Tag-Archive for » rodičia «

Keď teória v praxi nefunguje

Ako u každého dieťaťa, aj u nášho sme došli do bodu, kedy sa mu fľaška s mliekom prestala páčiť. Spočiatku ju šiel celú zjesť, vrátane obalu. Postupne sme si ale všimli, že ho cucanie fľašky, ktorej obsah tvorí len mlieko, prestáva baviť. Ba čo viac, začal nás sledovať, keď sme pri ňom jedli.

Jedno ráno sa krpec pokojne zobudil a pozeral na mňa, usmieval sa. Do okamihu, než sa v mojich rukách objavil tanier s raňajkami. V tom momente sa jeho tvár zvraštila podobne, ako keď som ho prvýkrát držal v pôrodnici na rukách. A spustil sa rev.

Vtedy sme si uvedomili, že je čas začať uvažovať nad príkrmami. Samozrejme, nebrali sme to tak, že malému natrieme rožok s paštétou a dáme mu ho aj s tanierom pod nos, a so zaželaním dobrej chuti sa otočíme nabok. Hľadali sme informácie na internete, manželka si kúpila knihu. A to preto, aby sme si išli svojim rozumom, riadili sa sebou a nie rôznymi radami, každou inou.

Bolo leto, mali sme prístup k domácej zelenine a tak sme si chceli urobiť zdravé zásoby na zimu.Neváhali sme a jedného dňa sme sa pustili do výroby príkrmov. Všetko sme uvarili na pare, rozmixovali, naplnili do malých misiek. Tie sme starostlivo označili dátumom a druhom pokrmu a dali zamraziť. Boli sme plní radosti, ale aj obáv, ako malý prijme nový druh stravy.

Z každej strany sa na nás začali sypať rady. Ako a čo máme robiť, čím začať, čo nesmieme, čo smieme, kedy a koľko, kedy máme začať. My to už nepočúvame. Samozrejme, veľa rád bolo pravdivých a nápomocných. Bohužiaľ, každé dieťa je iné a čo u niekoho funguje, u iného nemusí.

A tak prišiel teraz deň D. Malému sme pripravili slávnostný obed. Nafasoval podbradník, misku, lyžičku. Uvarili sme na pare mrkvičku, rozmixovali, spravili mu pamätnú fotku. No a ako to celé dopadlo? To si môžete domyslieť z fotky nižšie 🙂 Samozrejme, skúsili sme mu do mrkvičky pridať aj jeho mlieko. Nedal sa a dal nám to pocítiť hlasným revom. A tak nastúpila stará dobrá fľaška s mliekom.

Krpec ostal po našom prvom pokuse o príkrm tak šokovaný, že na vyše hodinu tvrdo zaspal a to nepotreboval ani cumeľ, ani šum. Predtým však patrične vyjadril svoj názor, po ktorom sme mu museli umyť ritku. Ale nevzdávame sa, nie vždy všetko vyjde na prvý pokus 🙂

Dieťa a pes

Väčšina deti miluje psy. Sú rozkošné a priateľské.V prvom rade si však treba uvedomiť, že mať psa nie je to isté ako mať dieťa. Určite sa našlo veľa ľudí, ktorí (keď ste čakali bábätko alebo sa už narodilo) vám navrhli, aby ste sa zbavili vášho psa. Kládli vám tie isté otázky – nebude vám vadiť ak…, čo ak… a pod. Nuž, je to tak. Všetko to tam je. Hračky pre psa sú v ústach dieťaťa a hračky dieťaťa lákajú psa. Pes rád bozkáva dieťa. Môžete ho upozorniť  3000 krát denne, dookola sterilizovať cumlíky. Potom si však všimnete ako sa vaše dieťa chichoce, keď mu pes olizuje tvár a na všetko zabudnete. I tak to je zbytočné. Teda pokiaľ ho nechcete vyhodiť z domu. Bez ohľadu na to, ako dobre je váš pes vycvičený, môže sa stať proste čokoľvek. Avšak, vďaka nemu spozná vaše dieťa čistotu lásky.

Pravda – sto ľudí, sto chutí. Deti však psov milujú.  Prečo je teda podľa mňa pes dokonalým prírastkom do rodiny:

Detičky získajú najlepšieho priateľa. Detstvo nie je vždy jednoduché, ale domáce zviera poskytuje neustálu spoločnosť, cez rôzne vzostupy a pády. Kedykoľvek sa deti cítia smutne, nahnevane alebo sa boja, môžu sa vždy obrátiť na svojho maznáčika.

Maznanie psov navyše zmierňuje stres a pomáha ľuďom sa uvoľniť.

Viaceré výskumy potvrdili, že deti, ktoré žijú so psami, sú menej choré. Počas prvých troch mesiacov života môžu pomôcť posilniť imunitný systém detí pred alergiami a astmou.

Psy pomáhajú deťom vybudovať a získavať si dôveru.  

Deti vďaka ním nemajú problém s úzkosťou (často psovi čítajú z knižky, takže ani doma nemajú pocit osamelosti).

Viac pohybu, aktivít – aktívny životný štýl. Nedávne výskumy ukázali, že deti s psami cvičia jedenásť minút denne, viac ako rodičia, ktorí nemajú psov. To neznie ako veľa, ale keď to spočítate v priebehu týždňa alebo mesiaca, je toho dosť. Psi potrebujú každodenné prechádzky, behanie a veľa času na hranie. Navyše psie oči vás určite motivujú – musíte ísť von aj keď sa na to necítite.

Pomáhajú deťom naučiť sa sociálne zručnosti, zodpovednosť a trpezlivosť. Každý deň treba zabezpečiť, aby pes mal potravu a vodu,  takže tak deťom ukazuje zodpovednosť a povinnosť.

Učia sa empatiu. Pes beží k dverám, keď chce ísť von alebo kňučí keď je hladný. Takto vyzýva deti, aby zvážili pocity a potreby aj niekoho iného, niekoho koho majú vedľa seba.

Pomôžu dieťaťu  cítiť sa v bezpečí, nakoľko počujú to, čo človek nie a vedia na to hneď upozorniť.

Jedným z najväčších prínosov psov v ranom detstve je jednoducho to, že robia deti šťastnými! Zistilo sa, že interakcia so zvieratami zvyšuje hladiny serotonínu a dopamínu, ktoré sú chemickými stavebnými kameňmi pozitívnych pocitov.

Takže, všetka veda stranou. Hranie a interakcia so psami je jednoduchá zábava – a je to povinné každý detský deň!

Kategória: Zo života  Značky: , , ,  Zanechať komentár

Prvý mesiac – začlenenie do kolektívu

Ešte pred nedávnom moja maminka poriadne trpela a dnes mám za sebou už mesiac. Popravde ťahám už druhý, no vôbec som nestíhal. Viem, je to neuveriteľné,ale fakt bolo toho veľa.  Musel som sa toho veľa naučiť. Však posúďte sami:

  • omočiť všetko, čo sa dá
  • omočiť čo najviac veci naraz
  • poprdkávať si hlasnejšie ako môj ocino
  • otestovať nosnosť plienok
  • presvedčiť sa o kvalite slovenských ciest
  • otestovať kvalitu našej práčky
  • otestovať nepremokavosť plienok
  • využiť náš balkón naplno
  • ťahať nočné
  • strčiť si do úst celú päsť
  • vyčleniť si miesto na gauči
  • otestovať a rozšíriť môj hlasový rozsah
  • vydržať jačať minimálne 5 minút
  • objaviť blahodárne účinky grcky na maminu pleť (alebo celé telo)
  • otestovať farby na vlasy voči šedinám
  • vytrhnúť mamine pár zničených vlasov a upraviť jej strih
  • preskúmať obsah maminho šatníka
  • rozosmiať aspoň 10 ľudí
  • rozplakať od radosti aspoň 10 ľudí
  • rozplakať od zúfalstva, strachu, hnevu a stresu 2 ľudi
  • preskúmať môj šatník – prezliecť sa aspoň 5 krát za deň
  • naučiť sa grcať, revať a kakať naraz
  • otestovať rodičovský postreh
  • pásť na bruchu ovečky
  • preskúmať všetky predmety v byte
  • vystresovať nášho psa
  • vystresovať aj môjho ocina
  • rozprávať sa s vankúšom
  • naučiť rodičov tešiť sa z maličkosti
  • naučiť ich efektívne využívať čas
  • naučiť maminu jesť, cikať, obliekať sa a variť v priebehu 15 minút
  • hrať hru „hľadaj cumeľ“ celú rodinu
  • schovávať nášho psa

ALE HLAVNE!!!

  • milovať a byť milovaný. A to celým srdcom, za každých okolností, teda aj keď to mojim rodičom občas nešlo.

Ešte to však dotiahneme na vyššiu úroveň.  Uvidíme, čo prinesie druhý mesiac.

Zatiaľ som si stihol všimnúť, že lepšie sa spí pri hluku, že ak viacej revem, nemám viacej pozornosti, len viac vystresovaných ľudí, že mamina ma ten najkrajší úsmev na svete, ale vôbec nevie spievať a že tatinová brada ma neskutočne škriabe na brade. Jeho občasný vyplašený výraz vyplaší aj mňa. Neznášam, keď ma češe, ale milujem, keď sa s Eli naháňame po celom byte. Radosť robím aj starým rodičom a mojim kamarátom. Ej, tí nech sa ešte tešia.  Baby na mňa vraj letia, hovorila mamina, že minule ma chcelo s kočíkom ukradnúť jedno dievča. Neviem, spal som, ale nemohol by som ísť, mám ešte veľa práce doma. Tak idem pokračovať a čoskoro vám napíšem, aký bol môj druhý mesiac.