Tag-Archive for » život «

Prečo postupne “zabúdame” na kamarátov?

Poznáme to všetci. V piatok sa tešíme do mesta, celý večer prežúrujeme, sobotu prekŕkame so suchotami a prespíme. Kamaráti, opekačka, partia. Ľudia, ktorí sú po rodine tí najdôležitejší v našom živote. Zdieľame navzájom dobré aj zlé zážitky. Keď sa niečo deje, vieme, na koho sa obrátiť. Ako človek starne, zrazu nastane zvláštny zlom. Okamih, kedy sa predtým každodenné stretnutia začnú vytrácať. Spoločného času je čoraz menej. Máme pocit, že zabúdame na kamarátov a oni akosi začnú zabúdať na nás.Nenazval by som to ale zabúdaním v tom pravom slova zmysle. Už vôbec to nemyslím v zlom. Na nikoho sa nenahneváte, ani sa nerozhodnete, že ho už nechcete vidieť. Partia ide do úzadia a do popredia nastupujú nové životné výzvy. Prioritou prestane byť piatková rozbíjačka v meste. Čo je najhoršie, deň má stále iba 24 hodín, ale položky v časovom harmonograme sú poprehadzované. Prioritou je napríklad rodina, však narodenie potomka vám otočí život o 180 stupňov a tam už (hlavne matky) nestíhate prakticky nič naviac. Môžete odísť za prácou na opačný koniec krajiny, lebo tu ste žiadnu nenašli a predsa len potrebujete z niečoho vyžiť. Alebo vám začne vadiť náš milovaný mestský smrad 🙂
Myslím si, že táto fáza nastane skôr či neskôr v živote každého z nás. Voľný čas trávite viac so svojou rodinou, po robote nejdete na pivo, ale radšej si doma pozriete seriál (lebo sa vám proste nechce). Vždy ma ale poteší, keď na ulici stretnem niekoho, s kým som pár rokov dozadu chodil von, od mesta, alebo bol súčasťou partie. Niekoľko ľudí sa z môjho rodného mesta odsťahovalo preč a tak o nich viem len málo – zo sociálnych sietí. Život je už taký – sme dospelí, každý si ide svoje. Mladé časy nezáväznosti odvial postupne vietor a s pribúdajúcimi šedinami na hlave sa menia aj životy ľudí, s ktorými sme kedysi trávili voľný čas.

Možno si niektorí ľudia o nás myslia, že sme sa na nich vykašľali a nemáme záujem s nimi tráviť čas. V skutočnosti to tak vôbec nie je. Každý si už ide svoje a často je problém skĺbiť čas pre rodinu a čas pre kamarátov. Nezabudli sme ale na nikoho 🙂

Žiť na svete dobre a zdravo

Mať domácu lekáreň je jednoduché. Dnes sú bylinky opäť tak populárne ako kedysi.

                               Mäta a Medovka

Sú účinné pri mnohých chorobách a ochoreniach. Takže áno, sú dôležité pre zdravý život. Dnes ohľadom byliniek prežívame šťastné obdobie. Avšak, dnešní ľudia zanedbávajú poznanie a vedomosti o úžitku byliniek.

 

Veľa ľudí sa vracia k tradičným bylinkám a receptom „starej matere“. Čoraz viac zisťujeme, že bylinky pomáhajú viac ako lieky, že doma  vypestované veci sú najlepšie a najchutnejšie a že sa dá zlepšiť zdravie aj úplne zadarmo.

„Kto by si nesmierne nevážil Bedrovník, rastúci pri potoku, ktorý hojí mnohé choroby a najmä rany? Ktorý fajkár by si na zimu nenazbieral Podbeľu, rastúceho pri potokoch a barinách, ak vie, že fajčený s tabakom uchráni ho v zime od kašľa a v starobe od záduchu? Ktorá žena by si v máji a v lete nenazbierala Mäty sivej i priepornej, Paliny obyčajnej, Marinky voňavej, Bedrovníka a iných byliniek, ak vie, že sú veľkým a dobrým liekom v jej chorobách?“ úryvok z knihy Zelinkár.

Alchemilka

Po smrti mojej babky som v jej zázračnej knižnici naďabila na obrovský poklad, moje vzácne dedičstvo. Bol to tento Zelinkár od Juraja Fándlyho, ktorý vyšiel v roku 1978. Páni. Hneď som v ňom listovala a vedela som, že budem ako moja nebohá babka a už aj nebohý dedko, a budem mať doma bylinky. (Odjakživa ma k ním viedol dedko. Zbierali sme spolu Alchemilku. Jeho slová mi ostanú v hlave navždy a keď pozerám na drobca vedľa mňa, verím, že práve vďaka nemu a vďaka tejto byline sa mi podarilo tak ľahko otehotnieť. O Alchemilke si môžete prečítať tu:))

Každý rok, od jari do jesene, nám božská prozreteľnosť a štedrosť pod šírym nebom ponúka svoju hojnú, krásnu a užitočnú úrodu, užitočné rastliny, drahé voňavé kvetiny, nášmu telu osožné korene a podáva nám zadarmo lieky, pochádzajúce z ríše rastlín a my? My, nevďačníci, ktorí nepoznáme túto štedrosť zeme, mnohé poklady necháme zvieratám, pošliapeme, zničíme, vyhodíme a pod. No a práve preto častejšie upadáme chorobám ako zvery. Práve preto sa na nás hodí táto bájka: Kohút našiel na svojom smetisku vzácnu perlu. Pretože nevedel, čo to je a načo to je, pošliapal po nej a odišiel.Podobne ako kohút, aj my ignorujeme osožné bylinky, rastúce na našich dvoroch či na miestach, kde chodíme často. Miesto toho kupujeme za drahé peniaze sypané čaje, sušené korenie alebo samotné lieky. Všade okolo nás sú už len tie známe: žihľava, lopúch, palina či repík.

Bylinky si sušíme už niekoľko rokov, ale boli v skrinke uložené v papierových vreckách. Lenže sen je sen a my sa snažíme si sny plniť, či navzájom, či samostatne alebo spoločne, proste sa o to snažíme. Takéto malé veci nás neskutočne veľmi spájajú a ešte viac tešia. Vždy som túžila mať dózy, kde budú koreniny a iné veci z kuchyne, ako napríklad aj bylinky. Naša kuchyňa je malinká a pôvodná po starom majiteľovi, teda bola. My sme jej vdýchli život, zdokonalili si ju. Pali mi vyrobil poličky, namontoval a zvyšok bol na mne. Chystáme si tak zásoby na zimu, posušili mätu, medovku, uskladnili pažitku a minulý týždeň sme si nazbierali práve spomínanú Alchemilku. To je zatiaľ všetko, ale do zimy sa moje dózy krásne naplnia.

Ako ste na tom s bylinkami vy?

Dobrá správa: neexistuje žiadny správny spôsob, ako vychovávať dieťa

Všetci chceme byť najlepšími rodičmi, ale často existuje konfliktná rada o tom, ako vychovávať dieťa. Vlastne niekoľko. Niektorí sa zaoberajú svojimi postupmi a iní majú potrebu riešiť vždy a všade ostatných. Kto sa však odhodlá k akejkoľvek kritike mal by mať nejaké skúsenosti, nie len naštudované utopické predstavy. Mal by byť rodičom a aktívne vychovávať dieťa, nie sa len prizerať (najviac milujem, keď mudruje niekto, kto nemá vlastné dieťa alebo dieťa videl len v knihe).

 

Dnes máme k dispozícii celý internet plný rôznych informácii, plné knižnice, kamošov a kamošky, susedy, sesternice, mamy, staré mamy či prababky. Podľa niektorých sme dobrí rodičia alebo naopak zlí, venujeme sa veľa alebo málo, kupujeme hlúposti alebo by sme mali nakúpiť xy veci, mali by sme to a to a nemali to či to. No aj napriek našej všestrannej túžbe dať našim deťom perfektné detstvo, zdá sa, že niektorí skôr vychovávajú generáciu, ktorá je v mnohých ohľadoch zle vybavená pre život v reálnom svete (podľa ostatných).

Avšak, všetci máme vlastný soundtrack, vlastné štýly, pokiaľ ide o rodičovstvo. To, čo nás však všetkých rodičov spája, je zabezpečiť, aby náš štýl výchovy podporoval zdravý vývoj dieťaťa – fyzicky, mentálne, emocionálne a duchovne. Takže ako to už býva zvykom, zo všadiaľ sa na nás rútili tipy a triky. Každý mal tu svoju predstavu. Samozrejme, každá je správna pre niekoho iného. Sú veci, ktoré pochopia len rodičia:

Kojenie, kojenie a len kojenie

Kedysi by mi ani nenapadlo, že raz budem zlá matka, len preto, že sa mi nedobrovoľne nebude dariť kojiť (nie, Matiasko sa vedel prisať, mal vyvinutý sací reflex, chcel papať, ale nemal čo). Raz možno pochopíte aké je to diskriminujúce, ak nie, tak vám poviem. Existujú ešte stále prípady, kedy ak nekojíte, určite to robíte dobrovoľne a ste zlé matky, lebo dobrovoľne škodíte svojmu dieťaťu. Určite sa vôbec nesnažíte túto situáciu zmeniť. Mohla by som napísať knihu o všetkých veciach, ktoré som mala na odporúčania vyskúšať (a ktoré som samozrejme bez váhania aj vyskúšala), aby to išlo a keď som oznámila „skúsila som všetko“ tuho ma presviedčali, že IM to proste fungovalo, tak nie je možné, aby to nefungovalo mne. Lebo Zuze od susedov tieklo mlieko potokom a pritom ani nemala prsia. Bolo jedno či sa poznáte alebo nepoznáte, jednoducho máte dieťa, tak vás i cudzia pani na ulici zaskočí: krásny chlapec, kojíte???? LEBO IBA NA TOM podľa niektorých záleží. Kde zmizla všetka intimita? Vraj, keď bude žena v pokoji, tak to pôjde. Avšak, ten tlak z okolia a čo je ešte horšie, z rodiny, je obrovský. Musela som viackrát napísať dobrovoľne, aby nikomu neunikol ten sarkazmus z celej tejto určite veľmi dobrovoľnej situácie.

Ach tá čiapka

Už počas tehotenstva ste podľa niektorých rád nadobudli pocit, že musíte kúpiť minimálne 20 čiapok. Prečo?

Lebo bábo nesmie byť bez čiapky. Je jedno či je v byte alebo vonku. Pre prababku a babku je nepredstaviteľné, že malé bábo nemá čiapku. Ba dokonca aj ľudí, ktorých náhodne stretnete na ulici a nadšene vám kukajú do kočíka. Čo z toho, že má na hlávke zapareniny, vlasy mastnejšie než chlapci na začiatku puberty, ktorým hygiena nič nehovorí a plače až tak, že o vás vie celá ulica. My alebo skôr krpec, si s ľuďmi v tejto oblasti už našťastie urobil poriadok.

Kde je cumeľ?

Dieťa je hladné a zaplače – dajte mu cumeľ. Plače, lebo chce spinkať – dajte mu cumeľ. Bolí ho bruško – dajte mu cumeľ. Nechce spať – dajte mu cumeľ. Zobudí sa – dajte mu cumeľ. Nemôžete variť – dajte mu cumeľ. Leziete mu na nervy – dajte mu cumeľ. Keď u nás hľadajú neznalci cumeľ, my s manželom a krpcom sa len smejeme. Aspoň počas hľadania nehučia, kde je čiapka, prečo mu ešte nedávame šťavičky a že prečo nespi. No lebo.

Nie je to kolika?

Dieťa plače – je to kolika. Je nepokojný a kakal LEN dvakrát – je to kolika. Mrnčí, lebo ho už babka dve hodiny naťahuje – je to kolika. Plače, lebo sa mu nikto dve hodiny nevenuje – je to kolika. Chcel by spať, ale nedovolia mu – je to kolika. Plače, lebo mu už všetko lezie na nervy – je to kolika. Nechcel jesť, lebo on má svoj režim, o ktorom nikdy v živote nepočuli – je to kolika.

Neučte si ho na ruky

Lebo nikdy nepocíti lásku, teplo a objatie. Lebo mať ho na rukách neznamená uspávať ho na rukách. Lebo to dieťa proste nepotrebuje cítiť rodičov, stačí že cíti ich vône či smrad. Lebo nebudete môcť pomáhať na stavbe, variť, šiť, vyšívať, žehliť, vysávať, maľovať, murovať, ale miesto toho sa budete „mojkať“ s mini človiečikom, ktorého ste vytvorili nie preto, aby bol, ale z čistej lásky. Plačúce dieťa, ktoré chce byť upokojené, nie je nejaký rozmaznaný, bohatý, mladík, ktorý na svoje 16.narodeniny práve dostal úplne nové BMW. Je to stvorenie, ktoré sotva vybraliz maternice a len hľadá trochu pohodlia a pokoja u svojich rodičov.

Spite, keď spi vaše dieťa

Váš mozog však nemôže jednoducho ignorovať hromadu riadu a pomalú hnilobou vo vašom umývadle alebo sprchu, ktorú ste si sľubovali už pred tromi dňami. No a ak počas dňa nestíhate vôbec nič, potom určite nebudete spať, keď vaše dieťa zaspí, ale pôjdete v pokoji na wc, dáte si kávu alebo navaríte obed, rýchlo operiete a…aha už prešla pol hodina. Ale ak vaše dieťa dobre spí, keď šoférujete, potom zabudnite na túto radu úplne.

Noví rodičia často stanovujú svoje očakávania príliš vysoko. Jedným z najviac frustrujúcich aspektov rodičovstva je, že každý si myslí, že by to mohol robiť lepšie ako vy. Používanie moderného komfortu je nástroj, nie spôsob života. Počas celého cirkusového rodičovského rodičovstva je dôležité zamerať sa HLAVNE na vyváženie priorít a potreby detí, potom i seba. Ako sa dieťa vyvíja, menia sa výzvy a myslenie, ale prístup by mal byť stále pevný a milujúci. Dajte mu všetko, čo podľa vás potrebuje. Venujte mu svoj čas a dajte mu celú lásku sveta.

My chceme, aby nás naše dieťa počúvalo, rešpektovalo a skutočne nám dôverovalo, nie aby sa nás bálo. Chceme mu pomôcť naučiť sa pomocou skúsenosti, že úsilie vytvára dôveru. Avšak pamätajte, že neexistuje žiadny správny spôsob, ako vychovávať dieťa. Rovnako ako my, robte to najlepšie, čo viete. Dôverujte si a užite si spoločnosť malého človeka vo svojom živote. Váš zdravý postoj ovplyvňuje vaše deti najdôležitejšími spôsobmi.