Archív kategórie » Šikovné hnáty «

Učiaca veža “čo dom dal”

S nápadom kúpiť krpcovi učiacu vežu do kuchyne prišla manželka tesne po jeho narodení. Odradili nás ale dve veci – cena a to, že v našej mini kuchyni nejako nebolo miesto na podobnú vec.

Na učiacu vežu sme postupne zabudli. Až minule som bol u kolegu v garáži, kde presne takú vežu vyrábal pre vnuka. Konštrukcia bola jednoduchšia a skladnejšia, než tá, ktorú sme pozerali na internete. V otcovej garáži som mal dosť dlho odložený drevený “rebrík”, ktorý sa používa na regál. Na regál ale treba dva kusy, ja som mal len jeden. A nápad na jeho zužitkovanie bol na svete.


Ako prvé bolo potrebné starú drevenú konštrukciu narezať na dva rovnaké diely. Rozostupy medzi niektorými priečkami neboli rovnaké, nakoniec sa mi ale podarilo nájsť dve rovnaké časti.

Pre presnejšie odrezanie som obidve časti dočasne zoskrutkoval. Drevo nebolo hobľované a tak prišla na rad flexa s lamelovým brúsnym kotúčom. S flexou šlo obrúsenie neporovnateľne rýchlejšie ako s vibračnou brúskou. Hlavne treba dobre obrúsiť ostré hrany, na ktorých by sa mohlo dieťa zraniť.

Konštrukciu som natrel vodou riediteľnou lazúrou na drevo – Pam Lazex. Pri voľbe náteru je potrebné vybrať taký, ktorý je vhodný na detské hračky. Určite nie syntetickú farbu 🙂


Podlaha veže je spravená z podlahových dosák, ktoré mali skončiť ako odpad v kontajneri, keďže to boli krátke odrezky. Tie sú priskrutkované samorezkami.
Z pôvodného rebríka som použil ešte jeden diel, ktorý som priskrutkoval na spodok zadnej časti veže – slúži proti jej prevrhnutiu dozadu.


Veža po dokončení a premiestnení do kuchyne.


No a tá krpcova radosť, keď sa konečne dostal nad drez a mohol pomáhať s umývaním riadu 🙂

Hojdacia doska pre dieťa

Jedného dňa našla manželka na internete zaujímavú hračku z dreva, na ktorej sa krpec mohol hojdať alebo ju použiť ako preliezku. Cena bola ale celkom vysoká a tak som prijal výzvu a danú hračku mu vyrobil. Situáciu mi uľahčilo aj to, že som mal v garáži kus nevyužitej preglejky.

Vopred vás upozorňujem, že nie som stolár, hračka sa dá ale vyrobiť s kusom šikovnosti a trpezlivosti.

Ako prvé som si stiahol šablónu bočníc. Tú nájdete na tomto odkaze. Šablóna je v reálnej veľkosti a tak treba pri tlačení šablóny nastaviť tlač ako plagát. Na vytlačených papieroch som obstrihol okraje a jednotlivé časti prilepil k sebe. Následne som vystrihol šablónu už v reálnej veľkosti.

Na výrobu som použil preglejku hrúbky 12mm. Na bočnice potrebujete dosku o rozmeroch 85x50cm a to v počte dvoch kusov.

Následne prišla na rad priamočiara pílka. Keďže budete vyrezávať oblé tvary, vyskúšajte si niekde na boku dosky manipuláciu s pílou. Rezať treba pomaly a opatrne, preglejka je celkom tvrdá. Otvory na uškách som vyriešil vyvŕtaním diery priemeru 10mm v strede uška a taktiež vyrezal priamočiarou pílkou.

Po vyrezaní obidvoch bočníc som ich pevne spojil k sebe sverkami a pomocou pásovej brúsky zarovnal oblé časti, hlavne spodnú časť, ktorá sa bude kolísať.

Ostré hrany som zaoblil buď pásovou brúskou alebo lamelovým brúsnym kotúčom do flexy. Vnútorné otvory na uškách ľahko zabrúsite brúsnym šmirgľovým valcom upevneným do vŕtačky.

Následne som si pripravil spojovacie dosky. Tie majú šírku 8cm a dĺžku 40cm. Tieto som dal ale napíliť kolegovi stolárovi, nakoľko cirkulár nemám. Počet spojovacích dosiek mi vyšiel na 9ks.

Na upevnenie spojovacích dosiek do bočníc som použil stolárske kolíčky s priemerom 6mm. Na jednu spojovaciu dosku potrebujete 4ks. Kolíčky sú 2cm od okraja dosky.  Nezabudnite na doskách zbrúsiť ostré hrany.

Na jednu z bočníc som si vyznačil stred – toto je aj stred prvej dosky. Vzdialenosť kolíkov jednotlivých prislúchajúcich dosiek je vždy 6cm. Dosky sú vzdialené 1,5cm od spodnej hrany bočnice.

Toto všetko som si narysoval a rozmeral na jednu z bočníc, tú následne spojil sverkami s druhou. Tenučkým vrtákom som si obidve dosky prevŕtal v naznačených miestach – získal som tak rovnakú polohu otvorov, kam prídu kolíky. Tie som len zväčšil vrtákom do dreva priemeru 6mm (netreba prevŕtavať celú dieru, stačí tak, aby do nej vošiel kolík) – odporúčam si to celé skúšobne poskladať bez lepenia a doladiť detaily.

Spojovacie dosky som ešte pred lepením namaľoval. Keďže sa jedná o detskú hračku, je potrebné použiť vhodné farby. Ja som použil vodou riediteľný Slovakryl ktorý je certifikovaný na detské hračky. Keďže som mal tmavú dosku, musel som dať viac vrstiev. Niektoré odtiene som si namiešal (fialová, oranžová, svetlo zelená).

Nakoniec prišlo na rad poskladanie finálneho výrobku 🙂 Kolíky som zalepil lepidlom na drevo. Ak by lepidlo povolilo, poistil som si to ešte samorezkami – jedna do stredu každej dosky.

Ako som spomínal, nie som stolár a tak som aj tu musel niečo doladiť. Po otočení preliezky naopak sa objavil problém, že bola nestabilná. Podobne, ako keď máte zle naštelované nohy na stole. Tu ale pomohla brúska a tak som trošku zbrúsil vrch rúčok, čím som to celé doladil. Hotovo. Viem, že popis je možno kus zložitý, ale s trochou zručnosti nie je problém túto hračku doma vyrobiť 🙂

Žiť na svete dobre a zdravo

Mať domácu lekáreň je jednoduché. Dnes sú bylinky opäť tak populárne ako kedysi.

                               Mäta a Medovka

Sú účinné pri mnohých chorobách a ochoreniach. Takže áno, sú dôležité pre zdravý život. Dnes ohľadom byliniek prežívame šťastné obdobie. Avšak, dnešní ľudia zanedbávajú poznanie a vedomosti o úžitku byliniek.

 

Veľa ľudí sa vracia k tradičným bylinkám a receptom „starej matere“. Čoraz viac zisťujeme, že bylinky pomáhajú viac ako lieky, že doma  vypestované veci sú najlepšie a najchutnejšie a že sa dá zlepšiť zdravie aj úplne zadarmo.

„Kto by si nesmierne nevážil Bedrovník, rastúci pri potoku, ktorý hojí mnohé choroby a najmä rany? Ktorý fajkár by si na zimu nenazbieral Podbeľu, rastúceho pri potokoch a barinách, ak vie, že fajčený s tabakom uchráni ho v zime od kašľa a v starobe od záduchu? Ktorá žena by si v máji a v lete nenazbierala Mäty sivej i priepornej, Paliny obyčajnej, Marinky voňavej, Bedrovníka a iných byliniek, ak vie, že sú veľkým a dobrým liekom v jej chorobách?“ úryvok z knihy Zelinkár.

Alchemilka

Po smrti mojej babky som v jej zázračnej knižnici naďabila na obrovský poklad, moje vzácne dedičstvo. Bol to tento Zelinkár od Juraja Fándlyho, ktorý vyšiel v roku 1978. Páni. Hneď som v ňom listovala a vedela som, že budem ako moja nebohá babka a už aj nebohý dedko, a budem mať doma bylinky. (Odjakživa ma k ním viedol dedko. Zbierali sme spolu Alchemilku. Jeho slová mi ostanú v hlave navždy a keď pozerám na drobca vedľa mňa, verím, že práve vďaka nemu a vďaka tejto byline sa mi podarilo tak ľahko otehotnieť. O Alchemilke si môžete prečítať tu:))

Každý rok, od jari do jesene, nám božská prozreteľnosť a štedrosť pod šírym nebom ponúka svoju hojnú, krásnu a užitočnú úrodu, užitočné rastliny, drahé voňavé kvetiny, nášmu telu osožné korene a podáva nám zadarmo lieky, pochádzajúce z ríše rastlín a my? My, nevďačníci, ktorí nepoznáme túto štedrosť zeme, mnohé poklady necháme zvieratám, pošliapeme, zničíme, vyhodíme a pod. No a práve preto častejšie upadáme chorobám ako zvery. Práve preto sa na nás hodí táto bájka: Kohút našiel na svojom smetisku vzácnu perlu. Pretože nevedel, čo to je a načo to je, pošliapal po nej a odišiel.Podobne ako kohút, aj my ignorujeme osožné bylinky, rastúce na našich dvoroch či na miestach, kde chodíme často. Miesto toho kupujeme za drahé peniaze sypané čaje, sušené korenie alebo samotné lieky. Všade okolo nás sú už len tie známe: žihľava, lopúch, palina či repík.

Bylinky si sušíme už niekoľko rokov, ale boli v skrinke uložené v papierových vreckách. Lenže sen je sen a my sa snažíme si sny plniť, či navzájom, či samostatne alebo spoločne, proste sa o to snažíme. Takéto malé veci nás neskutočne veľmi spájajú a ešte viac tešia. Vždy som túžila mať dózy, kde budú koreniny a iné veci z kuchyne, ako napríklad aj bylinky. Naša kuchyňa je malinká a pôvodná po starom majiteľovi, teda bola. My sme jej vdýchli život, zdokonalili si ju. Pali mi vyrobil poličky, namontoval a zvyšok bol na mne. Chystáme si tak zásoby na zimu, posušili mätu, medovku, uskladnili pažitku a minulý týždeň sme si nazbierali práve spomínanú Alchemilku. To je zatiaľ všetko, ale do zimy sa moje dózy krásne naplnia.

Ako ste na tom s bylinkami vy?