Život bez Facebooku

Dnes je to asi 10 mesiacov, čo sme s manželkou podnikli pre niekoho nepredstaviteľný krok, zrušenie sociálnej siete Facebook. Možno sa pýtate, prečo sme sa tak rozhodli a príde vám naše rozhodnutie kúsok nelogické. Pre nás však logické bolo.

Jedného dňa nás prestalo baviť zabíjať čas rolovaním modrej sociálnej siete. Prestala nás tiež baviť táto moderná forma komunikácie a chceli sme sa vrátiť ku starému spôsobu. Facebook má, rovnako ako iné sociálne siete, jednu veľkú moc – dozviete sa o ľuďoch prakticky všetko bez toho, aby ste sa ich to museli opýtať, volať im, písať im. Máte to ako na zlatom podnose. Rovnako sa všetko dozvedia ostatní o vás bez toho, aby vám napísali. Navyše, realita niektorých príspevkov bola presne opačná, ako prezentovali na sieti. Iritovalo nás, že ľudia sa vás nemajú načo opýtať, nemajú dôvod na opýtanie, ako sa máte. Pretože všetko vedia. Môžete argumentovať, že je to náš problém, že sme tam tieto veci zverejňovali. Prestali sme a tak pre nás modrá sieť stratila význam.

Keď sme zrušili Facebook, museli sme niektoré veci riešiť inak, po starom. Napríklad, nikto nám nepripomenul, kedy má kto narodeniny. Museli sme použiť starý dobrý kalendár alebo si vyrobiť nástenku, kde máme dátumy uvedené. Netreba sa na ňu ale zabudnúť pozrieť 🙂 Ďalšou stratou pre nás bola strata informácií. Predsa len, zaklikli sme si stránky, ktoré chceme sledovať a následne len prerolovali nástenku. Mali sme všetko na jednom mieste. Horšie je, ak vy nie ste na Facebooku, ale vaša obľúbená stránka je iba tam. O dohadovanie akcií, udalostí, ktoré sa riešia vytvorením udalosti sme tiež prišli. Sme nútení dohadovať sa kontaktovaním niekoho, kto nám tieto informácie dá. Super bolo, že ak sme zverejnili nejaký článok, ihneď ho videlo obrovské množstvo ľudí. Popravde, o nejakých čitateľov tohoto blogu sme aj prišli. Tento odsek nemal byť negatívny a už vôbec som nemal v úmysle sťažovať sa. Mal poukázať na to, koľko novodobých funkcií, sociálne siete ponúkajú. My sme sa ich dobrovoľne vzdali, ale život si vždy nájde cestu. Našli sme si iné spôsoby ako sa dostať k informáciám, nadviazať kontakty, prípadne zistiť, čo má kto nové, ako zdieľať články.

Od používania a trávenia času na Facebooku sme si už s manželkou úplne odvykli. V podstate, veľa ľudí by si na váš sviatok nespomenulo, keby im ho nepripomenul Facebook. Teraz nám na meniny, narodeniny napíše možno jeden, dvaja ľudia. Poväčšine rodina. Popravde, sme spokojnejší. Nájde sa veľa ľudí, ktorí vás sledujú iba pre to, aby sa s vami porovnávali. Je to aj dokázané výskumami, že ľudia moc naviazaní na sociálne siete sú menej spokojní.  O to viac si vážime osobné stretnutie s niekým z priateľov a o to viac sa tešíme, keď sa dozvieme niečo, čo už týždeň nevieme z Facebooku. O to viac si máme o čom pokecať, na ulici alebo pri návšteve.

Aby sme ale neboli úplne odstrihnutí, nechali sme si aspoň chat 🙂

H. Montgomeryová (H.M.) – Čaro rodičovstva: Úvod

Priniesť dieťa na tento svet a stať sa zodpovedným za jeho potreby je obrovská vec. Cesta rodičov je vždy plná problémov a každý deň prináša niečo nové. Existujú maximá a existujú i minimá, slzy i smiech. Rodičovstvo môže byť frustrujúce i únavné. Vzťah medzi dieťaťom a rodičom je neustále v pohybe. Občas sa môže zdať, že vychovávať dieťa je veľmi jednoduché (niekedy takým, ktorí nikdy dieťa nemali). Najmä, ak počúvate od iných matiek, aké to majú doma všetko úžasné a jednoduché.

„Moje dieťa zaspáva samé, spí celú noc, dodržiava všetky zásady stolovania, vie počítať a bolo odplienkované už v 8 mesiacoch…“

Skutočnosť však často vôbec nie je taká čarovná.

Montgomeryová vo svojej knihe uvádza: “ Výchova detí do veľkej miery pozostáva z vyrovnávania sa s takými situáciami.

Väčšina rodičov, ktorí čelia existenčnej kríze svojho dieťaťa, celý deň zbytočne varia, trápia sa pre neporiadok alebo chcú v noci konečne spať, majú len dve možnosti: buď sa nahnevajú a rozkričia alebo sa vzdajú, nechajú sa premôcť bezmocnosťou a nechajú dieťa nech si robí, čo chce.

Avšak, podľa H.M. existuje aj tretia možnosť:Existuje štýl výchovy, pri ktorom vnímame deti ako samostatné ľudské bytosti. A nie len deti, ale sami seba: so všetkými skúsenosťami, s emočnými ujmami a výchovou , ktorú sme dostali.“ Preto je cieľom jej knihy pomôcť rodičom zachovať si chladnú hlavu a vyrovnať sa so situáciami, aké sú skutočne prítomné v každej bežnej domácnosti.

Autorka knihy, psychologička, má s rodinnou terapiou 20ročné skúsenosti a preto si dovolí tvrdiť: “Takéto chvíle vás neminú! Ozajstné čaro rodičovstva tkvie práve v zaobchádzaní s podobnými neľahkými momentmi…Zdôrazňujem, že byť rodičom je dlhodobý projekt. Na zdokonaľovanie máte približne 20 rokov.

Pocit šťastného detstva majú prežívať rovnako detí, ako aj ich rodičia. Zbavte sa neporiadku vo vašom živote a žite život, po ktorom túžite vy i vaša rodina. Dobrí rodičia vedia, že všetci rodičia sa niekedy môžu dopustiť chýb, učia sa od nich a ukazujú svojim deťom, ako prevziať zodpovednosť za svoje činy.

„Všetci sa snažíme byť výbornými rodičmi a všetci chceme pre deti to najlepšie. Napriek tomu však robíme chyby. Sú chvíle, keď nevieme, ktorá cesta je pre nás a naše deti tá pravá. Mnohí si kladieme rovnaké otázky, robíme si rovnaké starosti a riešime rovnaké problémy. Stať sa dobrým rodičom predstavuje komplikovaný cieľ a pri jeho dosahovaní prekonávame najrôznejšie prekážky. Preto je praktický nemožné pripraviť sa na každú maličkosť, čo sa môže postaviť do cesty.“

Prvou takou výzvou, ktorej vzdorujeme je zistenie, aké ťažké je byť rodičom podľa vlastného vzoru. Ak sa chystáte celý deň venovať neporiadku, ktorý máte doma, ktorý urobili vaše deti a budete z toho vyčerpaní a nervózni, skutočne budete mať veľmi smutný život. Prestaňte byť perfekcionistom a užívajte si život s vašou rodinou. Každý deň čelíme malými bitkám. Pokúste sa však vytvoriť priestor pre kúzlo detstva a radosti z rodičovstva. Navyše, „Ak chcete z deti vychovávať nezávislých, sebavedomých a šťastných ľudí schopných začleniť sa do spoločnosti, musíte začať vzťahom medzi rodičom a dieťaťom. Musíte vzbudiť pocit “MY“.“ H.M

K úvod už len toľko: „ Dokonalým rodičom sa nenarodíme, ale stávame sa ním pokusmi a omylmi. Väčšina sme schopní stať sa dobrými rodičmi – a každý sa môže ešte zlepšiť. Byť dobrým rodičom si vyžaduje vedomosti, múdrosť, veľa odvahy a poriadnu dávku sebareflexie. Niekedy je to ťažšie, ako ste očakávali, pozitívne však je, že ak sa stanete lepším rodičom, stanete sa i lepším človekom.

Hedvig Montgomeryová – Čaro rodičovstva

Odkedy som mama, veľa veci sa zmenilo. V našom resp. mojom živote, v hlave, srdci. No proste všade. Zaiste to pozná každá mama. Stretla som sa s množstvom názorov, rád (vyžiadaných i nevyžiadaných), s rôznymi typmi rodičov a všetkého možného. Už neriešite, čo a kedy idete v piatok.  Zrazu prídu úplne iné veci. Niekto sa tým  novým životom pretĺka sám, niekomu pomáhajú ľudia, knihy, články na internete, videá, kamarátky z centrá a pod. No a tak sa ku mne od priateľky dostala knižka Čaro rodičovstva. Ona si myslela, že aký vtipný dar, keď som sa už tým pretĺkala, ale ono to v konečnom dôsledku bol naozaj dobrý dar. Fakt.

Ja, tvrdohlavý jedinec, som si vždy šla svoje, podľa vzoru mojej rodiny a svojho presvedčenia. Lenže mám rada, keď som pripravená, keď viem, do čoho idem ( čo o rodičovstve neplatí, pretože nikdy nebudete vedieť, do čoho idete).  Takže som sa pustila do tejto knižky. Na internete nájdete množstvo článkov, množstvo rovnakých vecí, takže každý človek si musí nájsť len svoj „štýl“. Ja som o tejto knižke začala hovoriť manželovi, kamarátkam. S veľa vecami som sa stotožnila, akoby mi bola autorka v hlave. Takže budem rada, keď si tie poznatky aj takouto formou uchovám.

Veľa žien ma prosilo, aby som ju rozobrala a tak som sa konečne k tomu dopracovala. Rozpíšem ju teda na viac častí, kategórii či skupín, ako je to podľa mňa vhodné.  Napíšem k tomu pár MOJICH postrehov, s ktorými sa vôbec nemusíte, ale môžete stotožniť. Možno sa vám to bude páčiť, možno to nedočítate do konca, možno budete čakať na ďalšiu časť. Ktovie.  Budem rada, ak to prečíta hoc len jeden človek a ešte radšej, ak to niekomu pomôže. Tak, čaute 🙂