Príspevky našich detí na sociálnych sieťach

Sociálne siete sa za posledných pár rokov stali každodennou súčasťou našich životov a mnohí si bez nich nevieme predstaviť začiatok dňa. Dokonca sme v strese, keď niektorá z nich na pár hodín vypadne. Náš život sa postupne presunul na internet a na sociálne siete nemáme problém uverejniť prakticky čokoľvek.

Spomeniem napríklad to, že niekto má vo verejnom profile uverejnenú celú adresu domova a veselo si popridáva fotky svojho bytu. Jeho nástenka je pre zlodeja hotovým výkladom v obchode, kde si stačí len vybrať.

Tento článok je ale o inom. V prípadoch uvedených vyššie máme plnú moc na to, čo zverejníme, v rukách práve my. Zamysleli ste sa ale niekedy nad tým, či má rovnakú moc rozhodovať aj vaše niekoľko mesačné dieťa? Chápem, že ak sa chceme pochváliť novými fotkami nášho bábätka, jeho pokrokmi, fotkou zachytenou na jeho narodeniny – sociálne siete sú najrýchlejšou a najjednoduchšou možnosťou ako to urobiť. Zverejnený materiál uvidia naraz všetci vaši priatelia. A ak máte otvorený profil, tak ktokoľvek. Navyše, „lajky“ sa zídu (áno, tak nimi skúste zaplatiť v obchode :)) Je to rýchlejšia cesta, ako zavolať priateľov domov a ukazovať im fotky vytlačené a nalepené v albume.

Ako rodičia by sme si mali uvedomiť, že to, čo zverejníme na internete (v tomto prípade fotky a videá týkajúce sa našich malých detí) sa v budúcnosti môže otočiť proti nám. Proti vám, nám a tiež proti nášmu dieťaťu. K fotke sa ľahko dostanú napríklad spolužiaci, ktorí ju s veľkou radosťou upravia a rozpošlú celej škole. Pre nich veľká sranda, pre dotknuté dieťa už nie. Môže sa stať terčom kyberšikany, čo sa priamo dotýka aj vás.

Podobné veci sa stávajú aj v dospelosti. Kolegovia nájdu vašu starú fotku, ktorú ste si vyvesili na net buď vy pred pár rokmi a zabudli na ňu, alebo vás na nej označil niekto iný. Dospelý človek takúto vec berie s nadhľadom, zasmeje sa a nerieši. Deti to ale berú omnoho ťažšie. Dieťa, ktoré v škole šikanujú kvôli jeho fotke z detstva, na ktorej má umazané ústa, na podobné situácie tak ľahko nezabudne.

Ak vám dôvod vyššie nestačil na to, aby ste prestali so zverejňovaním fotiek dieťaťa na sociálnych sieťach, mám ešte dva dôvody. Prvým je, že detská pornografia je na výslní. Človek hľadajúci dané materiály nemá žiaden problém dostať sa k fotkám detí. A druhým dôvodom sú únoscovia detí. Tí si môžu vďaka verejne dostupným fotkám vyberať ako z eshopu.

Preto, až najbližšie budete chcieť vyvesiť na internet fotku svojho malého dieťaťa, zamyslite sa nad tým, aké to môže mať v budúcnosti následky preň. Ono nemá možnosť rozhodnúť, čo môžete uverejniť a čo nie. Navyše, v niektorom štáte vás môže vaše dieťa v dospelosti žalovať za to, čo ste zverejnili na sociálnych sieťach.

Pamätajte si, že aj keď posielate životopis potencionálnemu zamestnávateľovi, určite si prelustruje váš profil 🙂

Každý je iný – pohľad na rozdielne typy otcov

Už ako tehotná som sa začala pohybovať v novej spoločnosti. V spoločnosti rodičov, budúcich rodičov a tých, čo možno nikdy nebudú rodičmi, ale presne vedia, aké je to byť rodičmi. Nuž. Nikdy som nemala rada, ak niekto mudruje do niečoho, o čom nič nevie. Naopak, rada sa obklopujem s ľuďmi, s ktorými sa stotožňujem. Či už rovnakými názormi, skúsenosťami, cieľmi a pod.

Čím viacej mi rástlo brucho, čím dlhšie som bola mamou, tým som stretávala rozličných ľudí – matiek, otcov a rodín. Pali nedávno písal článok o type matiek, ktorý si môžete prečítať tu. Chceli sme to podať nezaujato, nijako konkrétne. Predsa len ja sa stretávam skôr s mamičkami a on s oteckami. Práve preto sme si to takto podelili a tu vám predstavujem moje typy (nejde o nikoho konkrétneho, ak sa tu však nájdete, neberte to ako útok, skôr sa nad tým zamyslíte):

  • Kecal = s týmto typom sa stretávam najčastejšie. Všade hovorí, čo všetko dokáže, čo všetko má, aké má detí, ale všetko je to práca len jeho ženy. Hrdí sa, vystatuje, ale nič nerobí.
  • Tradičný = žena má byť za sporákom. Dieťa neprebalí, nenakŕmi. Doma neuprace, nenavarí, neoperie. Veď to je úloha ženy.
  • Samostatná jednotka = Sebecký otec, človek. Ja si kúpim, ja idem tam a tam, ja musím, ja chcem, ja to nebudem. V JEHO živote je na prvom mieste len JA. Musí spať na gauči, aby sa vyspal, keď idú drobcovi zuby a je v noci nepokojný. V nedeľu spí do 11, lebo celý týždeň vstával, tak aby to dospal.
  • Bábovka = Fúj to smrdí, nie lebo sa dogrciam, ja neviem ako ho mám prebaliť, ja sa ho bojím chytiť, ja ho nebudem držať.
  • Druhá mama = nosí ho na rukách a nikoho k nemu nepustí.
  • Tri a viac kategórii
    v jednom
  • Matka dokoji a on jej ho hneď vezme. Zdvíha ho zo zeme a hneď utiera, kým mama sedí vedľa a pozerá na neho.
  • Workoholík = práca do 21 hod, celý týždeň, len aby nebol doma s deťmi. Cestuje tak často, že deti poznajú viac jeho kufor ako tvár. Aspoň, že peniažkov bude dostatok.
  • Hipster = vedie petície za organickú vodu, zelenú stravu a veganské nátierky. Nemôžete mu ukázať vaše veci pre dieťa, lebo budú určite nevyhnutne nesprávne.
  • Hrdý = Tento otec si myslí, že detské plienky vôbec nevoňajú zle, pri každej príležitosti vyberá svoj telefón, aby vám ukázal obrázky svojich detí, aj keď sú pri ňom.
  • Oldschool = „Keď som bol ja malý, tak mi moja mama…“ Podľa neho je všetko správne, čo robila jemu jeho mama, čo robili v rodine, čo zažil. Napríklad aj pred 100 rokmi.
  • Milujúci otec – miluje svoje deti a ich matku. Urobí pre nich čokoľvek, aj na úkor seba. Ich šťastie a radosť je pre neho na prvom mieste. Pomáha manželke, aby to mali doma ľahšie. Stará sa o deti, však sú aj jeho. Podieľa sa na ich výchove, spomienkach a na tom, aby im nič nechýbalo. Ich mamu si váži a miluje ju stále viac.

 

Hojdacia doska pre dieťa

Jedného dňa našla manželka na internete zaujímavú hračku z dreva, na ktorej sa krpec mohol hojdať alebo ju použiť ako preliezku. Cena bola ale celkom vysoká a tak som prijal výzvu a danú hračku mu vyrobil. Situáciu mi uľahčilo aj to, že som mal v garáži kus nevyužitej preglejky.

Vopred vás upozorňujem, že nie som stolár, hračka sa dá ale vyrobiť s kusom šikovnosti a trpezlivosti.

Ako prvé som si stiahol šablónu bočníc. Tú nájdete na tomto odkaze. Šablóna je v reálnej veľkosti a tak treba pri tlačení šablóny nastaviť tlač ako plagát. Na vytlačených papieroch som obstrihol okraje a jednotlivé časti prilepil k sebe. Následne som vystrihol šablónu už v reálnej veľkosti.

Na výrobu som použil preglejku hrúbky 12mm. Na bočnice potrebujete dosku o rozmeroch 85x50cm a to v počte dvoch kusov.

Následne prišla na rad priamočiara pílka. Keďže budete vyrezávať oblé tvary, vyskúšajte si niekde na boku dosky manipuláciu s pílou. Rezať treba pomaly a opatrne, preglejka je celkom tvrdá. Otvory na uškách som vyriešil vyvŕtaním diery priemeru 10mm v strede uška a taktiež vyrezal priamočiarou pílkou.

Po vyrezaní obidvoch bočníc som ich pevne spojil k sebe sverkami a pomocou pásovej brúsky zarovnal oblé časti, hlavne spodnú časť, ktorá sa bude kolísať.

Ostré hrany som zaoblil buď pásovou brúskou alebo lamelovým brúsnym kotúčom do flexy. Vnútorné otvory na uškách ľahko zabrúsite brúsnym šmirgľovým valcom upevneným do vŕtačky.

Následne som si pripravil spojovacie dosky. Tie majú šírku 8cm a dĺžku 40cm. Tieto som dal ale napíliť kolegovi stolárovi, nakoľko cirkulár nemám. Počet spojovacích dosiek mi vyšiel na 9ks.

Na upevnenie spojovacích dosiek do bočníc som použil stolárske kolíčky s priemerom 6mm. Na jednu spojovaciu dosku potrebujete 4ks. Kolíčky sú 2cm od okraja dosky.  Nezabudnite na doskách zbrúsiť ostré hrany.

Na jednu z bočníc som si vyznačil stred – toto je aj stred prvej dosky. Vzdialenosť kolíkov jednotlivých prislúchajúcich dosiek je vždy 6cm. Dosky sú vzdialené 1,5cm od spodnej hrany bočnice.

Toto všetko som si narysoval a rozmeral na jednu z bočníc, tú následne spojil sverkami s druhou. Tenučkým vrtákom som si obidve dosky prevŕtal v naznačených miestach – získal som tak rovnakú polohu otvorov, kam prídu kolíky. Tie som len zväčšil vrtákom do dreva priemeru 6mm (netreba prevŕtavať celú dieru, stačí tak, aby do nej vošiel kolík) – odporúčam si to celé skúšobne poskladať bez lepenia a doladiť detaily.

Spojovacie dosky som ešte pred lepením namaľoval. Keďže sa jedná o detskú hračku, je potrebné použiť vhodné farby. Ja som použil vodou riediteľný Slovakryl ktorý je certifikovaný na detské hračky. Keďže som mal tmavú dosku, musel som dať viac vrstiev. Niektoré odtiene som si namiešal (fialová, oranžová, svetlo zelená).

Nakoniec prišlo na rad poskladanie finálneho výrobku 🙂 Kolíky som zalepil lepidlom na drevo. Ak by lepidlo povolilo, poistil som si to ešte samorezkami – jedna do stredu každej dosky.

Ako som spomínal, nie som stolár a tak som aj tu musel niečo doladiť. Po otočení preliezky naopak sa objavil problém, že bola nestabilná. Podobne, ako keď máte zle naštelované nohy na stole. Tu ale pomohla brúska a tak som trošku zbrúsil vrch rúčok, čím som to celé doladil. Hotovo. Viem, že popis je možno kus zložitý, ale s trochou zručnosti nie je problém túto hračku doma vyrobiť 🙂