Tag-Archive for » zo života «

Vytváranie si rodinných tradícii je dôležité

Neviem ako vy, ale my sme možno aj čudáci. Už štyri roky dodržiavame isté, svoje tradície. Ani si už nepamätám ako k tomu došlo, ale odvtedy je to tak a ja to strašne milujem. Milujem tu inakosť a rozhodne k nej budeme viesť aj kukučku a ďalšiu generáciu. Veď rutiny a tradície sú súčasťou zdravých rodín. Sú to veci, ktoré robia ľudia spoločne.

 

Prečo sú tradície a zvyky v rodine dôležité?

Rodinné tradície sú viac ako len zvyky, ktoré vaša rodina drží okolo všetkých možných sviatkov – sú to myšlienky a postupy, ktoré vytvárajú vašu rodinnú kultúru. Tradičné rodinné hodnoty sú dôležité, pretože sú lepidlom, ktoré drží rodinu pohromade. Tradície a zvyky často rozprávajú príbeh o rodine. Vďaka tomu môžete pochopiť vašu minulosť a môžete vedieť i cítiť, že patríte k niečomu väčšiemu ako ste vy sám, k niečomu čo do vás vkladá dôveru. Takéto činnosti posilňujú rodinu, zabezpečuje jednotu. Nie je krásne mať pocit, že ste súčasťou niečoho jedinečného a osobitého?

Je skvelé robiť svoj život iným, zaujímavejším a krajším. Mnohé rodinné tradície boli odovzdané viacerými generáciami. Pokračovanie vo vašej rodine je skvelý spôsob, ako naučiť svoje deti o kultúrnej a náboženskej histórii vašej rodiny, čím sa pridáva k ich osobnej totožnosti. Navyše, pozitívne detské spomienky môžu pomôcť tomu, aby vaše dieťa bolo šťastnejšie. A predsa len, každý má rád kúsok nostalgie. Či nie?

A práve na základe týchto dôvodov, je dôležité začať nové rodinné tradície a zachovávať staré. Počas sviatkov často máme určité veci, ktoré vždy robíme, alebo teda už spomínané tradície. No niektoré trvajú aj počas celého roka. Tieto veci nám pomáhajú učiť sa veci, ktoré majú rodinné hodnoty. Takže, byť súčasťou špeciálnych vecí, ktoré naša rodina robí, nám pomáha mať pocit spolupatričnosti.

U nás je to takto

 

Vlastne neviem ako sme k tomu došli, naozaj, ale už 4 roky máme nejaké tie rodinné zvyky. U nás doma, ešte predtým ako som spoznala Paliho, sme písali listy Ježiškovi. Bolo jedno koľko máme rokov, napísali sme tam všetko, od sprchového, po auto, aj zdravie, šťastie a pod. Dávali sme to na chladničku, lebo tam chodili všetci, takže sme takmer nikdy neboli sklamaní z darčekov. Samozrejme, vždy tam boli aj iné veci. Keď sme mali s Palim prvé Vianoce, povedala som mu o tom a tak sme si napísali listy a vymenili. Dodnes sú odložené. Urobili sme z toho zvyk: niečo zo zoznamu, niečo od srdca a niečo vyrobené + list k Vianociam. Takto každý rok. Listy si píšeme ku každej príležitosti, vyrábame si malé potešenia a všetko máme v krabici spomienok. Neverili by ste, koľko tam tých listov už je. Dokonca sme si nechávali odkazy na stole, v raňajkách, na ovocí, ale to už samozrejme odložené nie je. Máme tam pohľadnice od priateľov, blahoželania, ktoré sme kedykoľvek dostali a všetky ručne robené od našej babky. Je to to najlepšie, čo sme si vymysleli.

Ako sa narodil Matiasko, má svoju krabicu aj on. A už tam má jeden list k narodeniu, blahoželania a pribudne aj vianočný list. Minulý rok sme si to čítali a boli sme dojatí. Verím, že keď zomrieme, naše deti alebo vnúčatá budú nadšené. Rovnako ako, keď si to Tinko prečíta k 18-narodeninám.

Pokojne nám môžete napísať aké zvyky máte vytvorené vy. Myslím nové, vaše.

Štvrtý mesiac – dovolenka (ako koho)

Tento mesiac bol veľmi akčný a to zo všetkých oblastí. Sám sa nestíham čudovať, čo všetko sa dá stihnúť. No už teraz viem, že čím budem väčší, tak stihnem toho omnoho viacej a moji rodičia omnoho menej. Ale aj tak ich ľúbim a podľa toho čo všetko pre mňa robia, je zjavne že aj oni mňa. Zatiaľ asi viac ako ja ich. Navyše, konečne som tento mesiac aj niečo videl a konečne som to celé neprespal, čomu sa nie vždy tešili moji rodičia. Vďaka nim sa môj život obohatil tento mesiac o toto všetko:

 

 

  • Spoznal som svoje sesternice a bratrancov z druhého kolena
  • Ochutnal som mrkvičku
  • Oblízal som uhorku, melón, broskyňu a hrozno
  • Bol som na dovolenke na Orave
  • Plával som v bazéne – mimochodom to je super, teším sa kedy pôjdem do veľkého
  • Videl som zvieratka v ZOO
  • Bol som v parku miniatur
  • Nakupoval som na poľských trhoch
  • Vozil som sa na kolotoči
  • Išiel som loďou na ostrov
  • Bol som na prvej turistike – mamina strašne fučala
  • Zistil som, že mám veľmi veľkú rodinu a je to super!
  • Milujem rodinne akcie, neznášam ticho
  • Išiel som na koči s konským záprahom
  • Dokážem pišťať na celý byt
  • Zuby naozaj riadne bolia, zase!
  • Žabky nad postieľkou mi neodpovedajú
  • Môžem nie len ležať, ale aj sedieť. No rodičia mi to ešte nechcú dovoliť 🙁
  • Mamina mi zredukovala rapidne šatník
  • Stále neznášam teplo a čiapky
  • Zistil som, že keď sa na niekoho usmejem, usmeje sa na mňa tiež
  • S tatinom je poriadna sranda a môžem ho celého oslintať
  • Vlastne, tie sliny nemajú konca
  • Dokážem držať nad zemou vystreté nohy aj niekoľko minút – mamina ma naučila
  • Ocino ma naučil vyplazovať jazyk
  • Mamina mi občas pustí Smejka a tanculienku a ja to proste žeriem
  • Vďaka dedovi sa mi páči skupina Horkýže Slíže
  • Dedko ma naučil aj kýchať na sucho
  • Starý otec ma nazýva trpaslík
  • Krstný ma konečne poriadne držal
  • Babka mi kúpila najlepšie veci na svete – gély na ďasná a hrýzatka, zachránila mi život
  • Starká mi prvýkrát kúpila body a trafila sa, sú krásne
  • Všetci mi robia príkrmy a výživy, to bude mňamka, moc sa na to teším
  • Ľudia v mojom okolí stále nechápu, že keď plačem nechcem cumeľ, že rád kukám a s rodičmi máme svoj systém
  • Neznášam, keď ma naťahujú ako žuvačku. Moji rodičia to našťastie nerobia.
  • Čoraz viac sa mi tu medzi vami páči
  • Milujem život a život mňa tiež
  • Milujem svojich rodičov a rodinu

 

Každý mesiac je to lepšie a lepšie. Už teraz sa teším zase na ten ďalší. Uff, ale to má čaká očkovanie a na to sa moc netešíme, ale čo som započul, rodičia majú pre mňa prichystané prekvapenia, takže uvidíme, čo to bude. Držte sa tu.

Prvý mesiac – začlenenie do kolektívu

Ešte pred nedávnom moja maminka poriadne trpela a dnes mám za sebou už mesiac. Popravde ťahám už druhý, no vôbec som nestíhal. Viem, je to neuveriteľné,ale fakt bolo toho veľa.  Musel som sa toho veľa naučiť. Však posúďte sami:

  • omočiť všetko, čo sa dá
  • omočiť čo najviac veci naraz
  • poprdkávať si hlasnejšie ako môj ocino
  • otestovať nosnosť plienok
  • presvedčiť sa o kvalite slovenských ciest
  • otestovať kvalitu našej práčky
  • otestovať nepremokavosť plienok
  • využiť náš balkón naplno
  • ťahať nočné
  • strčiť si do úst celú päsť
  • vyčleniť si miesto na gauči
  • otestovať a rozšíriť môj hlasový rozsah
  • vydržať jačať minimálne 5 minút
  • objaviť blahodárne účinky grcky na maminu pleť (alebo celé telo)
  • otestovať farby na vlasy voči šedinám
  • vytrhnúť mamine pár zničených vlasov a upraviť jej strih
  • preskúmať obsah maminho šatníka
  • rozosmiať aspoň 10 ľudí
  • rozplakať od radosti aspoň 10 ľudí
  • rozplakať od zúfalstva, strachu, hnevu a stresu 2 ľudi
  • preskúmať môj šatník – prezliecť sa aspoň 5 krát za deň
  • naučiť sa grcať, revať a kakať naraz
  • otestovať rodičovský postreh
  • pásť na bruchu ovečky
  • preskúmať všetky predmety v byte
  • vystresovať nášho psa
  • vystresovať aj môjho ocina
  • rozprávať sa s vankúšom
  • naučiť rodičov tešiť sa z maličkosti
  • naučiť ich efektívne využívať čas
  • naučiť maminu jesť, cikať, obliekať sa a variť v priebehu 15 minút
  • hrať hru „hľadaj cumeľ“ celú rodinu
  • schovávať nášho psa

ALE HLAVNE!!!

  • milovať a byť milovaný. A to celým srdcom, za každých okolností, teda aj keď to mojim rodičom občas nešlo.

Ešte to však dotiahneme na vyššiu úroveň.  Uvidíme, čo prinesie druhý mesiac.

Zatiaľ som si stihol všimnúť, že lepšie sa spí pri hluku, že ak viacej revem, nemám viacej pozornosti, len viac vystresovaných ľudí, že mamina ma ten najkrajší úsmev na svete, ale vôbec nevie spievať a že tatinová brada ma neskutočne škriabe na brade. Jeho občasný vyplašený výraz vyplaší aj mňa. Neznášam, keď ma češe, ale milujem, keď sa s Eli naháňame po celom byte. Radosť robím aj starým rodičom a mojim kamarátom. Ej, tí nech sa ešte tešia.  Baby na mňa vraj letia, hovorila mamina, že minule ma chcelo s kočíkom ukradnúť jedno dievča. Neviem, spal som, ale nemohol by som ísť, mám ešte veľa práce doma. Tak idem pokračovať a čoskoro vám napíšem, aký bol môj druhý mesiac.