Tag-Archive for » priateľstvo «

Strácame čas so zlými priateľmi?

Priateľstvo je úžasná vec a väčšina ľudí by bez neho bola stratená. Poskytuje nám základňu pre podporu, stabilitu, družnosť a psychickú pohodu. Avšak, existujú okolo nás priatelia, ktorí robia pravý opak a aj napriek tomu ich máme v živote. Prečo?OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Nikto nie je dokonalý a priateľstvo je bezpodmienečné prijatie, no stále existujú ľudia, ktorí nám spôsobujú viac starosti ako radosti. Je však dosť metúce prečo ľudia, ktorí nás ovplyvňujú negatívne, sú klasifikovaní ako priatelia. Nuž, takýto priatelia nie sú ľahko identifikovaní, lebo jeden deň sú super, druhý deň zabudnú, že existujete a stále dookola.

Medzi takých toxických priateľov môžu patriť napríklad tí, ktorí:

  1. Musia mať pocit nadradenosti =  Náhodou sa vám podarí niečo lepšie, predbehnete ich a oni miesto podpory a toho, aby sa s vami tešili utrúsia vyhlásenie s podtónom konkurenčnej povahy ( „počul som, že si urobil skúšku rýchlejšie ako ja. Asi si múdrejší a lepší ako ja“ namiesto „ wau, ty si super, ako sa ti to podarilo? Som na teba hrdý!). Myslia si, že majú všetko v „kapse“. Že sú múdrejší ako vy, krajší ako vy, šikovnejší ako vy, zrelejší ako vy. Všetko organizujú a majú pod palcom. Nikdy sa nepýtajú na názor, ale robí sa podľa nich. Málokedy prehodnotia vaše návrhy. Často vyhľadávajú príležitosť dokázať, že sú lepší ako vy, majú lepšie veci ako vy, žijú lepší život ako vy. Vždy si z vás uťahovali, lebo ste za nimi v niektorých veciach zaostávali.
  2. Zaujímajú sa o vás len na oko = Berú vás ako samozrejmosť. Je to tak, keď nemá kto ísť von, keď potrebujú s niečím pomôcť, keď sa potrebujú vyrozprávať. Vtedy vám narozprávajú, aké je super, že vás majú, že ste skvelí, že bez vás by to nezvládli a ako veľmi vás potrebujú.  Celé hodiny vám rozprávajú čo majú nové a len tak povrchne (medzi rečou) sa opýtajú čo vy, ale vzápätí otočia debatu zase na seba.  Očakávajú, že tu budete vždy pre nich. Vždy, keď zavolajú pobežíte. Ale úprimne, sú to ľudia, ktorým môžete o polnoci zavolať a oni vám vôbec zdvihnú a ešte k tomu aj pomôžu?
  3. Úprimnosť = Povedia vám vaši priatelia narovinu, že čo robíte dobré a čo zlé? Povedia vám, keď sa im niečo na vás nepáči? Často sa stane, že keď nie ste medzi nimi a príde k ním informácia z druhej alebo tretej strany, tak to medzi sebou rozoberú, šepkajú si poza váš chrbát, ale vás sa neopýtajú úprimne, či je to pravda alebo nie, ale sa na vás pekne usmievajú a tvária sa, že sa nič nedeje. Priateľ je ten, kto s tebou jedná bez okolkov.
  4. Nemajú dosť úsilia zostať v kontakte = Život je zložitý. Každý si rieši svoje veci. Je dôležité si pre obe strany uvedomiť, že nie je jednoduché sa vždy ozvať alebo stretnúť.  Nemusí to tak byť každý deň. Ale ak sa niekto po čase prestane pokúšať o kontakt, tak potom asi ten kontakt treba naozaj prerušiť. Každá minca má dve strany.
  5. Musia byť v centre pozornosti = Túžia po pozornosti, hoc aj malej a sú schopný pre to urobiť čokoľvek. Napríklad zhadzovať dole ostatných priateľov, robiť si srandu, zveličovať či vymýšľať si. Musia robiť veľkolepé párty, každoročné oslavy a organizovať rôzne akcie.

Priateľstvo potrebuje dávať a brať.  Mali by ste sa v živote zbaviť ľudí: ktorým sa vyhovárate, že nemáte čas; ktorí, nestoja o váš čas; tých, ktorí sa vám posmievajú; ktorí vás často kritizujú; ktorí vám závidia; ktorí sa pre váš úspech radšej vysmievajú ako s vami radujú; ktorí majú negatívne myšlienky; ktorí nevykazujú súcit a empatiu; sú nečestní a klamú; ohovárajú vás poza váš chrbát; využívajú vás; ktorí vám zámerne škodia (majú blbé pripomienky, vyťahujú zahanbujúce spomienky, poznámkami na vašu osobu vás spochybňujú a zhadzujú…).

Ako prechádzame životom, máme možnosť sa stretnúť s radom rôznych ľudí. Niektorí sa stanu náhodnými známymi, ktorý nám darujú úsmev a zakývajú vždy, keď ich stretneme. Ďalší si nezaslúžia, aby ste ich vôbec pozdravili a niektorí sa dostanú za naše dvere, do vnútra a ostanú našimi priateľmi.

Existujú rôzne druhy priateľov. Avšak, trvá dlho kým zistíte, či je nejaká osoba váš priateľ. Či budete chodiť spolu von, plánovať výlety cez víkendy, ale je to aj o tom, ako sa cítite, keď ste okolo nich. Dokážu vám zdvihnúť náladu? Namiesto klubu v piatok večer, prídu vás navštíviť, keď ste chorí? Zachránili by vás z väzenia? Budú pri vás, keď budete mať chuť plakať? Budú s vami čeliť hrozným správam alebo len tak vypadnú von uprostred noci, keď to budete potrebovať? Priatelia by mali mať SCHOPNOSŤ POČÚVAŤ – Keď im rozprávate o svojich pocitoch, nemali by meniť tému, začať hovoriť o sebe. Budú ticho počúvať. Keď budete potrebovať poradiť, budú počúvať, pýtať sa na doplňujúce informácie a potom vám dajú niekoľko tipov a rád. Potrebujete proste priateľské ucho, aby ste si mohli byť istí, že keď rozprávate, vaše slová sú vypočuté; POCTIVOSŤ/ÚPRIMNOSŤ  – Skutočný priateľ vám vynadá ak robíte hlúposť, povie vám, keď vyzeráte hrozne alebo sa mu niečo nepáči. Je k vám za každú cenu úprimný;SPOĽAHLIVOSŤ – Potrebujete niekoho, koho keď budete potrebovať, bude vám k dispozícii.  Keď ste chorí alebo máte zlomené srdce, môžete mu volať uprostred noci a on sa ponúkne, že príde, aby vám pomohol. Sú to tí priatelia, na ktorých sa môžete v kríze obrátiť, požiadať ich o pomoc, zveriť sa im, udržia vaše tajomstvá  a nemáte o ňom pochybnosti.

Tak prosím vás povedzte, prečo takých ľudí máme vo svojom živote? Prečo sa ich nezbavíme? Prečo ich označujeme za priateľov? Odpovede nepoznáme. No jedno je isté. Môžeme robiť svoje vlastné rozhodnutia, bez nátlaku. Nemusíme zakaždým zvolávať ľudí, ktorí možno s nami ani nechcú byť.  Dokážeme veľa veci samostatne.  Čas nestojí a nemusíme ho využívať  tak, aby sme boli ešte viac vyčerpaní. Sme sebestační a pracujeme na svojich vlastných príjmoch. Sme odkázaní na seba a sme zodpovední za svoje výsledky. Ak nie sme vo svojom živote s niečím spokojní, je to len na nás a len my to môžeme zmeniť.  To, že sa rozlúčime s niektorými ľuďmi neznamená, že zlyhali. Začneme len rásť v dvoch rozličných smeroch. 🙂

Splnený sľub

 

Už dlho sme ani jeden z nás nenapísali žiaden článok, ale na náš blog sme nezanevreli. Myšlienok je mnoho, nápadov ešte viac, ale času bolo málo. Konečne som skončila školu, konečne mám chvíľu (dúfajme, že len chvíľu) voľno. Tak veľmi som sa tešila na tento moment, aby som opäť mohla robiť to, čo ma skutočne baví a vždy bavilo, písať si po svojom. Tento článok je o tom, prečo som sa rozhodla napriek všetkému dokončiť školu, i keď (vlastne som nechcela) ani nebudem robiť vo vyštudovanom odbore 🙂 (nikoho sa článkom nechcem dotknúť, ak sa tak stane, ospravedlňujem sa)

 

Splnený sľub

Mohla by som donekonečna ospevovať aké je super mať voľno. Nie, nie je. Zrazu je to fuč. Päť rokov tá istá trasa, päť rokov ten istý šofér. Pôvodne som už nechcela druhý stupeň dokončiť, no spomenula som si na sľub, ktorý som dala. Bol to práve môj dedko, ktorý na mňa už dáva pozor. On ma vo všetkom, po celý náš spoločný život, podporoval. Keď zomieral, sľúbila som mu, že tú školu dokončím. Stalo sa.  Dokončila som moje päťročné štúdium, titulom. Dokonca ešte lepšie, ako som si myslela. Viem, že je na mňa hrdý, veď sama som bola. No, keby to všetko, čo prišlo a ešte príde bolo ľahšie ako škola, študovala by som naveky.

Klasické otázky

Pozná to hádam každý, po ukončení školy (je jedno či základnej, strednej alebo vysokej) vždy prídu otázky: čo ideš robiť teraz? Aké máš plány, čo očakávaš? A pod. Horšie je to azda pri stredných a vysokých školách. Kým po strednej škole sa ľudia pozastavujú nad tým, prečo nechceš ísť na vysokú školu alebo kde chceš prepánajána pracovať, po vysokej škole ťa bombardujú viac. Stále tie isté, ani po rokoch sa meniace otázky: „ Budeš pracovať vo svojom odbore? Prečo nechceš pracovať vo svojom odbore? Čo ideš teraz akože robiť? Čo ak sa nezamestnáš? Nechceš ísť do zahraničia? Prečo chceš ostať v tom meste?“ Uvedomila som si, že štátna skúška nebola taká ťažká ako to, čo bolo po nej – NIČ.

Moja a len moja voľba – skok do minulosti

Práve o tie otázky ide. Kedysi dávno som chcela vyštudovať žurnalistiku (odstupom času som si uvedomila, že mojím snom bolo vyštudovať žurnalistiku, ale nie byť redaktorkou alebo novinárkou). Skúsila som to v rádiu, pred kamerou, mala som s kamarátkou vlastnú reláciu, praxovala v mnohých regionálnych periodikách, ale aj celoslovenskom. Najväčší úspech bol pre mňa to, že ľudia (hoci len z regiónu) ma oslovovali sami s témami, ponukami a moja práca sa im páčila. Hoci to boli malí, neviditeľní ľudia. Premýšľala som nad magisterským štúdiom v Krakowe. Peniaze na by sa našli. Dostala som ponuku na stáž v známom rozhlase (dokonca dvoch), nahrať reklamy v druhom. Ľudia má veľmi podceňovali, čo ma hecovalo. Vždy ma bavilo písať, vymýšľať. Moja hlava bola bojisko, veľa zrelých myšlienok. Vedela som opísať neopísateľné, popísať veci reálne, tvoriť. To bolo moje. Že na to som nepotrebovala žurnalistiku? To mi tvrdili všetci. Pokojne som mohla študovať niečo úplne iné. Nie! Ja som chcela vyštudovať žurnalistiku. Nikto mi tak nestál v mojom sne. Podporovali ma, veď človek sa učí na vlastných chybách. Avšak, chybou by som to nenazvala, hoci teraz, keď možno ani nebudem robiť vo svojom odbore, to všetci považujú za chybu. Prečo? Veď som sa naučila veci, ktoré som potrebovala. Veď som sa zdokonalila, doplnila nedostatky, spoznala skvelých ľudí, naučila sa neskutočne množstvo dôležitých a zaujímavých veci, spoznala môjho priateľa. Takže až taká strata času to nebola. Na začiatku som školu flákala, možno to bol dôvod ich pohľadu na mňa. Možno preto, že som si užívala život a nevenovala ho len škole. Možno preto, že som ťahala pár ľudí hore, na úkor seba (za dobrotu na žobrotu). Nemrzí ma, že som sa nikdy nenaučila pchať nikomu do zadku a pretvarovať sa. Samozrejme, robila som chyby, ale vždy som sa snažila učiť, makať a zmeniť ich. Nemávla som nad tým rukou, lebo mi to tvrdohlavosť nedovolila. Možno by som dokázala omnoho viac, ale ja som sa toho vzdala. A práve toto veľa ľudí nepochopí.

Zmena hodnôt a priorít

I keď som bola tvrdý človek, vo svojom vnútri som bola a aj som krehká, citlivá, romantická, poetická duša, ktorá verí v lásku, pravú lásku. Verím, že láska je najviac na svete. Bez nej by nebola rodina, zdravie i šťastie. Ako môže niekto bojovať proti všetkým nástrahám sveta, keď nemá otvorené srdce pre lásku, odhodlanie bojovať a nevzdávať sa v mene lásky? Lásky k sebe samému, rodine, partnerovi, zvieratám, prírode a pod. Ako sa hovorí:“ život bez lásky je ako lúka bez kvetov.“ Zamilovala som sa. Prvýkrát vo svojom živote. Skeptik povie: „ale nie naposledy“, romantik: „verím, že navždy“, realista: „tu a teraz“.  Tu nastala prvá zmena v mojom živote. Uvedomila som si veľa chýb, uvidela som veľa zlých ľudí vo svojom živote a začala som upratovať.

Druhá zmena súvisela s tým, že ako sa hovorí: “v nešťastí poznáš priateľa.“ Tak som sa rozlúčila s niektorými tzv. priateľmi.

Tretia zmena prišla so zdravotnými problémami, mojimi i partnerovými. Kedysi sme obaja až moc divočeli – niekto viac, niekto menej. Hazardovali so zdravím a nemali nejaký jasný cieľ, čo do budúcna (na ten sme prišli spoločne). Zdravotné problémy nás však zrazili dole. Málokto v našom veku rieši veci ako my. A toto budem tvrdiť stále, na základe vlastných skúsenosti. Máme obaja okolo seba veľmi veľa ľudí. Vieme, čo riešia a ako. Prepáčte mi všetci, ale niektorí ľudia riešia banality (rozumiem, že pre každého je jeho problém veľký, chápem to, ale sú isté hranice, kedy je rozdiel medzi problémami napr. nová kabelka vs. transplantácia srdca, on ma nechce vs. oni mi nechcú dať lieky a pod.). Čo sa týka zdravia, poznáme takých, čo riešia vážne veci! Ale aj takých, čo im je ich zdravie ukradnuté, že ich boli zub, že majú angínu, ale nepôjdu k doktorovi. Čo sa týka ochorenia, vie ma najviac vytočiť, že sa niekto sťažuje, že je chorý a neurobí s tým nič! Absolútne nič! To znamená, že to nie je také vážne a je mu to ľahostajné = u mňa 0 bodov! Ďalej neakceptujem ani to, keď niekto vie aký ma zdravotný problém a nerobí nič proti tomu, aby to zmenil, ale priam naopak. Má hroznú životosprávu, doslova žije nezdravo, ale správa sa ako najväčší chudáčik, čo trpí najviac na svete.

Koniec dobrý, všetko dobré

Nebudem to zatiaľ nijako špecifikovať, ale náš zdravotný stav je vážny. Pri zdravotných problémoch, keď vám doktori stále niečo zakazujú, vy to chcete. Keď počujete, aké máte obmedzenia a že nemáte moc na výber, hľadáte riešenie, čo je pre vás dôležité. Zmeníte priority. Obaja sme si uvedomili, že čas na nikoho nečaká a že nemáme na výber. Rozhodli sme sa, že si budeme život užívať a nečakať stále na niečo. Rozhodli sme sa, že budeme robiť presne to, čo chceme my. Kúpili sme byt, chceme sa vziať, mať rodinu. Veľa ľudí u nás nechápe, že tak skoro (dodnes neviem, čo je na našom veku skoro.) Mnohí by si chceli ešte užívať. Čo robili doteraz? My sme si užili až-až.  Veľa nechápe, že prečo sme sa zmenili (prestali chodiť von, sme unavení, radšej robíme iné veci a pod.) . Je to zvláštne, hlavne u priateľov, lebo tí by mali o vás všetko vedieť a preto vás chápať. Keď sa nad tým zamyslím, aj ľudia, ktorí o nás vedia, sa tvária, že o tom nevedia. Nemáme problém o tom hovoriť, lenže nikto sa nepýta. Kto sa nezaujíma, ten ani nevie. Mrzí ma však, že všetci vedia ukazovať prstom, sú najmúdrejší na svete, kritizujú vás a vaše činy, ale nepoznajú tvoj príbeh. Tvária sa ako hrdinovia, ale nemajú dosť odvahy sa opýtať:“ Čo sa zmenilo a prečo? Čo sa deje? Ako ti je? Ako ti pomôžem? Počul som, že..je to pravda? Naozaj si…? “. Smutné je, že hovorím o priateľoch.

Nebudem robiť vo svojom odbore, ale budem šťastná

Takže tak. Práve kvôli zdraviu som sa rozhodla, že ostanem tam, kde som (mesto) a budem žiť šťastný, pokojný život so svojim priateľom, čo najdlhšie, ako to len pôjde. Založíme si rodinu a splníme si sny, nie len naše. Nebudem robiť vo svojom odbore. Hľadám si akúkoľvek prácu, hoci titul mi to dosť komplikuje (človek, aby dnes zatajoval titul). Avšak, pri tomto som videla veľa zhrozených pohľadov, nechápavých výrazov, sklamaných pritakávani.  Osobne, aj mne to trochu bolo ľúto, ale viem, čo chcem a viem, čo nechcem. Možno, keby poznali celý príbeh, neprekvapilo by ich to. Ale ako som spomínala, ten poznajú (skutočne poznajú?) aj priatelia a zjavne nás niektorí nechápu. Česť všetkým výnimkám.

No, keď skončilo toto študijné šialenstvo, čakalo nás ďalšie. A poviem vám, buďte radi, že neriešite niektoré veci. Verím, že nikdy ani nebudete. Vedzte, že raz vám to všetko poviem, ale nesľubujem, že si nepoviete : no do riti! Tak si prosím užívajte život naplno. Milujte ako vládzete. Robte všetko, čo môžete. Neodopierajte si nič, čo nemusíte. Buďte silní. Nádej umiera posledná, ale po nej je tu ešte viera. Verte vo svoju silu, činy a v seba. Ale hlavne na nič nečakajte, lebo život je skutočne nevyspytateľný. Nie, nemáte čas!

-Haug- 🙂

 

 

 

11 právd o láske, na ktoré často zabúdame

Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží.“

Hoci tento citát pochádza priamo z Biblie, mnohí majú ho zaviesť do praxe. Väčšina stráca čas fantazírovaním o láske, ktoré zahŕňa idealizované predstavy o dokonalom rande, romantické večery, kytice z ruží, darčeky, všade samé srdiečka a podobne. Každý si vysníva dokonalého, bezchybného partnera, ktorý nás bude dokonalé poznať a nikdy nebudeme kvôli nemu smutní.

Pri takýchto predstavách však zabúdajú ľudia na pravú podstatu lásky a pravdu.

  1. LÁSKA JE VOĽBA

Cítiť lásku k inej osobe a rozhodnúť sa milovať ju, je voľba, ktorú robíme sami. Rozhodli sme sa radi a vybrali sme si my. Preto skôr, ako začnete niekomu niečo vyčítať, hádať sa alebo keď budete sklamaní, či smutní, spomeňte si, že to ste boli práve vy, kto si vybral lásku.

  1. LÁSKA NIE JE POBLÚZNENIE

Príliš často si lásku mýlime s poblúznením. Avšak, poblúznenie je taký nával pocitov, ktoré spravidla hraničia s posadnutosťou. Láska taká nie je. Nemá mať za následok majetnícky pocit. Je to udržateľná emócia. Silná a krásna. Poblúznenie také nie je, hoci sa zamilovanosť pripisuje práve istému poblúzneniu. Poblúznenie je však chvíľkové zahmlenie, zatemnenie mysle. Láska je dlhodobá.

  1. LÁSKA NEJAKÚ DOBU TRVÁ

Pri skutočnej láske trvá, kým sa začne rozvíjať. Vyžaduje si dôveru a naozaj poznať druhú osobu – charakter, minulosť, presvedčenie, záujmy, správanie a jeho hodnoty. Láska, obdiv a rešpekt, to chce čas. Tým, že sa časom vybuduje dôvera a isté puto, sa láska len posilňuje. Takže nečakajte zázraky hneď. Však človek sa tiež učí celý život.

  1. LÁSKA SI VYŽADUJE TRPEZLIVOSŤ

Nesmiete očakávať okamžité výsledky. Trpezlivosť je v dnešnej uponáhľanej dobe už skôr vzácnosť. Znamená to, že nemáte na veci tlačiť, zvyšovať tempo, ale nechajte to voľne plávať a verte, že vesmír bude na tom pracovať presne tak, ako má. Ak sa to má stať, stane sa. Ak chcete, aby sa to stalo, verte, že sa to stane.

  1. LÁSKA NIE JE JEDNOSMERNÁ ULICA

Láska potrebuje, aby sa jej venovali dvaja, aby na nej vynaložili dvaja rovnakú prácu a úsilie. Je nutné, aby na nej pracovali obaja. Láska je akcia, je to sloveso a vyžaduje si tvrdú prácu, aby sa mohla uplatniť.

  1. LÁSKA SI VYŽADUJE PRÍTOMNOSŤ

Keď niekoho milujeme, je dôležité, aby bol pri nás. Je nesmierne dôležité tomu druhému načúvať, vedieť čo má na srdci, čo chce alebo potrebuje alebo čo mu cez deň preletelo hlavou. Keď budete zdieľať spoločný príbeh, môže to pre vás znamenať celý svet. Počúvanie a vaša prítomnosť, je pre niekoho jeden z tých najväčších darov. Ľudia sa potom cítia dôležito, rešpektovane. Snažte sa byť pre toho druhého prítomný nie len fyzicky, ale aj psychicky, duševne či duchovne. Tvrdo pracujte na tom, aby ste boli jeho súčasťou, bez úvah o minulosti a cestovania do budúcnosti. Aj v spoločnej prítomnosti môžete snívať o spoločnej budúcnosti a spomínať o spoločnej minulosti. Koniec koncov, prítomnosť je jediná skutočná realita.

  1. LÁSKA JE LÁSKAVOSŤ

Zrelá láska je láskavá a stabilná. So svojim partnerom by ste sa mali cítiť v bezpečí a to ako fyzicky, tak aj psychicky. Láska ťa buduje. Hoci sa môžete na seba hnevať, nikdy si neublížite, ale napriek všetkému zaobchádzate spolu s láskavosťou a rešpektom.

  1. LÁSKA NIE JE SEBECKÁ A EGOCENTRICKÁ

Keď niekoho milujeme, stáva sa pre nás väčšou osobou ako sme pre seba my. Náš kruh starostlivosti sa rozširuje. Naša schopnosť empatie, súcitu a starostlivosti rastie. Nesmie jeden partner citovo zneužívať druhého. Láska znamená starostlivosť o seba, ale ústupky a kompromisy pre druhého. Znamená uviesť niekoho potreby nad svoje vlastné.

  1. LÁSKA JE VŠETKO V JEDNOM

Predovšetkým, láska je zraniteľná. Prináša risk a otvára naše srdcia pre inú osobu, ktorá môže, ale nemusí nás opustiť ktorá môže alebo nemusí zničiť našu dôveru a vieru, a ktorý môže alebo nemusí zlomiť naše srdcia. Je to desivá záležitosť.  No v láske beriete buď všetko alebo nič. V láska nesmiete váhať a ak niečo chcete, nemôžete byť zbabelcom. Buďte statoční, odvážni. Ozajstná láska si vyžaduje nájsť niekoho, kto je hoden vašej dôvery. Skutočná láska znamená dávať všetko, čo máte, aj keď nemáte žiadnu záruku. Idete na plný plyn.

  1. LÁSKA NIE JE NIKDY DOKONALÁ

Všetci máme isté ideály o láske a vzťahoch. Romantické predstavy, ktoré sme nadobudli pozeraním romantických filmov alebo z romantických kníh. No nikdy to také dokonalé nie je a ani nebude. A viete čo? Práve to je to správne. Lebo v správnom vzťahu sa musia vedieť dvaja aj pohádať. Bez ohľadu na to, aký nádherný váš vzťah môže byť, niekedy budete nahnevaní na svojho partnera. Stačí, že povie nejaký nezmyselný komentár, ktorý vás urazí, zraní, aj keď on to nemal vôbec v úmysle. Áno, život je chaotický. Vzťah je o spoločnom pestovaní lásky, spoločnom učení sa a kompromisoch. Ak budete očakávať, že váš partner vie čítať vašu myseľ a tak nejako bude vedieť čo potrebujete a chcete, bez toho, aby ste mu museli niečo povedať, váš vzťah je odsúdený na neúspech. Vzťah je o spoločnej, otvorenej komunikácii. Musíte byť otvorení a nechať veci prirodzene plynúť. Nemôžete robiť veci podľa toho, ako ste ich niekde videli alebo čítali. Musíte byť trpezliví, súcitní, zhovievaví a empatickí hlavne voči sebe a vášmu partnerovi, keď vás určitým spôsobom sklame. Porozmýšľajte, či je to naozaj taká strašná vec alebo či to je strašné len vo vašej hlave, či je to hodné toho, aby ste boli sklamaní a či to stojí za to, aby  vám to zničilo vašu lásku. Môžete buď prijať svojho partnera práve takého aký je alebo ho necháte ísť.

  1. LÁSKA JE O TOM, ŽE STE S NIEKYM S KÝM môžete BYŤ SAMI SEBOU

Nájsť niekoho, s kým si môžete oddýchnuť, cítiť sa pohodlne a byť sám sebou, je na nezaplatenie.  Láska znamená nájsť niekoho, kto vám každý deň prináša to najlepšie. Nájsť niekoho, kto vás miluje, kto vás má rád ako priateľa a prijíma vás presne takých, akí ste.

 

Zdroj:lifehack.org