„Je to zdravie,čo je skutočné bohatstvo,nie kúsky zlata či striebra“

[Total: 0    Average: 0/5]

Mahatma Gandhi má pravdu. Je veľmi dobré byť zdravým a samozrejme aj osoba s veľmi nízkym príjmom, ale pevným zdravým, môže viesť šťastný a príjemný život. Preto sa pýtam: som zlý človek, pretože mi záleží na mojom zdraví? Som slabá, lebo riešim svoje zdravie? Som precitlivelá, keď si na seba dávam pozor? Robím zle, keď chcem chorobu preliečiť? Mám mať výčitky, keď ostávam na PN?  Mám ignorovať negatívne signály svojho tela len preto, že ich ľudia okolo mňa ignorujú? Mám umlčať ten strach v tele z reakcie okolia a povedať prepáčte, ale mňa to skutočne bolí? Nie! Chcem vidieť svoje deti rásť a navyše strata zdravia je totižto strata celkového šťastia. 

Zdravie je pre nás veľmi dôležité. Je naozaj veľmi ľahké ho zničiť a zároveň je aj je veľmi ťažké( a niekedy dokonca nemožné) ho zase prestavať. Takže je múdre, aby sme sa starali o svoje zdravie dnes. Sám život je nevyspytateľný, nikdy neviete ako rýchlo a kedy sa vaše zdravie môže zmeniť tak, že si už nikdy nebudete môcť  napríklad zalyžovať , dať zmrzlinu, kúpať sa v jazere, zmoknúť a robiť ďalšie úplne bežné a prirodzené veci.

Darmo, zdravie je dar, ktorý oceníme až keď bude preč. Považujeme ho za samozrejmosť. Rovnako ako všetko v živote, aj to sa môže obrátiť hore nohami. Napokon budeme musieť zápasiť s novou realitou.  Pritom sa tomu dalo vyhnúť, nemuseli  sme byť ľahostajní, nemuseli sme signály ignorovať, nemuseli sme stále klásť na prvé miesto nepodstatné veci. Nuž, teraz je neskoro. Teraz poviem za seba. Mám zdravotné problémy, ktoré NESMIEM podceňovať a preto to ani nerobím. Nie preto, lebo mi to niekto povedal. Ale preto, lebo som mladá. Áno, aj mladí ľudia chodia k doktorom. Je to šok, ja viem.  No nakoľko sa nás štát snaží všetkých zodrať a pravdepodobne bude už moja generácia pracovať do 85ky, musíme teraz makať predovšetkým na sebe. Som mladá, chcem mať rodinu, dožiť sa vnúčat a práve preto sa aj naďalej budem starať o svoje zdravie. Ako aj vy! Stop ľahostajnosti.

Povedzme si to takto: angína, chrípka, zápal hrdla, zápal priedušiek, trhanie zubu, to sú ešte stále zdravotné maličkosti. Údajne. No to, že každá poriadne nepreliečená a nevyliečená (hoci aj malinká) choroba oslabuje srdce, to samozrejme nikto nevie (takmer). Preliečiť sa nepreliečime. Prečo? Jednak preto, že nikto nechce antibiotika, všetci nadávajú na lieky, ale málokto sa už len preventívne lieči prírodne a jednak preto, lebo na to nemáme ČAS.  Práca bez nás nemôže fungovať. Nemôžeme ísť na PN, aby nás nevyhodili, aby sme dostali výplatu, aby sme mali začo uživiť rodinu, aby sme mali začo splatiť hypotéku (pretože v tomto štáte proste nemáme na výber) atď. Je mi z toho doplaču. Tak mladí a tak chorí. Mladí umierajú mladí. Nuž, prečo asi?!

Je mi smutno z takejto ľahostajnosti. Samozrejme, nehovorím o traumatických poraneniach a genetických problémoch.  Tiež by som chcela brať svoje zdravie ako samozrejmosť  a neriešiť. Avšak, keď vidím ako sa ľuďom (normálne zdravým, čo málokedy boli u doktora) okolo mňa kvôli chorobe len tak zrazu otočil život naopak, je mi nedobre opäť.  Nuž, ľudia majú slobodnú vôľu, takže je na nich či sa rozhodnú v prospech zdravia.

You can follow any responses to this entry through the RSS 2.0 feed. You can leave a response, or trackback from your own site.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Solve : *
20 × 27 =