Tag-Archive for » slovenská príroda «

Ešte stále sa dá v prírode vypnúť?

Bolo krásne aprílové popoludnie. Vonku všetko zaliate slnkom tak, že na zimnú bundu sme si ja a manželka ani vo sne nespomenuli. Ťahalo nás to von, aspoň na chvíľu. Keďže máme doma niekoľko týždňového synčeka, všetok čas venujeme jemu. V tento deň nám však zavolala moja mamina, že nám Matiaska na hodinu postráži, len nech vypadneme aspoň na chvíľu von. Iba prejsť tých pár metrov, aby sme sa doma všetci traja nezbláznili. Chvíľu sme síce váhali, ale nakoniec sme sa vybrali na naše obľúbené miesto, do Čutkova. Zaparkovali sme pri kolibe (Prečo sme šli na “prechádzku” autom? No, lebo pár dní po cisárskom reze je úspech spraviť aj pár krokov pomalým tempom).

Do Čutkova sa chodíme radi prejsť. Za posledných pár rokov sa tu veľa zmenilo. Vyrástla tu koliba a ďalšie objekty, ktoré sem prilákali viac ľudí, rodiny s deťmi. My sme sa vybrali prejsť smerom ku priehrade. Lepšie povedané, vodnej nádrži, ktorá kedysi slúžila ako zdroj vody pre bývalý Texicom. Prechádzka bola nádherná, obdivoval som Niku, ako z nohy na nohu pomaly kráča a teší sa, že po toľkých dňoch, čo bola zavretá v nemocnici a doma, môže byť opäť na slniečku.

Našu radosť ale prerušil takýto pohľad. Vracali sme sa po ceste smerom naspäť. Tu sme ale zistili, že po nej prejsť nemôžeme a museli sme sa brodiť cez les, cez hrboľatú cestu. Prečo? Cestu blokovali dva kamióny. Jeden s oravskou ŠPZ naložený drevom a druhý s Poľskou ŠPZ, na ktorý pracovníci toto drevo prekladali. Veľmi smutný pohľad. Cesta zablatená, okolie cesty rozryté. A v krásnej prírode sme museli obchádzať dva kamióny, ako keby sme boli niekde na hlavnom ťahu….

My si tu rúbeme naše krásne lesy. Ničíme prírodu. Miesta, kde boli kedysi desiatky kilometrov štvorcových lesa, sú teraz plešiny. Naše vyrúbané lesy predávame do Poľska a potom si ideme celí radostní nakúpiť nábytok na Poľský trh, pričom sa všetkým naokolo chválime, za akú dobrú cenu sme ho kúpili.

Nebudem vám klamať, aj ja si občas zájdem za hranice na nákup. Dôvod je jasný – oplatí sa mi cesta, aj nákup. Vonkoncom, veľa z tohoto tovaru som našiel na našich e-shopoch a obchodoch, ale s 50 percentnou prirážkou.

Takže záver – Poliakovi klobúk dole, že vie robiť biznis a využiť situáciu. Slovákovi hanba, že predá aj rodinu, len aby cinkli peniaze na účet….

Príroda – perfektné resetovacie tlačídko

Byť zavretý doma je na nič. Psychický vyčerpaná vždy čakám na to, kedy konečne vypadnem. Nie z lietadla, nie z okna či balkóna, ale von z bytu. Vonku, v prírode – tam tvoja duša rozkvitá, tam tvoje telo relaxuje, čerpá energiu a hlava vypína. Milujem prírodu. Som v nej šťastná. Zastanem, spomalím, oddýchnem, zdvihnem hlavu od reality a všímam si ten svet prírody okolo mňa. Žasnem nad tým, čo všetko dokázala  vytvoriť i prežiť.

Príroda je proste čarovná a nemusíme kvôli nej cestovať ďaleko, ako v iných krajinách, z veľkomiest.7 Máme ju pod nosom. Toľko krásy máme nablízku. Toľko veci môžeme zažiť a vidieť. Máme neskutočné šťastie, už len to je dôvod prečo byť šťastným človekom.

Každý mi dá za pravdu, že príroda oživuje našu energiu a vnútorného ducha. Je pre nás motiváciou i ponaučením.
Dokonca aj Albert Einstein tvrdil:“ Pozrite sa hlboko do prírody a potom všetko lepšie pochopíte.“ Nie 1nadarmo si mnohé civilizácie uctievali prírodu. Skutočne je jej sila fascinujúca. Však už len sami vidíte, aký má na vás pozitívny vplyv. Tu môžeme zastaviť alebo spomaliť. Však ani príroda sa nikam neponáhľa a všetko má dokončené.

Občas, keď sa cítim slabá ako suchý list vo4 vetre, stačí mi ísť na moje obľúbené miesta, posadiť sa a len sedieť. Len ja, čerstvý vzduch a ticho.

Je jasné, že príroda nás dokáže upokojiť. Je jedno či bosí kráčate po piesku alebo po tráve, či sa kúpete v mori alebo chladíte nohy v potoku. Každý pobyt v prírode je výborný, antistresujúci a navodzuje pocit blaženosti. To ticho má jednoducho upokojujúci účinok a zrazu je duša v mieri
s našimi myšlienkami. Zrazu počujete ľubozvučné štebotanie vtáčikov, ako sa lámu konáre a ďateľ lieči strom. Spozorujete ako sa slnko prediera cez stromy len, aby vás pošteklilo na
nose alebo ako sa odráža od hladiny vody. 6Ucítite vietor na tvári, ktorí sa sem tam zahrá aj na skvelého
kaderníka a vyčaruje vám originálny účes. Pocítite teplo slnka na chrbte, studenú vodu3
na koži, vôňu lesa v nose…Oživuje to môj zmysel pre život. U mňa príroda vždy zlepší náladu a vyrieši nejeden problém.

Možno nevyšliapem na ten najvyšší kopec či vrch. No dokážem oceniť každý jeden kút. Stačí mi sledovať oblaky a rozsah prírody okolo mňa, krásne
výhľady, more,
zvieratá. To všetko vybudované matkou prírodou, to všetko ma
udivuje a napĺňa radosťou, šťastím. Je to proste také nádherné a je jedno, kde
to je.

Pesimizmus komplikuje náš vzťah s planétou. Avšak, tí ľudia, ktorí vedia 2oceniť prírodu sú šťastnejší ako tí, ktorí nie. Všetko okolo nás je požehnaním a mali by sme tie krásy prijať. Oceniť to, čo nám matka zem poskytla. Nájsť si čas čo i len na malú prechádzku a byť vďační. Lebo, keď budeme mať čas preskúmať krásy sveta okolo nás, potom budeme schopní oceniť krásy v našom vlastnom živote.