Tag-Archive for » priroda «

Ešte stále sa dá v prírode vypnúť?

Bolo krásne aprílové popoludnie. Vonku všetko zaliate slnkom tak, že na zimnú bundu sme si ja a manželka ani vo sne nespomenuli. Ťahalo nás to von, aspoň na chvíľu. Keďže máme doma niekoľko týždňového synčeka, všetok čas venujeme jemu. V tento deň nám však zavolala moja mamina, že nám Matiaska na hodinu postráži, len nech vypadneme aspoň na chvíľu von. Iba prejsť tých pár metrov, aby sme sa doma všetci traja nezbláznili. Chvíľu sme síce váhali, ale nakoniec sme sa vybrali na naše obľúbené miesto, do Čutkova. Zaparkovali sme pri kolibe (Prečo sme šli na “prechádzku” autom? No, lebo pár dní po cisárskom reze je úspech spraviť aj pár krokov pomalým tempom).

Do Čutkova sa chodíme radi prejsť. Za posledných pár rokov sa tu veľa zmenilo. Vyrástla tu koliba a ďalšie objekty, ktoré sem prilákali viac ľudí, rodiny s deťmi. My sme sa vybrali prejsť smerom ku priehrade. Lepšie povedané, vodnej nádrži, ktorá kedysi slúžila ako zdroj vody pre bývalý Texicom. Prechádzka bola nádherná, obdivoval som Niku, ako z nohy na nohu pomaly kráča a teší sa, že po toľkých dňoch, čo bola zavretá v nemocnici a doma, môže byť opäť na slniečku.

Našu radosť ale prerušil takýto pohľad. Vracali sme sa po ceste smerom naspäť. Tu sme ale zistili, že po nej prejsť nemôžeme a museli sme sa brodiť cez les, cez hrboľatú cestu. Prečo? Cestu blokovali dva kamióny. Jeden s oravskou ŠPZ naložený drevom a druhý s Poľskou ŠPZ, na ktorý pracovníci toto drevo prekladali. Veľmi smutný pohľad. Cesta zablatená, okolie cesty rozryté. A v krásnej prírode sme museli obchádzať dva kamióny, ako keby sme boli niekde na hlavnom ťahu….

My si tu rúbeme naše krásne lesy. Ničíme prírodu. Miesta, kde boli kedysi desiatky kilometrov štvorcových lesa, sú teraz plešiny. Naše vyrúbané lesy predávame do Poľska a potom si ideme celí radostní nakúpiť nábytok na Poľský trh, pričom sa všetkým naokolo chválime, za akú dobrú cenu sme ho kúpili.

Nebudem vám klamať, aj ja si občas zájdem za hranice na nákup. Dôvod je jasný – oplatí sa mi cesta, aj nákup. Vonkoncom, veľa z tohoto tovaru som našiel na našich e-shopoch a obchodoch, ale s 50 percentnou prirážkou.

Takže záver – Poliakovi klobúk dole, že vie robiť biznis a využiť situáciu. Slovákovi hanba, že predá aj rodinu, len aby cinkli peniaze na účet….

Jesenné doobedie na Liptovskom Hrade

Hrad_2017_1

Koniec hmly a prichádza slniečko

Bolo to ďalšie jesenné, zahmlené, októbrové ráno. Manželka sa chystala do roboty a ja som mal pracovné voľno.

Náš jazvečík Eli na mňa už od rána túžobne pozeral, že aj keď sme sami dvaja, mohli by sme niekam ísť. Manželku som teda odviezol do roboty a my sme sa vybrali smer Kalameny.

Pohľad zo Sedla pod Kráľovou

Pohľad zo Sedla pod Kráľovou

O mieste, kam sme sa vybrali som tu už písal dávnejšie. Je nim Liptovský hrad. A prečo teda o ňom píšem opäť? Pretože vďaka dobrovoľníkom a nadšencom turistiky sa podarilo toto miesto pekne zveľadiť, preto vám ho opäť odporúčam navštíviť 🙂

Rebrík, ktorý vystúpite na hrad

Rebrík, ktorým vystúpite na hrad

Takže trasa je jednoduchá. Pri prírodnom kúpalisku v Kalamenoch (známe ako „jama“) sa môžete vybrať buď trasou trvajúcou 1 hodinu (žltá a neskôr červená značka) , alebo dlhšou trasou po žltej značke, trvajúcou 1 hodinu a 45 minút. Ja som opäť zvolil kratšiu trasu.

Areál hradu

Areál hradu

Bolo hmlisté ráno a my sme kráčali strmou cestou pričom sme videli možno na 10 metrov. Jazvečík si užíval voľný výbeh a ja som sa tešil na krásne výhľady, ktoré poskytuje Liptovský hrad.Hrad_2017_11

Tesne pod Sedlom pod Kráľovou sa hmla ako mihnutím čarovného prútika zastavila a nás oblialo slnko i teplo. Naša trasa ďalej pokračovala po žlto-červenej značke. Pri pohľade na stroje ťažiace drevo som si len v duchu ponadával, ako si za cenu biznisu ničíme tú krásnu prírodu, ktorú tu máme 🙁

Eli :)

Eli 🙂

Po asi 20tich minútach dorážame pod Liptovský hrad. Privítal nás dlhý drevený rebrík, po ktorom sa dostanete do areálu hradu. Jazvečíka som zobral pod pazuchu a vyliezli sme po rebríku hore. Neprotestoval, na podobné presuny si už zvykol 🙂

Hrad_2017_7

Areál hradu je krásne upravený. Dobrovoľníci sa postarali o to, aby ste si na tomto mieste mohli v kľude oddýchnuť, ak máte čo, môžete tu opekať. Keď sa chcete kus zabaviť, čaká tu na vás legendárne „Človeče nehnevaj sa“ vyrobené z dreva a figúrky tu nahrádzajú farebne zafarbené kamene. Hrad_2017_9Ak máte pri sebe turistickú knižku do ktorej zbierate pečiatky, tu si môžete jednu doplniť. A ak ste sem prišli len zahodiť starosti všedného života a vypadnúť z ruchu veľkomesta, hrad vám poskytne nádherné výhľady, pri ktorých sa oplatí len tak stáť a pozerať do diaľky.Hrad_2017_8

Hrad_2017_21

Človeče nehnevaj sa 🙂

Hrad_2017_12 Hrad_2017_13 Hrad_2017_17Hrad_2017_23 Hrad_2017_16 Hrad_2017_14 Hrad_2017_20 Hrad_2017_22

 

 

 

 

 

 

A ešte jedna panoráma :)

Panoráma prechodu slnko-hmla 🙂

Panoráma na hrade :)

Panoráma na hrade 🙂

 

:)

🙂