Tag-Archive for » slovensko «

Príroda – perfektné resetovacie tlačídko

Byť zavretý doma je na nič. Psychický vyčerpaná vždy čakám na to, kedy konečne vypadnem. Nie z lietadla, nie z okna či balkóna, ale von z bytu. Vonku, v prírode – tam tvoja duša rozkvitá, tam tvoje telo relaxuje, čerpá energiu a hlava vypína. Milujem prírodu. Som v nej šťastná. Zastanem, spomalím, oddýchnem, zdvihnem hlavu od reality a všímam si ten svet prírody okolo mňa. Žasnem nad tým, čo všetko dokázala  vytvoriť i prežiť.

Príroda je proste čarovná a nemusíme kvôli nej cestovať ďaleko, ako v iných krajinách, z veľkomiest.7 Máme ju pod nosom. Toľko krásy máme nablízku. Toľko veci môžeme zažiť a vidieť. Máme neskutočné šťastie, už len to je dôvod prečo byť šťastným človekom.

Každý mi dá za pravdu, že príroda oživuje našu energiu a vnútorného ducha. Je pre nás motiváciou i ponaučením.
Dokonca aj Albert Einstein tvrdil:“ Pozrite sa hlboko do prírody a potom všetko lepšie pochopíte.“ Nie 1nadarmo si mnohé civilizácie uctievali prírodu. Skutočne je jej sila fascinujúca. Však už len sami vidíte, aký má na vás pozitívny vplyv. Tu môžeme zastaviť alebo spomaliť. Však ani príroda sa nikam neponáhľa a všetko má dokončené.

Občas, keď sa cítim slabá ako suchý list vo4 vetre, stačí mi ísť na moje obľúbené miesta, posadiť sa a len sedieť. Len ja, čerstvý vzduch a ticho.

Je jasné, že príroda nás dokáže upokojiť. Je jedno či bosí kráčate po piesku alebo po tráve, či sa kúpete v mori alebo chladíte nohy v potoku. Každý pobyt v prírode je výborný, antistresujúci a navodzuje pocit blaženosti. To ticho má jednoducho upokojujúci účinok a zrazu je duša v mieri
s našimi myšlienkami. Zrazu počujete ľubozvučné štebotanie vtáčikov, ako sa lámu konáre a ďateľ lieči strom. Spozorujete ako sa slnko prediera cez stromy len, aby vás pošteklilo na
nose alebo ako sa odráža od hladiny vody. 6Ucítite vietor na tvári, ktorí sa sem tam zahrá aj na skvelého
kaderníka a vyčaruje vám originálny účes. Pocítite teplo slnka na chrbte, studenú vodu3
na koži, vôňu lesa v nose…Oživuje to môj zmysel pre život. U mňa príroda vždy zlepší náladu a vyrieši nejeden problém.

Možno nevyšliapem na ten najvyšší kopec či vrch. No dokážem oceniť každý jeden kút. Stačí mi sledovať oblaky a rozsah prírody okolo mňa, krásne
výhľady, more,
zvieratá. To všetko vybudované matkou prírodou, to všetko ma
udivuje a napĺňa radosťou, šťastím. Je to proste také nádherné a je jedno, kde
to je.

Pesimizmus komplikuje náš vzťah s planétou. Avšak, tí ľudia, ktorí vedia 2oceniť prírodu sú šťastnejší ako tí, ktorí nie. Všetko okolo nás je požehnaním a mali by sme tie krásy prijať. Oceniť to, čo nám matka zem poskytla. Nájsť si čas čo i len na malú prechádzku a byť vďační. Lebo, keď budeme mať čas preskúmať krásy sveta okolo nás, potom budeme schopní oceniť krásy v našom vlastnom živote.

Snehové vločky – bozky z neba

Zima- dni sú krátke, slnko je schované. Je to obdobie, kedy sa zdá, že celý svet spí. Pôda, stromy a rastliny vyzerajú ako mŕtve, akoby všetko skončilo. Avšak stále má v sebe niečo také magické, stále 6vyzerá ako z rozprávky.5

Sneh zjavne miluje stromy a polia, keďže ich v tomto období dokáže pobozkať tak ľahko. Hromada snehu pod našimi nohami, čerstvý krásne škrípe. Chladný vietor fúka odvšadiaľ. 3
Mrázik, ten starý umelec, maľuje všade, kde sa dá.
Biele okná, autá, ale i vlasy. Všade navôkol hotové umelecké diela. Stromy sú nahé, hoci pokryté snehovým práškom a medzi ich konármi sa sem tam zaligoce aj slnečný lúč. A keď už dopadne dole, sneh sa začne ligotať ako drahokam.1

 Všetko je biele. Na konároch si mráz vytvoril nový svet.

Červené pery, ružové líčka, ľadové ruky, červený nos. Teplý čaj, 2horúca čokoláda alebo varené vínko liečia mráz. Zababušiť sa pod deku, pred krb s dobrou knihou, to patrí k zime.
Milujem ten pocit, keď vám mráz vyštípe líčka, máte šedivé vlasy, potom prídete domov a doslova sa roztápate. Teplé túlenia počas studených večerov. Hrubé prikrývky. Ach, zimný čas je krásny.

Milujem jeseň pre jej farby, milujem zimu kvôli mrazu. Avšak, nezáleží na tom aké je ročné obdobie. Všetko má svoje plusy aj mínusy. No jedno je isté vždy. Ľudia, keď sú šťastní, si nevšímajú či je to v lete alebo v zime. Ako však hovorí jeden citát: „ Sneženie je pokus Boha, aby špinavý svet bol čistý“ 😀 .

Juráňová dolina

Nakoľko spolu s priateľkou milujeme prírodu, jedného septembrového rána sme sa rozhodli navštíviť jej juranova_1náruč. Nemuseli sme dlho rozmýšľať a voľba padla na prechádzku Juráňovou dolinou. Spolu s ďalšími členmi výpravy sme nasadli do auta a vybrali sa smer Oravice, juranova_6odkadiaľ sa dostanete do samotnej doliny, ktorá je súčasťou Tatranského Národného Parku. Čiže na opekanie klobások na otvorenom ohni radšej nemyslite 🙂

Po absolvovaní ostrých zákrut na priechode Huty sme úspešne dorazili do Oravíc. S parkovaním nebol problém, nakoľko je tu niekoľko parkovísk, síce platených, ale to jedno euro na deň nikoho nezabije 🙂 Dolinu môžete absolvovať z dvoch smerov. My sme to zobrali „od konca“. Keď sa rozhodnete ísť od začiatku, čaká vás kúsok strmejší kopec na začiatku a potom len pohodová prechádzka. Ak pôjdete od konca ako my, kopček si vás počká na konci, ale dole nám to šlo celkom dobre.

Dolina má asi 14km, ale nie je náročná. Náročný je možno dosť veľký kus šliapania po asfaltke, kedy sme si všetci priali mať v batohu bicykel alebo kolieskové korčule 🙂 Ale pekne po poriadku.

Popri asfaltke vám chôdzu spríjemňuje okolitá príroda a oddychové altánky popri ceste, kde môžete doplniť energiu. Schladiť sa môžete v potoku, ktorý nám bol vždy poruke. Informačné tabule vám zas prezradia množstvo informácií. Napríklad, že ponad Juráňov potok viedla kedysi 903 metrov dlhá drevená cesta. Po tejto sa zvážala železná ruda, ktorá sa tu ťažila. Až do roku 1934, keď ju zničila obrovská povodeň. Takže ak budete rozmýšľať, na čo slúžia drevené trámy ponad potok, ide o spomienku na cestu, ktorá tu kedysi viedla. Chodník je krásne udržiavaný, lemovaný lesom a potokom, ktorého zurčanie dodáva duši pokoj a človek má pocit, že je tu doma. Čerstvý vzduch zase prečistí pľúca.

Skalné bralá vám medzi riadkami ukazujú, aký je človek malý a slabý v porovnaní s prírodou. Chodník je prerušovaný rebríkmi a tak je o menší adrenalín postarané 🙂 Ale nemusíte sa báť, cestu zvládnu aj deti. U nás bol spoločníkom 2 ročný jazvečík, ktorý si prechádzku vychutnával 🙂 Keďže ste v národnom parku, rastie tu veľa chránených rastlín a húb. Na konci nádhernej prechádzky nám ostávalo zdolať ešte kus asfaltky. Horáreň, okolo ktorej sme išli ma lákala vypadnúť juranova_3sem aspoň na dva týždne a oddýchnuť si od všetkých vymožeností dnešnej doby. Nakoniec sme sa na parkovisku zastavili pre langoš a vybrali sa zdravo turisticky oddýchnutí smer domov. Darmo, Oravská príroda je nádherná, no nohy nás boleli ešte týždeň 🙂 Avšak, odporúčame!