Tag-Archive for » život «

Strach ničí úspech


Čo nás drží späť? Je to strach, takmer vždy je to strach. Je to jeden z dôvodov, prečo ľudia zostávajú vo svojich bezpečnostných zónach. To je dôvod, prečo ľudia nezačínajú nové veci, prečo ľudia prestali hľadať lásku. Strach z 1úspechu a strach z neúspechu.

Je prirodzené, že všetci máme v našich životoch určité obavy. Ale namiesto toho, aby sme to vyriešili, sa im celý čas vyhýbame. Človek nikdy nevie, aké výsledky by mohli získať. Môže to byť úspech i neúspech. No neskúsime to. Pritom si však vždy večer ideme ľahnúť, hoci nevieme, či sa ráno vôbec zobudíme. Aj to je totiž to úspech.

Takéto vnímanie u nás vytvorili rôzne kultúry dokonalosti, ktoré všade vystavujú obraz, že akákoľvek porucha, chyba, nedokonalosť je neprijateľná. Ľudia rýchlo stúpajú vysoko a potom padajú prudko. Ležiaci, podvádzajú, klamu, skrývajú problémy, aby nevyzerali slabo. Aby nevyzerali ako niekto, kto robí chyby. Aby nevyzerali ako človek?

Chyba nám poskytuje spätnú väzbu, ktorá ukazuje cestu k úspechu. Ukazuje, čo mám zmeniť okolo seba, ale i v sebe. Tlačí ľudí, aby dali dohromady nové a lepšie myšlienky, ktoré vedú cez vytvorenie ešte väčšieho počtu chýb a pokusov, kým nakoniec nájdu životaschopné a kreatívne riešenia. Stretnutie s chybou nie je neúspech. Je to krok navyše po ceste ku konečnému úspechu. Žiadna chyba = žiaden úspech.

Hlavnými prostriedkami riešenia životných situácii alebo problémov, je pokus a omyl. Napriek tomu sa mnoho ľudí bojí podstúpiť takúto skúšku, pretože sa príliš boja stretnutia s chybou. Robia tú chybu, že veria, že všetko je chybné, zlé, škodlivé. Avšak väčšina z nich je užitočná a nutná.

Nevyvážené hodnoty v našom živote. Úspech za každú cenu zničí váš vlastný pokoj a životy tých, ktorí sú tu pre vás. Ľudia príliš lipnú na “dobrý”. Každá sila môže byť aj slabosť. Úspešní ľudia sa stanú zrazu neúspešnými a zničí to ich životy. Úspech je ich silná hodnota. Dosahujú ho pri všetkom: školy, vysoké školy, šport, umenie, koníčky, práca. Každý čerstvý úspech pridáva na ich sile, pridáva hodnoty v ich životoch. Neúspech sa stane ich najväčšia nočná mora, strašná hrôza, ktorej sa musia vyhnúť za každú cenu. Najjednoduchší spôsob, ako to urobiť, je neriskovať. Držať pevne pri zemi. Zbaviť sa všetkých možných ohrození. Uzavrieť sa pred bežnými vecami, ktoré môžu spôsobiť bolesť. Robiť len to, čo vedia. Chrániť si svoj zadok. A život im uniká…

Takže nebojte sa. Strach je dobrý. Vďaka nemu prekonávame svoje hranice. Je to pre nás príležitosť, dôkaz toho, že žijeme 🙂

Pár citátov o strachu:

  • „ Skutočnou tragédiou života je, keď ľudia majú strach zo svetla.“ Platón
  • „Udržujte svoje obavy pre seba, ale majte odvahu s ostatnými.“ Robert Louis Stevenson
  • „Jediná vec, ktorej sa musíme báť, je strach sám. Bezcenný, nezmyselný, neoprávnený teror, ktorý paralyzuje potrebné úsilie, na krok v pred. “ Franklin D. Roosevelt
  • „Bez strachu nemôže existovať odvaha.“ Christopher Paolini
  • „Zo všetkých klamárov na svete, niekedy tých najhorších, sú naše vlastné obavy.“ – Rudyard Kipling
  • „Strach porazí viac ľudí než ktorákoľvek iná vec na svete.“ – Ralph Waldo Emerson
  • „Strach nepotrebuje dvere a okná. Funguje zvnútra.“ – Andrew Clements
  • „Nie moc tak účinne zbavuje myseľ všetkých svojich právomocí, rokovaní a uvažovania ako strach.“ – Edmund Burke
  • „Strach je zlodej snov.“ – Brian previs
  • „Nevedomosť je matka strachu.“ – Herman Melville
  • „Je iba jedna vec, ktorá znemožní uskutočnenie sna: strach pred neúspechom.“ – Paulo Coelho
  • „Lásku nemožno miešať so strachom.“ Seneca
  • „Ako málo sa dá urobiť, keď našu dušu ovládne strach.“ – Florence Nightingale

Buď pilot a odhadni kam smerovať – Všetko je tak, ako má byť

Jedného dňa sa na mňa spustila emocionálna lavína. Asi tak by som to pomenovala. Videla som všetko čierno, hlavne budúcnosť. Vlastne som riešila len tú. Začala som ľutovať seba, moje rozhodnutia, ľudí okolo mňa. Hádzala som si kotvu na najhlbšie dno oceánu. Utápala som sa. Pokladala som všetko za chybu. Hlavne však to, že kvôli mojim rozhodnutiam a mojim chybám, trpia ľudia, čo si to nezaslúžia.

Jedna čierna myšlienka striedala druhú. Predbiehali sa, ktorá je horšia. Oči boli ovlažené slzami. Tep ako po maratóne. Hlava začínala bolieť. Všetko sa mi premietalo v hlave. Mala som pocit akoby som jedným rozhodnutím, jednou situáciou a okolnosťami, ktoré som nijako nemohla ovplyvniť, stupila na nášľapnú mínu. Napokon som sa upokojila. Ľudia mi ukázali to, čo som nevidela a mne to postupne začalo dochádzať. Veľká vďaka. Už pri tom som si uvedomila, že nie všetko v živote mám považovať za chybu – výber ľudí do svojho života. Hviezdy zažiarili, úsvit nádeje sa chvel na obzore, ako zvoľna sa rozširujúci úsmev a ja som to pochopila 🙂OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Každý deň prichádzajú dobré aj zlé veci. Niekedy sa cítime šťastní, ocenení, milovaní, spokojní a s vedomím, že si to jednoducho zaslúžime. Iný deň dochádza k utrpeniu, smútku alebo ťažkým časom všeobecne. Vtedy je ľahké mať pocit, že náš život je krutý a ľutujeme samých seba. Nemôžeme zabudnúť na fakt, že musíme z hlavy vypustiť akékoľvek pocity viny, bezcennosti, smútku a všetko, čo nám kazí radosť. Verte či nie, dostali ste presne to, čo ste chceli mať.

Často nachádzame útechu v myšlienke, že všetko to, čo sa práve deje, je práve to, čo chceme. No kým na to prídeme, utápame sa v sebaľútosti a smútku. Jednoducho, nemá zmysel robiť si kvôli veciam, ktoré nemôžeme ovplyvniť starosti. Nemôžeme život zrazu brať ako negatívny zážitok či ľutovať sa. Ak nemáme moc niečo zmeniť, tak je to proste tak! Darmo budeme nad tým nariekať. Musíme sa zamerať na to, čo sa zmeniť dá.

Ťažké časy sú v podstate rovnako dôležité ako ľahké časy, pretože nás učia cenné životné lekcie. Keď si prechádzame ťažkým obdobím, dozvedáme sa mnohé veci o sebe, o našich schopnostiach zvládnuť rôzne situácie a o ľuďoch okolo nás. Takéto ťažké skúsenosti nám môžu pomôcť naučiť sa nové, iné zručnosti a získať dôveru v mnohých ohľadoch. Napokon vždy skončíme silnejší, múdrejší a bohatší na duchu. Hoci to zo začiatku vidíme, len ako vzdialenú ilúzia, po ceste do cieľa však zisťujeme, že to tak naozaj bolo.

Či chceme alebo nie, život je zmes dobrého a zlého. Treba si však uvedomiť, že ani jedno nebude trvať večne. Zmena je vždy nevyhnutná. Akonáhle budeme akceptovať, že všetky skúsenosti sú premenlivé a prestaneme očakávať skúsenosti, ktoré by nám mali poskytovať trvalé šťastie, mier alebo bezpečnosť, môžeme skutočne dosiahnuť šťastie, mier a bezpečnosť, o ktoré sme sa od začiatku usilovali. Takže v istom zmysle, nie je problém s “vecou” (skúsenosťami a pod.), ale našim postojom k ním.

Musíme prestať strácať čas ľútosťou a vidieť svoje aktuálne situácie ako vyvrcholenie minulých rozhodnutí, ktoré nás priviedli zámerne k tomuto bodu. Musíme pripustiť možnosť, že všetko je presne tak, ako má byť a prestať hľadať rýchle riešenia. Namiesto toho sa zhlboka nadýchnime, relaxujme a umožňujme životu sa samostane vyvíjať.

Žime v okamihu, nezameriavajme sa na budúcnosť, ktorú nepoznáme a neriešme minulosť, ktorú už nemôžeme zmeniť. Všetko je tak, ako má byť 🙂

 

 

„Je to zdravie,čo je skutočné bohatstvo,nie kúsky zlata či striebra“

Mahatma Gandhi má pravdu. Je veľmi dobré byť zdravým a samozrejme aj osoba s veľmi nízkym príjmom, ale pevným zdravým, môže viesť šťastný a príjemný život. Preto sa pýtam: som zlý človek, pretože mi záleží na mojom zdraví? Som slabá, lebo riešim svoje zdravie? Som precitlivelá, keď si na seba dávam pozor? Robím zle, keď chcem chorobu preliečiť? Mám mať výčitky, keď ostávam na PN?  Mám ignorovať negatívne signály svojho tela len preto, že ich ľudia okolo mňa ignorujú? Mám umlčať ten strach v tele z reakcie okolia a povedať prepáčte, ale mňa to skutočne bolí? Nie! Chcem vidieť svoje deti rásť a navyše strata zdravia je totižto strata celkového šťastia. 

Zdravie je pre nás veľmi dôležité. Je naozaj veľmi ľahké ho zničiť a zároveň je aj je veľmi ťažké( a niekedy dokonca nemožné) ho zase prestavať. Takže je múdre, aby sme sa starali o svoje zdravie dnes. Sám život je nevyspytateľný, nikdy neviete ako rýchlo a kedy sa vaše zdravie môže zmeniť tak, že si už nikdy nebudete môcť  napríklad zalyžovať , dať zmrzlinu, kúpať sa v jazere, zmoknúť a robiť ďalšie úplne bežné a prirodzené veci.

Darmo, zdravie je dar, ktorý oceníme až keď bude preč. Považujeme ho za samozrejmosť. Rovnako ako všetko v živote, aj to sa môže obrátiť hore nohami. Napokon budeme musieť zápasiť s novou realitou.  Pritom sa tomu dalo vyhnúť, nemuseli  sme byť ľahostajní, nemuseli sme signály ignorovať, nemuseli sme stále klásť na prvé miesto nepodstatné veci. Nuž, teraz je neskoro. Teraz poviem za seba. Mám zdravotné problémy, ktoré NESMIEM podceňovať a preto to ani nerobím. Nie preto, lebo mi to niekto povedal. Ale preto, lebo som mladá. Áno, aj mladí ľudia chodia k doktorom. Je to šok, ja viem.  No nakoľko sa nás štát snaží všetkých zodrať a pravdepodobne bude už moja generácia pracovať do 85ky, musíme teraz makať predovšetkým na sebe. Som mladá, chcem mať rodinu, dožiť sa vnúčat a práve preto sa aj naďalej budem starať o svoje zdravie. Ako aj vy! Stop ľahostajnosti.

Povedzme si to takto: angína, chrípka, zápal hrdla, zápal priedušiek, trhanie zubu, to sú ešte stále zdravotné maličkosti. Údajne. No to, že každá poriadne nepreliečená a nevyliečená (hoci aj malinká) choroba oslabuje srdce, to samozrejme nikto nevie (takmer). Preliečiť sa nepreliečime. Prečo? Jednak preto, že nikto nechce antibiotika, všetci nadávajú na lieky, ale málokto sa už len preventívne lieči prírodne a jednak preto, lebo na to nemáme ČAS.  Práca bez nás nemôže fungovať. Nemôžeme ísť na PN, aby nás nevyhodili, aby sme dostali výplatu, aby sme mali začo uživiť rodinu, aby sme mali začo splatiť hypotéku (pretože v tomto štáte proste nemáme na výber) atď. Je mi z toho doplaču. Tak mladí a tak chorí. Mladí umierajú mladí. Nuž, prečo asi?!

Je mi smutno z takejto ľahostajnosti. Samozrejme, nehovorím o traumatických poraneniach a genetických problémoch.  Tiež by som chcela brať svoje zdravie ako samozrejmosť  a neriešiť. Avšak, keď vidím ako sa ľuďom (normálne zdravým, čo málokedy boli u doktora) okolo mňa kvôli chorobe len tak zrazu otočil život naopak, je mi nedobre opäť.  Nuž, ľudia majú slobodnú vôľu, takže je na nich či sa rozhodnú v prospech zdravia.