšia. A tak sme pokračovali dolinou. Eli behala hore dole, krpec sa rehotal v kočíku. Ani nevieme ako, prišli sme ku dreveným lavičkám pri potoku, ktoré tu postavilo mesto pre ľudí. Takže, ak chcete variť guľáš alebo opekať, nemusíte sedieť na deke. Spolu s okolitou prírodou je to ideálne miesto.

Kráčali sme si popri zurčiacom, studenom lesnom potoku, až som si v diaľke všimol, že je v ňom hodený nejaký zelený predmet. Prišli sme bližšie a bola to debnička zlatistého moku. Potešili sme sa, že jedno orosené nám padne vhod. Na naše sklamanie sme ale zistili, že fľaše sú bez obsahu. Debničku tu niekto nechal, lebo bol asi spoločensky unavený, aby ju odniesol ku kontajneru na začiatok doliny alebo si myslel, že sa rozloží v prírode ako papier. Nech už myslel ako myslel, ostali sme obaja sklamaní. Dotyčná osoba alebo osoby, nemali problém dotrepať plnú debničku piva a vypiť jej obsah. Odniesť tú prázdnu – na to už rozum neostal.

Každému je jasné, že príroda si s takýmto odpadom neporadí sama. Nám ľudom je to ale akosi jedno. A pritom má väčšiu moc, ako máme my. Debničku som teda v rukách odniesol ku kontajneru a poviem vám pravdu, ani to nebolelo. A to sme mali Eli a kočík.

Snažme sa teda konečne chovať k prírode a okoliu úctivo, pretože naše deti nám za to raz poďakujú.

Jesenné doobedie na Liptovskom Hrade

Hrad_2017_1

Koniec hmly a prichádza slniečko

Bolo to ďalšie jesenné, zahmlené, októbrové ráno. Manželka sa chystala do roboty a ja som mal pracovné voľno.

Náš jazvečík Eli na mňa už od rána túžobne pozeral, že aj keď sme sami dvaja, mohli by sme niekam ísť. Manželku som teda odviezol do roboty a my sme sa vybrali smer Kalameny.

Pohľad zo Sedla pod Kráľovou

Pohľad zo Sedla pod Kráľovou

O mieste, kam sme sa vybrali som tu už písal dávnejšie. Je nim Liptovský hrad. A prečo teda o ňom píšem opäť? Pretože vďaka dobrovoľníkom a nadšencom turistiky sa podarilo toto miesto pekne zveľadiť, preto vám ho opäť odporúčam navštíviť 🙂

Rebrík, ktorý vystúpite na hrad

Rebrík, ktorým vystúpite na hrad

Takže trasa je jednoduchá. Pri prírodnom kúpalisku v Kalamenoch (známe ako „jama“) sa môžete vybrať buď trasou trvajúcou 1 hodinu (žltá a neskôr červená značka) , alebo dlhšou trasou po žltej značke, trvajúcou 1 hodinu a 45 minút. Ja som opäť zvolil kratšiu trasu.

Areál hradu

Areál hradu

Bolo hmlisté ráno a my sme kráčali strmou cestou pričom sme videli možno na 10 metrov. Jazvečík si užíval voľný výbeh a ja som sa tešil na krásne výhľady, ktoré poskytuje Liptovský hrad.Hrad_2017_11

Tesne pod Sedlom pod Kráľovou sa hmla ako mihnutím čarovného prútika zastavila a nás oblialo slnko i teplo. Naša trasa ďalej pokračovala po žlto-červenej značke. Pri pohľade na stroje ťažiace drevo som si len v duchu ponadával, ako si za cenu biznisu ničíme tú krásnu prírodu, ktorú tu máme 🙁

Eli :)

Eli 🙂

Po asi 20tich minútach dorážame pod Liptovský hrad. Privítal nás dlhý drevený rebrík, po ktorom sa dostanete do areálu hradu. Jazvečíka som zobral pod pazuchu a vyliezli sme po rebríku hore. Neprotestoval, na podobné presuny si už zvykol 🙂

Hrad_2017_7

Areál hradu je krásne upravený. Dobrovoľníci sa postarali o to, aby ste si na tomto mieste mohli v kľude oddýchnuť, ak máte čo, môžete tu opekať. Keď sa chcete kus zabaviť, čaká tu na vás legendárne „Človeče nehnevaj sa“ vyrobené z dreva a figúrky tu nahrádzajú farebne zafarbené kamene. Hrad_2017_9Ak máte pri sebe turistickú knižku do ktorej zbierate pečiatky, tu si môžete jednu doplniť. A ak ste sem prišli len zahodiť starosti všedného života a vypadnúť z ruchu veľkomesta, hrad vám poskytne nádherné výhľady, pri ktorých sa oplatí len tak stáť a pozerať do diaľky.Hrad_2017_8

Hrad_2017_21

Človeče nehnevaj sa 🙂

Hrad_2017_12 Hrad_2017_13 Hrad_2017_17Hrad_2017_23 Hrad_2017_16 Hrad_2017_14 Hrad_2017_20 Hrad_2017_22

 

 

 

 

 

 

A ešte jedna panoráma :)

Panoráma prechodu slnko-hmla 🙂

Panoráma na hrade :)

Panoráma na hrade 🙂

 

:)

🙂