Archív autora

Každá je iná – pohľad na rozdielne typy matiek

K napísaniu tohto článku ma inšpirovali rozdielne typy matiek, ktoré som si všimol buď z okolia, vonku alebo na internete. S manželkou sme si vymenili úlohy a teda ona naopak napíše článok o typoch otcov. Chcem vás ale dopredu upozorniť, že článok nie je zameraný na konkrétne osoby. Berte ho ako môj pohľad na vec, nemám v úmysle nikoho uraziť.

Anti zviera: Vy máte pri malom dieťati psa?! To snáď nemyslíte vážne! Ale áno myslíme. Tie alergie, parazity, chlpy!!! Takýto typ človek vás prepichne pohľadom už pri vchode do vášho bytu. Pes to samozrejme vycíti a po neúspešnom pokuse uvítať hosťa radšej zalezie do pelechu. Vylezie stade až po odchode návštevy. Chytá ich hrôza pri pohľade na to, ako vášmu dieťaťu oblizuje váš pes ucho alebo tvár. Po vstupe psa na detskú podložku alebo gauč, berú dieťa na ruky a v duchu od vás utekajú. A to možno ani netušia, že spí s nami v posteli. Pritom pes je zaočkovaný, odčervený, pravidelné kúpaný.


Vďačná za všetko
: Táto matka nemá peniaze na rozhadzovanie, možno má sociálne problémy a možno len rozum, lebo vie, že niektoré veci netreba kupovať. Je to ale človek, ktorý vám poďakuje za každú pomoc. Dáte jej plné vrece detských vecí, ktoré vy už nepotrebujete a ona vám je za to tak vďačná, že by vás najradšej vybozkávala. Pritom je jedno, či je to značkové alebo z Ebay-u. Ona má čo obliecť dieťaťu a darovanému koňovi na zuby nepozerá.

Tablet mobil mama: Tablety a mobily sa stali bežnou súčasťou nášho života a nedá sa im vyhnúť. Podobne s nimi prichádzajú do styku aj deti už v útlom veku. Pokiaľ u dieťaťa kontrolujeme čas používania takéhoto typu zariadenia, dá sa to akceptovať. Tento typ matiek sa vám ale bude chváliť, ako jej 3 ročný krpec obsluhuje telefón. Sám si ho zoberie z kabelky alebo zo stola, zapne si hru, aktualizuje softvér, odomkne súborový systém. Horšie je, že mu zariadenie sama dáva, aby mala od ratolesti pol dňa pokoj. A potom počúvate o tom, aké má ona pokojné dieťa, lebo sa dokáže samé hrať. Nie s ňou, ale na mobile, samozrejme.

Všetko najlacnejšie, žiadne zbytočnosti: Všetci vieme, narodenie dieťaťa prináša aj riešenie finančných stránok. Je potrebné zakúpiť celkom veľa vecí, čo dokáže kus zatriasť rodinným rozpočtom. Je to logické. Chápem, že niekedy má človek peňazí pomenej a tak prepočítava, aby mu to všetko vyšlo. Tento odsek je ale zameraný na typy ľudí, ktorí si nemajú problém kúpiť múdry telefón za 500eur, telku za liter, na handry minú pol výplaty. Keď im ale spomeniete, že ste kúpili autosedačku za 300eur, monitor dychu za stovku, telefón máte najlacnejší na paušál, telku bez wifi a bez 300 zbytočných funkcií – ste za debila a otvárajú ústa, že či chcete vyhodiť peniaze na také životuzachráňujúce veci, keď to môžete kúpiť v Tescu za 80€.

Značková: Vy ste kúpili kočík len za DVE STOVKY? Taký lacný?! To náš stál 1300eur, má GPS, posilňovač, meranie teploty, SMS notifikáciu, pripojenie na wifi, aby som mohla postovať dokonalé značkovo nastajlované dieťa na svoj instagram. Je to svetová značka, dokonca nemusím ísť ani von, kočíkuje sám!

Tá, čo dá dieťaťu všetko: Nestrávi každý mesiac 3 hodiny u kaderníka, nemá dokonalú manikúru ani pedikúru, je celý deň nenamaľovaná, raňajkuje cestou na záchod. Miluje pyžamo a tepláky. Je jej to jedno, úsmev toho malého pokladu je pre ňu všetko. Dá mu všetko, tak, ako mu dala život. Keď na obed dieťa zaspí, doraňajkuje. Večer s ním cvičí, pretože sa riadi heslom – čo dáš, to sa ti vráti.

Všetko o úroveň lepšie: Tento typ matiek vás najprv pozorne počúva. Pýta sa vás na všetko ohľadom dieťaťa a vy máte pocit, že ste našli spriaznenú dušu. Do okamihu, než vyčerpá možnosti. Potom začne rozprávať ona. V podstate zopakuje to, čo ste povedali vy. S rozdielom, že všetko vylepší o niekoľko úrovní, pričom to vôbec nemusí byť pravda. Keď vaše dieťa má jeden zub v deviatich mesiacoch, oni už mali zubov 5 a týždeň po narodení. Keď sa vaše zobudí dva krát za noc, oni spia od ôsmej večer do desiatej rána, bez zobudenia.

BioMama: S touto kategóriou matiek sa môžete stretnúť poslednú dobu dosť často. Chápem, že ovocie, zelenina, oblečenie sú oproti obdobiu pred dvadsiatimi rokmi kvalitou úplne inde (dole, samozrejme). Každý chce dieťaťu dopriať to najlepšie, rovnako ako my. Príde mi ale nelogické, aby ma niekto posudzoval za to, že som dieťaťu kúpil body v akcii v obchodnom reťazci. Že príkrm mu varíme na viac dni a je uskladnený v chladničke, ktorá nie je vyhradená len na detské jedlo, že doma nemáme UV sterilizáciu ako v čakárni u doktora, všetko nesterilizujeme, doma neumývame podlahu antibakteriálnym prípravkom každý deň. Že si dá do úst hračku, ktorú zobral nášmu psovi. To však neznamená, že malému strčíme do úst presladený termix, podávame mu piškóty alebo kilo cukru denne.

Tá, ktorá chce pomôcť vlastnej domácnosti: Tu patria matky, ktoré ten kúsok voľného času – keď dieťa spí alebo sa hrá, venujú tomu, aby pomohli rodinnému rozpočtu. Mama je zamestnanie na 24 hodín denne, ktoré je v tomto štáte mizerne zaplatené. Financie do domácnosti má v prvom rade zabezpečiť muž, ona sa ale snaží prispieť aj tými pár eurami k rodinnému rozpočtu. Nemusela by, ale chce. Je jedno, či predá svoje staré veci, niečo píše alebo vyrába.

Ovca: Taká matka, ktorá čerpá informácie od všadiaľ, nekoná podľa seba a ak ju niekto upozorní na chybu, prikloní sa na stranu, ktorú potrebuje. Teda, čožeee ty si malému uvarila prívarok s mäsom, to by si nemala. A keď ju niekto za to skritizuje, nasleduje: Čo? Nie, ja som také nikdy nevarila, to mi tam len spadlo mäso. Ja varím tak, ako ty.

Odkladačka: Vidíte ju vždy a všade, stíha milión veci, no akosi sama. Dieťa odloží, hocikomu a hocikde, len aby náhodou nebola vyťažená a mohla si užívať bezdetný život.

Všade bola, všetko vie: Takéto sú najlepšie. Nikdy nemali dieťa, majú resp. čakajú prvé a vedia toho viac ako ktokoľvek iný. Nedajú si poradiť, majú vlastný svet, vlastnú predstavu a je im jedno či je správna alebo nesprávna. Teda podľa nich je vždy všetko správne.

A ešte pridám kategóriu “tabuľka”: Tento typ matky sa vás opýta otázku ohľadom vášho dieťaťa. Vy odpoviete, ona porovná vašu odpoveď s tabuľkou v jej hlave a v momente máte prednášku o tom, ako to všetko robíte zle. Po rozhovore s týmto človekom nadobudnete pocit, že ste nemali mať dieťa. Presvedčiť ho o tom, že nemá pravdu (aj keď ste si istí, že ju nemá) – bez šance. Jedine s papierom, pečiatkou, vyjadrením od doktora. Márne, spochybní aj jeho.

Na záver vás prosím – berte tento článok s nadhľadom. Je o mojom pohľade na vec, nie o pokuse uraziť niekoho. Určite sa v niektorých bodoch niektorá matka nájde, je to normálne. Však aj moja manželka je v niektorých kategóriách.

PS: do krčmy nechodím. Keď som doma, snažím sa manželke a krpcovi pomáhať a venovať najviac, ako to ide. Nespávam v obývačke, keď má malý zlú noc. Vstávam v noci, aby som mu dal dudku alebo urobil mlieko. Kúpem ho i prebaľujem. Rád s ním chodím na prechádzky, sám, aby si Nika oddýchla. Je to aj moje dieťa a spoločne strávený čas s rodinou, v radosti a láske je to, čo momentálne najviac potrebuje.

Sú Vianoce naozaj len o darčekoch?

Nemusíte sa pozrieť z okna a vidieť sneh, ani nakuknúť do kalendára, aby ste vedeli, že sa blížia Vianoce. Prešiel som sa posledné dni alebo skôr týždne mestom a nie je problém všimnúť si všade vládnuci predvianočný zhon a stres.

Ľudia sa posledné dni správajú, ako odtrhnutí z reťaze. Naháňajú sa po nákupných centrách, kde na nich všade vyskakuje čierny, fialový, biely a neviem aký piatok. Taký a taký predvianočný výpredaj, nákupy na splátky. Dobre vieme, že mnohokrát nejde o žiadny výpredaj, ale len o šikovný marketingový ťah predajcov pred Vianocami. Ľudia sú v strese a tak ich nie je problém “ukecať” hoci aj na nezmyselný nákup. Nakúpia hlava nehlava, hlavne, nech niečo kúpia. Mnohokrát ide o veci, ktoré po VIanociach fungujú ako lapače prachu alebo zaberače miesta. Čo je ešte horšie, tak sa veľa ľudí predbieha, kto nakúpi lepšie, viac, drahšie. Nervozita ľudí sa stupňuje s dátumom blížiacim sa k 24. decembru.

A potom prídu tie sľubované Vianoce. Rozbalia si darčeky. To, čo bolo pod stromčekom veľakrát  skončí “nastajlované” na sociálnej sieti. Aby sa mohli predbiehať so susedmi alebo kamarátmi, porovnať sa.

O niekoľko dní sa ale cítia smutní, lebo materiálne veci vyvolávajú len krátkodobý pocit šťastia, ktorý rýchlo vyprchá, podobne, ako riedidlo z farby.

Veľa ľudí zabúda, že Vianoce sú v prvom rade o tom byť spolu s rodinou, pri jednom stole. Ísť pozrieť starých, prastarých rodičov, bratov, sestry, priateľov. Pozerať rozprávky, tešiť sa z farebného stromčeka. Ak je sneh, tak ísť von zodrať hrdzu zo sánok. Televízor si kúpite hocikedy, ale člena rodiny nie. Pár rokov dozadu som na Vianoce naposledy videl svojho krstného. To bolo pre mňa viac, ako materiálne dary.

Aby niekto nenamietol, že som pokrytec, aj mňa potešia maličkosti pod stromčekom. S manželkou sme už na začiatku novembra postupne pospisovali zoznam, čo darujeme ostatným členom rodiny pod stromček. Nič drahé, ale každému niečo, čo ho poteší. Spočiatku som sa jej smial, že máme ešte čas. Ale teraz som jej vďačný. Celkom úspešne ignorujeme predvianočný stres Horšie je to, keď musíte ísť na nákup potravín. V podstate si tieto Vianoce prajem len kopu snehu a rodinu pohromade 🙂 Najväčší dar som dostal osem mesiacov dozadu 🙂 Kašlite teda na predvianočný stres, umelo vytvorené zľavy a užívajte si chvíle s rodinou, veď tie sú nenahraditeľné 🙂

Priestor na spomienku alebo biznis?

Dnes začal november. Niekto by čakal sneh, ale vonku svieti slnko. Niekto asi aj ľutuje, že už vytiahol zimnú bundu a prezul auto. Dnešný deň je ale kúsok iný ako ostatné. Je Sviatkom všetkých svätých. Deň, kedy sa na chvíľu zastavíme nad hrobmi tých, ktorí už nie sú medzi nami a zaspomíname si, aký bol život, keď boli ešte medzi nami. Zapálime sviečku, dáme na hrob kytičku, veniec, prípadne sa pomodlíme.

S manželkou sme sa pár dní dozadu taktiež vybrali na hroby. Doma sme po večeroch vyrobili vence, ktoré z väčšej časti tvorilo to, čo príroda dala – listy, šišky, nejaká tá čečina, pár kvietkov a odniesli ich na hroby. Pomodlili sa, zaspomínali. Našli sme starý hrob z manželkinej rodiny (manželka nepochádza z nášho mesta). Očistili ho, vyhodili staré kytice a položili naň náš skromný veniec.

Cestou z cintorína sa nedá nevšimnúť si, že tento už nie je miestom piety, ale akýmsi výkladom. Ľudia sa predbiehajú, kto bude mať viac kvetov na hrobe, viac sviečok. Pred vchodom na vás kričia vence spred predajne – samozrejme s nebeskou prirážkou. Všade v letákoch to isté, na Poľskej tržnici nehovoriac. Pritom zabúdame na to, že keď zomrieme, zbalia nám veci do jednej igelitky a dovidenia. Majetky, peniaze a dokonca aj ten prečačkaný hrob tu zostane.

Skúsme teda v tento deň myslieť viac na tých, ktorí nie sú medzi nami. Venujme im tichú spomienku a nie súťaž o najkrajšie vyzdobený hrob.