Tag-Archive for » rodičia «

Syndróm vyhorenia – výstražný zvonček, ktorý vám povie, aby ste začali viac myslieť na seba

Rozpoviem vám krátky príbeh o tom, prečo stagnuje blog a aktivita upadá aj na Instagrame. Chcete?

Tak takto….

Písanie bolo moje najväčšie, v podstate kedysi pradávno jediné hobby. Život sa menil, ja som sa formovala (nie len do šírky 😉 ) Študovala som to a priala si veľmi sa tým živiť. Vyšlo to. Život si však často ide svoj vlastný príbeh. Zmenili sa mi priority a sny. Stala som sa manželkou a mamou. Z písania sa opäť stala voľnočasová aktivita, únik z reality, hobby. No realita materstva je často iná ako si mnohí myslia (stále nechápem na základe čoho majú nerodičia niektoré „overené“názory) Veci sa dejú inak ako chceme.

Viem, že sú dni, keď si životom plávaš a užívaš si rovnováhu. Zdá sa, že všetko je perfektne usporiadané. Smeruje to takmer k dokonalosti. Mama ide doprava, doľava a efektívne rieši všetky úlohy. Ale viem, že tieto dni netrvajú večne. A viem, ako môže tento falošný pocit rovnováhy rýchlo zmiznúť.

V mojej hlave by ste mohli vidieť bežiaci zoznam – odpovedz na e-maily, čo navariť, odpísať, čo treba vybaviť, nezabudnúť vybrať prádlo, čo na večeru, ísť so psom, pobaliť veci…

Vidím to špinavé prádlo… Nestíham za ostatnými matkami…Urobila som dnes toho dosť?..Nevadí, ak doobeda nepôjdeme von (migréna, MS…keď každý deň chodíme?)…Zrazu počujem vyčerpanie mojej pamäte…

Myslela som si, že sa ma to nebude týkať. Nebude, lebo deti milujem, milujem im vymýšľať a hrať sa s nimi. Myslela som si, že má to obíde. Moju rodinu milujem najviac na svete.

Matky majú často predstavy o materstve, ktoré nie sú založené na skutočnosti. Nerealistické očakávania majú často podobu vyhlásení „mali by“ a zahŕňajú internalizované presvedčenie o tom, čo by matky mali a naopak, čo by nemali robiť. Tieto presvedčenia sú často nerealistické a dokonca veľmi škodlivé. Tu je niekoľko príkladov: “Matky by mali predvídať všetky potreby svojej rodiny.” “Matky by mali byť schopné postarať sa o všetko.” “Matky, ktoré si berú voľno, sú lenivé.” “Matky by sa nikdy nemali hnevať.” “Matky nesmú byť choré.”

Avšak, prišiel syndróm a mňa všetko, čo ma bavilo, prestalo baviť. Najradšej večer znudene sedím na gauči pod dekou a v lepšom prípade kukám na tv, inak do blba. Vyhorená mama. Nič ma nebaví, nenapĺňa. Dovolila by som si tvrdiť, že sa nudím. Nechápte má zle. Tinko je úžasný a večer, keď spí by som mala byť rada a oddychovať, ale proste niečo mi chýba. Občas.

Čo to znamená?

Syndróm vyhorenia možno definovať ako stratu entuziazmu, energie, idealizmu, perspektívy a účelu. Je to stav úplného vyčerpania – fyzického, duševného a duchovného.

Ale čo znamená vyhorená mama?

Matka dieťaťa, ktoré je kvalitne unavené, opotrebované, ohromené a nemá čas na seba. Spí s jedným uchom pri počúvaní dieťaťa; nosí iba pohodlné veci; maľuje sa za menej ako 30 sekúnd; každý deň robí viac jedál a občerstvenie, čistí, vyzdvihuje, zabáva, hrá, mojka, umýva všetky záhyby, dáva dieťaťu každú pozornosť každého dňa. Sebecky sa stará o všetkých okolo seba, ale o seba nie. Je to superwoman, ale je unavená. No a vyhorenie teda znamená, že táto zázračná žena dosiahla svoju hranicu, keď potrebuje pomoc, a je potrebné urobiť zmeny, pretože sa musí zastaviť a zotaviť.

 

Byť stále zodpovedný za ostatných je únavné. Starať sa o niekoho iného si vyžaduje veľa energie, vzdať sa životného štýlu a vašej identity. Rodičovstvo vyžaduje, aby sme boli nesebeckí, a niekedy sme takí dobehnutí pri starostlivosti o všetkých tých malých ľudí okolo nás – a našich domovov a domácich miláčikov – že sa zabudneme starať o seba (tým nemyslím oholiť si nohy).

Žiaľ, byť vyhorenou mamou nie je len zlé pre mamu, ale aj pre ľudí v jej okolí. Cítim také dní, cítime ich. Sú dobré dní a sú zlé dní. No napokon som pochopila (viď foto), že vo vnútri nás vždy horí svetlo. A niekedy to síce trochu stmavne, ale vďaka bohu, vieme to napraviť. Mama vie proste všetko. Rozhodla som sa s tým bojovať a zmeniť to, preto verím, že toto nebude na dlhý čas jediný článok. Že pribudnú ďalšie a ja sa uvedomím. Veď tých dvoch naozaj hlboko milujem 🙂

 

 

H. Montgomeryová (H.M.) – Čaro rodičovstva: Úvod

Priniesť dieťa na tento svet a stať sa zodpovedným za jeho potreby je obrovská vec. Cesta rodičov je vždy plná problémov a každý deň prináša niečo nové. Existujú maximá a existujú i minimá, slzy i smiech. Rodičovstvo môže byť frustrujúce i únavné. Vzťah medzi dieťaťom a rodičom je neustále v pohybe. Občas sa môže zdať, že vychovávať dieťa je veľmi jednoduché (niekedy takým, ktorí nikdy dieťa nemali). Najmä, ak počúvate od iných matiek, aké to majú doma všetko úžasné a jednoduché.

„Moje dieťa zaspáva samé, spí celú noc, dodržiava všetky zásady stolovania, vie počítať a bolo odplienkované už v 8 mesiacoch…“

Skutočnosť však často vôbec nie je taká čarovná.

Montgomeryová vo svojej knihe uvádza: “ Výchova detí do veľkej miery pozostáva z vyrovnávania sa s takými situáciami.

Väčšina rodičov, ktorí čelia existenčnej kríze svojho dieťaťa, celý deň zbytočne varia, trápia sa pre neporiadok alebo chcú v noci konečne spať, majú len dve možnosti: buď sa nahnevajú a rozkričia alebo sa vzdajú, nechajú sa premôcť bezmocnosťou a nechajú dieťa nech si robí, čo chce.

Avšak, podľa H.M. existuje aj tretia možnosť:Existuje štýl výchovy, pri ktorom vnímame deti ako samostatné ľudské bytosti. A nie len deti, ale sami seba: so všetkými skúsenosťami, s emočnými ujmami a výchovou , ktorú sme dostali.“ Preto je cieľom jej knihy pomôcť rodičom zachovať si chladnú hlavu a vyrovnať sa so situáciami, aké sú skutočne prítomné v každej bežnej domácnosti.

Autorka knihy, psychologička, má s rodinnou terapiou 20ročné skúsenosti a preto si dovolí tvrdiť: “Takéto chvíle vás neminú! Ozajstné čaro rodičovstva tkvie práve v zaobchádzaní s podobnými neľahkými momentmi…Zdôrazňujem, že byť rodičom je dlhodobý projekt. Na zdokonaľovanie máte približne 20 rokov.

Pocit šťastného detstva majú prežívať rovnako detí, ako aj ich rodičia. Zbavte sa neporiadku vo vašom živote a žite život, po ktorom túžite vy i vaša rodina. Dobrí rodičia vedia, že všetci rodičia sa niekedy môžu dopustiť chýb, učia sa od nich a ukazujú svojim deťom, ako prevziať zodpovednosť za svoje činy.

„Všetci sa snažíme byť výbornými rodičmi a všetci chceme pre deti to najlepšie. Napriek tomu však robíme chyby. Sú chvíle, keď nevieme, ktorá cesta je pre nás a naše deti tá pravá. Mnohí si kladieme rovnaké otázky, robíme si rovnaké starosti a riešime rovnaké problémy. Stať sa dobrým rodičom predstavuje komplikovaný cieľ a pri jeho dosahovaní prekonávame najrôznejšie prekážky. Preto je praktický nemožné pripraviť sa na každú maličkosť, čo sa môže postaviť do cesty.“

Prvou takou výzvou, ktorej vzdorujeme je zistenie, aké ťažké je byť rodičom podľa vlastného vzoru. Ak sa chystáte celý deň venovať neporiadku, ktorý máte doma, ktorý urobili vaše deti a budete z toho vyčerpaní a nervózni, skutočne budete mať veľmi smutný život. Prestaňte byť perfekcionistom a užívajte si život s vašou rodinou. Každý deň čelíme malými bitkám. Pokúste sa však vytvoriť priestor pre kúzlo detstva a radosti z rodičovstva. Navyše, „Ak chcete z deti vychovávať nezávislých, sebavedomých a šťastných ľudí schopných začleniť sa do spoločnosti, musíte začať vzťahom medzi rodičom a dieťaťom. Musíte vzbudiť pocit “MY“.“ H.M

K úvod už len toľko: „ Dokonalým rodičom sa nenarodíme, ale stávame sa ním pokusmi a omylmi. Väčšina sme schopní stať sa dobrými rodičmi – a každý sa môže ešte zlepšiť. Byť dobrým rodičom si vyžaduje vedomosti, múdrosť, veľa odvahy a poriadnu dávku sebareflexie. Niekedy je to ťažšie, ako ste očakávali, pozitívne však je, že ak sa stanete lepším rodičom, stanete sa i lepším človekom.

Každý je iný – pohľad na rozdielne typy otcov

Už ako tehotná som sa začala pohybovať v novej spoločnosti. V spoločnosti rodičov, budúcich rodičov a tých, čo možno nikdy nebudú rodičmi, ale presne vedia, aké je to byť rodičmi. Nuž. Nikdy som nemala rada, ak niekto mudruje do niečoho, o čom nič nevie. Naopak, rada sa obklopujem s ľuďmi, s ktorými sa stotožňujem. Či už rovnakými názormi, skúsenosťami, cieľmi a pod.

Čím viacej mi rástlo brucho, čím dlhšie som bola mamou, tým som stretávala rozličných ľudí – matiek, otcov a rodín. Pali nedávno písal článok o type matiek, ktorý si môžete prečítať tu. Chceli sme to podať nezaujato, nijako konkrétne. Predsa len ja sa stretávam skôr s mamičkami a on s oteckami. Práve preto sme si to takto podelili a tu vám predstavujem moje typy (nejde o nikoho konkrétneho, ak sa tu však nájdete, neberte to ako útok, skôr sa nad tým zamyslíte):

  • Kecal = s týmto typom sa stretávam najčastejšie. Všade hovorí, čo všetko dokáže, čo všetko má, aké má detí, ale všetko je to práca len jeho ženy. Hrdí sa, vystatuje, ale nič nerobí.
  • Tradičný = žena má byť za sporákom. Dieťa neprebalí, nenakŕmi. Doma neuprace, nenavarí, neoperie. Veď to je úloha ženy.
  • Samostatná jednotka = Sebecký otec, človek. Ja si kúpim, ja idem tam a tam, ja musím, ja chcem, ja to nebudem. V JEHO živote je na prvom mieste len JA. Musí spať na gauči, aby sa vyspal, keď idú drobcovi zuby a je v noci nepokojný. V nedeľu spí do 11, lebo celý týždeň vstával, tak aby to dospal.
  • Bábovka = Fúj to smrdí, nie lebo sa dogrciam, ja neviem ako ho mám prebaliť, ja sa ho bojím chytiť, ja ho nebudem držať.
  • Druhá mama = nosí ho na rukách a nikoho k nemu nepustí.
  • Tri a viac kategórii
    v jednom
  • Matka dokoji a on jej ho hneď vezme. Zdvíha ho zo zeme a hneď utiera, kým mama sedí vedľa a pozerá na neho.
  • Workoholík = práca do 21 hod, celý týždeň, len aby nebol doma s deťmi. Cestuje tak často, že deti poznajú viac jeho kufor ako tvár. Aspoň, že peniažkov bude dostatok.
  • Hipster = vedie petície za organickú vodu, zelenú stravu a veganské nátierky. Nemôžete mu ukázať vaše veci pre dieťa, lebo budú určite nevyhnutne nesprávne.
  • Hrdý = Tento otec si myslí, že detské plienky vôbec nevoňajú zle, pri každej príležitosti vyberá svoj telefón, aby vám ukázal obrázky svojich detí, aj keď sú pri ňom.
  • Oldschool = „Keď som bol ja malý, tak mi moja mama…“ Podľa neho je všetko správne, čo robila jemu jeho mama, čo robili v rodine, čo zažil. Napríklad aj pred 100 rokmi.
  • Milujúci otec – miluje svoje deti a ich matku. Urobí pre nich čokoľvek, aj na úkor seba. Ich šťastie a radosť je pre neho na prvom mieste. Pomáha manželke, aby to mali doma ľahšie. Stará sa o deti, však sú aj jeho. Podieľa sa na ich výchove, spomienkach a na tom, aby im nič nechýbalo. Ich mamu si váži a miluje ju stále viac.