Tag-Archive for » mama blogerka «

Muž pod papučou…botaskou alebo čižmou

Čo znamená muž „pod papučou“ (Alebo žena, pretože milé dámy, toto môžete presne aplikovať aj na seba!)

Napíšem o mužovi a nižšie sa dozviete prečo. Často som však počula to, že som pod papučou ja. Takže presne preto je tento článok taký, aký je 🙂

Aký je teda muž pod papučou? Takýto muž má problém v živote dosiahnuť čokoľvek, predovšetkým rešpekt manželky, či partnerky. Ale aj hocikoho iného. Je zakríknutý, takmer neviditeľný. Je to muž, ktorého vychovávala prísna mama, ktorý jednoducho MUSEL dodržiavať pravidlá, až si zvykol sa im poddať a nebojovať. Zjavne. Je to muž, ktorý súhlasí so všetkým, čo mu manželka povie (alebo mama, ale to je o inom) A to až do takej miery, že už nemá vlastné JA. S priateľmi sa nestretáva, zabudol, že existujú, lebo mu to niekto zakázal – ty budeš len so mnou! Nemá žiadne záľuby a po práci sa ponáhľa domov, kde ho čaká na…srdená manželka (nemýľte si to s tým, keď sa ponáhľa, lebo sa teší na vínko a večeru s manželkou a pod.) Zo strachu začína klamať a klame čoraz častejšie. Bojí sa čokoľvek povedať, protirečiť a len súhlasí. So všetkým. Manželka môže všetko a on nič. Všetky rozhodnutia robí manželka sama. Relaxuje, len keď nie je žena v okolí. Len vtedy sa uvoľní a je to zase ON. Ak urobí niečo mimo líniu, cíti sa previnilo. Aj napriek tomu sa stále bojí, že to je on, kto stratí svoju ženu. A aj keď je neustále ponižovaný, stále žiada o odpustenie ( i keď s určitosťou vie, že nie je vinný), len aby ju nestratil. Tak čo, ste pod papučou?

O čo vlastne teda ide

Jeden nemenovaný muž povedal p.manželovi, že je pod papučou, lebo mi kúpil kvety, lebo mi kadečo vymýšľa (radi sa prekvapujeme, vyrábame si veci, potešujeme jeden druhého – hociako), lebo mi z roboty zavolá alebo napíše, lebo spolu riešime výlety a nesedí celý deň za počítačom. Ja som pod papučou, lebo mu zavolám, že idem kúpiť to a to. Nie pre povolenie, ale kvôli márnotratnosti, ktorú z duše nenávidím. Zavolám mu, aby vedel, že si vážim ako drie, aby sme sa mali dobre a že tie peniaze neminiem na hry do PC. Chápeme sa? Preto má tieto slová sklamali a urobili smutnou. Jeden člen z rodiny si myslí, že je pod papučou, lebo povysáva byt, kým ja som von s malým. Nerozumiem tomu. Práve preto som sa to rozhodla spracovať, aby aj môj pán manžel (ktorí to samozrejme aj vie) videl, že si netreba mýliť šťastný vzťah s tým „byť pod papučou“.

Môj manžel je vraj pod papučou, lebo:

  1. Rozprávame sa o všetkom, nemáme tajomstvá
  2. Máme spoločný účet
  3. Zaujímame sa jeden o druhého
  4. Dávame si vedieť (voláme, píšeme si), že žijeme, keď nie sme spolu
  5. Rozhodujeme sa spoločne
  6. Konzultujeme spolu svoje kroky
  7. Akceptujeme sa
  8. Máme spoločné záujmy
  9. Radšej trávime čas spolu, ako v krčme
  10. Vidíme vzťah inak ako niektorí (pozn. autora chlap by mal chodiť na hokej, na pivo, nevariť, neprať, nežehliť, nenakupovať, nepomáhať žene, neprebaľovať dieťa, nekočíkovať, nepovedať nie priateľom či otcovi alebo mame – zjavne)

Sme manželia a rodičia, ale sme aj najlepší priatelia. To je chyba? Videla som rôzne vzťahy, mnohých som bola súčasťou a to nemyslím len partnerské vzťahy, ale aj rodinné či priateľské. Niektorí ľudia, raz darmo, nevedia spolu komunikovať, nemajú najmenšiu chuť či úmysel, potlačiť svoje priority a sebeckosť, aby potešili niekoho iného. Nemajú šajnu o tom, čo je to kompromis. Niektorí nechajú do seba kopať, podvádzajú seba i partnera. Niektoré ženy, zo seba robili rohožky. Nepovedali mužom čo im vadí, prekáža, lebo boli celé šťastné ako neskutočne ich miluje. Pritom plakali inde. Mnohé polovičky netušili, čo si ich partneri skutočne myslia. Mnohé ženy mali svoje vlastné záujmy, muži svoje a stretli sa v posteli šťastní ako im to klape. Zanevreli na všetko. Pri prvej hádke býval koniec. Koniec vzťahu, koniec priateľstva. Lebo nevedeli komunikovať. Aj teraz to vidím.

Nie, nie sme pod papučou

Obaja vieme, že potrebujeme aj vypnúť a vypadnúť. Obaja vieme, že potrebujeme aj svoje záujmy. Ja posielam von jeho, on mňa. Je s kým, nie je čas. No keď sa čas nájde, je čudné, že nám je najlepšie všetkým trom spolu? Neviem. Po celom náročnom dní sme šťastní, keď sedíme na gauči a pozeráme TV, čítame knihu alebo si on niečo programuje a ja lustrujem internet, kým dieťa už spokojne spí. Samozrejme, riešime si aj to svoje. Nie vždy. Nezakazujeme si záujmy, stretávky (ak si to niektorí myslia, málo nás poznajú). Keď sa hádame, potom si to vydiskutujeme. Kto nás pozná vie, že jeden problém (hoc aj kravinu) riešime pol dňa, kým ju nevyriešime. Sme tak zosúladení, že sa nevieme rozhodnúť, lebo sa vždy snažíme nájsť najlepší kompromis a najlepšiu možnosť. Pre oboch. Spolu. Voláme si, lebo sa jeden o druhého bojíme a je jedno či sme spolu 10 rokov alebo 2 mesiace. Vieme, čo v živote chceme, spolu a ideme si za tým. To znamená prehodnotiť niektorí priority, meniť svoj život a odoprieť si niektoré veci. Dobrovoľne. Pánovi manželovi verím a hovoríme si všetko na rovinu, preto viem, že keby sa cítil pod papučou a vadilo by mu ako žijeme, že by mi to povedal. Rovnako, ako by to bolo u mňa. Neobmedzujeme jeden druhého, ale rešpektujeme a akceptujeme. To je rozdiel.

Základ šťastného vzťahu

Každý úspešný vzťah je postavený na základe úcty. Rešpektovanie znamená starostlivosť o želania a potreby vášho partnera a vždy ich vziať do úvahy pred tým, ako budete hovoriť alebo konať. Rešpektovanie znamená dať pohodlie, pohodu a šťastie osoby, s ktorou ste, na rovnakú úrovni ako je tá vaša. Ak si chcete vybudovať silnejší pozitívny vzťah, váš partner alebo rodina, je prioritou. Je preto nevyhnutné venovať čas a energiu rozhovorom a riešeniu vzájomných potrieb. Vzniká tak dôvera, ktorá sa neustále posilňuje. Nedôvera je jedným z hlavných narušiteľov vzťahov.

Cítime sa šťastní, keď vieme, že tu niekto pre nás je a stojí pri nás, keď potrebujeme. To znamená, že ak niekto ničí vášho partnera, tak svojho partnera podržíte alebo podporíte. Alebo ak váš partner urobí niečo, o čom si myslíte, že je nesprávne alebo s ním nesúhlasíte, poviete mu to. Poviete si všetko. Môžu existovať problémy, s ktorými nemôžete alebo nemusíte súhlasiť. Dvaja ľudia nemôžu spolu stráviť roky bez toho, aby nemali nezhody. Avšak, v šťastnom vzťahu je dôležité to, ako sa rozhodnú tieto problémy vyriešiť. Nedostatok komunikácie je hlavným dôvodom zlyhania dobrých vzťahov.

Pojem „činy hovoria hlasnejšie ako slová“ je skutočne dôležitý. Nestačí len cítiť, že niekoho milujete, musíte tiež preukázať, že ho milujete. Každý predsa chápe, že je potrebné zapojiť sa do práce, aby veci fungovali. Nič nejde len tak. To znamená, že niekedy musíte robiť veci, ktoré nechcete robiť, pretože vám na vašom partnerovi záleží. Inokedy to znamená, riešiť veci, ktoré nie sú najjednoduchšie alebo najpohodlnejšie. Naopak, niekedy robí váš partner veci, ktoré zase nechce robiť on. Kompromis. Je preto niekto pod papučou?

Smejeme sa spolu. Smejete alebo sa proste smejte. Spolu, nahlas, často. Bez toho to nejde. Majte spoločné aktivity, ale aj tie úplne odlišné. Ako my. Milujte sa, milujte sa čo najčastejšie a to myslím všetky druhy milovania (fyzické, psychické, emocionálne). Jedzte spolu, varte spolu (tieto spoločné činnosti milujem) a neriešte, čo nemusíte. Buďte tolerantní a rovnocenní. Neočakávajte – očakávanie je matkou sklamania. A v tom uvidíte iný svet. Svet z pod papuče, ktorá vlastne neexistuje. Ak chcete byť vo svojom vzťahu šťastní, musíte pomôcť svojmu partnerovi, aby bol šťastný vo vašom vzťahu. Láska a byť šťastným je voľba. Takže sa ešte raz pýtam, sme pod papučou? Ak podľa tohto súdite, že áno. Potom sú všetky šťastné páry pod papučou – všetci sme teda pod papučou.

 

 

 

Syndróm vyhorenia – výstražný zvonček, ktorý vám povie, aby ste začali viac myslieť na seba

Rozpoviem vám krátky príbeh o tom, prečo stagnuje blog a aktivita upadá aj na Instagrame. Chcete?

Tak takto….

Písanie bolo moje najväčšie, v podstate kedysi pradávno jediné hobby. Život sa menil, ja som sa formovala (nie len do šírky 😉 ) Študovala som to a priala si veľmi sa tým živiť. Vyšlo to. Život si však často ide svoj vlastný príbeh. Zmenili sa mi priority a sny. Stala som sa manželkou a mamou. Z písania sa opäť stala voľnočasová aktivita, únik z reality, hobby. No realita materstva je často iná ako si mnohí myslia (stále nechápem na základe čoho majú nerodičia niektoré „overené“názory) Veci sa dejú inak ako chceme.

Viem, že sú dni, keď si životom plávaš a užívaš si rovnováhu. Zdá sa, že všetko je perfektne usporiadané. Smeruje to takmer k dokonalosti. Mama ide doprava, doľava a efektívne rieši všetky úlohy. Ale viem, že tieto dni netrvajú večne. A viem, ako môže tento falošný pocit rovnováhy rýchlo zmiznúť.

V mojej hlave by ste mohli vidieť bežiaci zoznam – odpovedz na e-maily, čo navariť, odpísať, čo treba vybaviť, nezabudnúť vybrať prádlo, čo na večeru, ísť so psom, pobaliť veci…

Vidím to špinavé prádlo… Nestíham za ostatnými matkami…Urobila som dnes toho dosť?..Nevadí, ak doobeda nepôjdeme von (migréna, MS…keď každý deň chodíme?)…Zrazu počujem vyčerpanie mojej pamäte…

Myslela som si, že sa ma to nebude týkať. Nebude, lebo deti milujem, milujem im vymýšľať a hrať sa s nimi. Myslela som si, že má to obíde. Moju rodinu milujem najviac na svete.

Matky majú často predstavy o materstve, ktoré nie sú založené na skutočnosti. Nerealistické očakávania majú často podobu vyhlásení „mali by“ a zahŕňajú internalizované presvedčenie o tom, čo by matky mali a naopak, čo by nemali robiť. Tieto presvedčenia sú často nerealistické a dokonca veľmi škodlivé. Tu je niekoľko príkladov: “Matky by mali predvídať všetky potreby svojej rodiny.” “Matky by mali byť schopné postarať sa o všetko.” “Matky, ktoré si berú voľno, sú lenivé.” “Matky by sa nikdy nemali hnevať.” “Matky nesmú byť choré.”

Avšak, prišiel syndróm a mňa všetko, čo ma bavilo, prestalo baviť. Najradšej večer znudene sedím na gauči pod dekou a v lepšom prípade kukám na tv, inak do blba. Vyhorená mama. Nič ma nebaví, nenapĺňa. Dovolila by som si tvrdiť, že sa nudím. Nechápte má zle. Tinko je úžasný a večer, keď spí by som mala byť rada a oddychovať, ale proste niečo mi chýba. Občas.

Čo to znamená?

Syndróm vyhorenia možno definovať ako stratu entuziazmu, energie, idealizmu, perspektívy a účelu. Je to stav úplného vyčerpania – fyzického, duševného a duchovného.

Ale čo znamená vyhorená mama?

Matka dieťaťa, ktoré je kvalitne unavené, opotrebované, ohromené a nemá čas na seba. Spí s jedným uchom pri počúvaní dieťaťa; nosí iba pohodlné veci; maľuje sa za menej ako 30 sekúnd; každý deň robí viac jedál a občerstvenie, čistí, vyzdvihuje, zabáva, hrá, mojka, umýva všetky záhyby, dáva dieťaťu každú pozornosť každého dňa. Sebecky sa stará o všetkých okolo seba, ale o seba nie. Je to superwoman, ale je unavená. No a vyhorenie teda znamená, že táto zázračná žena dosiahla svoju hranicu, keď potrebuje pomoc, a je potrebné urobiť zmeny, pretože sa musí zastaviť a zotaviť.

 

Byť stále zodpovedný za ostatných je únavné. Starať sa o niekoho iného si vyžaduje veľa energie, vzdať sa životného štýlu a vašej identity. Rodičovstvo vyžaduje, aby sme boli nesebeckí, a niekedy sme takí dobehnutí pri starostlivosti o všetkých tých malých ľudí okolo nás – a našich domovov a domácich miláčikov – že sa zabudneme starať o seba (tým nemyslím oholiť si nohy).

Žiaľ, byť vyhorenou mamou nie je len zlé pre mamu, ale aj pre ľudí v jej okolí. Cítim také dní, cítime ich. Sú dobré dní a sú zlé dní. No napokon som pochopila (viď foto), že vo vnútri nás vždy horí svetlo. A niekedy to síce trochu stmavne, ale vďaka bohu, vieme to napraviť. Mama vie proste všetko. Rozhodla som sa s tým bojovať a zmeniť to, preto verím, že toto nebude na dlhý čas jediný článok. Že pribudnú ďalšie a ja sa uvedomím. Veď tých dvoch naozaj hlboko milujem 🙂

 

 

Tiché (alebo ani nie) vojny medzi matkami

„Všetko v živote je jednoduchšie, keď sa nezaujímate o to, čo robia všetci ostatní.“

„Nemusíte robiť to, čo robia všetci ostatní.“ – Oprah

„Porovnanie je akt násilia proti sebe.“ Iyanla Vanzant

„Porovnanie je zlodej radosti .“ Theodore Roosevelt

Mnoho mamičiek bojuje s porovnaním. Každý sa s tým stretol. Je to ľudská povaha silou mocou sa uisťovať, že ste „dobrý (excelentný)“, najmä keď vstupujete do nového, neznámeho obdobia života, ktoré prichádza so strmou krivkou učenia. Ale v našej súčasnej kultúre sa „DOBRÉ“ stalo veľmi špecifickou plesňou, do ktorej sa mnohí ľudia nezmestia, takže veľa rodičov sa cíti nedokonalými, zlými a často majú pocity zlyhania.

Keď niekto povie, že to nerobí, že sa nikdy s nikým a ničím neporovnáva, neverím mu. Proste klame. Robí to každý, len niekto si to prizná a niekto sa tvári ako dokonalosť samá o sebe. Stretávala som sa s tým od malička, teraz ako mamička a manželka ešte viac. Myslím, že to pochádza z nedostatku porozumenia na oboch stranách. Skúsenosť ma však naučila, že nikdy nevieme, čo sa deje v zákulisí, že každý má svoje problémy, tajomstvá a to, čo prezentuje navonok, ani zďaleka neodzrkadľuje realitu. Skutočnosťou je, že ľudia na verejnosti alebo na sociálnych sieťach neustále prezentujú najlepšie aspekty svojho života. A používajú rovnakú stupnicu na meranie dvoch úplne odlišných skutočností. Zistila som, že takéto správanie je často zakorenené v neistote a túžbe byť vypočutý, uznaný alebo dokonca pochválený za svoju dobre vykonanú prácu (nie za svoju, ale dieťaťa).

V ČOM SA MATKY NAJČASTEJŠIE NAVZÁJOM POROVNÁVAJÚ:

  1. Fyzický vzhľad: Vlasy, make-up, hmotnosť, zloženie tela atď.
  2. Naše materské schopnosti
  3. Naše deti a ich správanie: Z toho, ako dobre počúvajú, čo vedia a nevedia, čo robia zle, v čom chodia a ešte oveľa viac.
  4. Naše manželstvá
  5. Stav našich domovov: Elegantný, špinavý, preplnený, starý, neštýlový, lacný…
  6. Naše osobné úspechy – Najmä pri výchove detí.

Niekedy to porovnávanie prebieha priamo, zjavne, niekedy sa skrýva za milotou. Ak ste sa s tým „našťastie“ nestretli alebo ešte nestihli stretnúť, tak hovorím o tomto:

  • Vaše dieťa je tie kupované (žbrndy)príkrmy? Ja mu robím výlučne domáce.
  • Vy mu dávate chémiu? Ja len čisto prírodné, zdravé, vegánske.
  • Vaše dieťa ešte nechodí? Náš začal chodiť, keď mal 9 mesiacov.
  • Vaše dieťa ešte nosí plienku? My sme nášho odplienkovali ešte pred narodeninami a už sa sám aj pýta.
  • Vy ešte nemáte ani jeden zub? My už máme tri.
  • To je v pohode, každé dieťa ma svoje tempo. Niektoré sú rýchlejšie, niektoré pomalšie.
  • Moje deti boli síce rýchlejšie, ale to neznamená, že vaše deti zaostávajú.

A.T.Ď…

Takéto komentáre sú viac na škodu ako na úžitok. Každé znepokojenie je v skutočností pre väčšinu ľudí škodlivé. V žiadnom inom povolaní nenapádame a neskúmame úlohy či rozhodnutia druhých tak otvorene a nehanebne, ako pri povolaní „matka“. Nehovoríme: „Som lepší marketingový guru ako ty lekár,“ alebo „Moja práca účtovníka je ťažšia a stresujúcejšia ako vaša práca predavačky.“

Stále budú vojny medzi matkami, ktoré koja a ktoré nekoja (dôvodov a rozhodnutí môže byť niekoľko a je to nepodstatné), ktoré sú za prírodné veci a ktoré za chémiu, v oblasti príkrmov, bavlnených plienok alebo jednorazových, šatkovaní, kočíkovaní, topánok, matky na materskej dovolenke verzus tie, ktoré pracujú a starajú sa oteckovia, a pod. (aspoň s týmto som sa doposiaľ stretla, rozhodne je toho viac).

Alebo, alebo, alebo.

Všetci sú iní, všetky naše životy sú iné. Aj ja som sa porovnávala a občas mi bolo fakt ľúto, že iné deti už sedeli a on nie, ale potom som svoj pohľad zmenila. Je to pre mňa dokonalé dieťa. Ide si svojim tempom, podľa mňa pekne postupne a správne. Vie veci, ktoré iné deti nevedia a nevie, ktoré vedia. Nebojujem s ním, ale nechám sa ním viesť. Dnes už som zaneprázdnená riešiť matky okolo. Kiežby to tak bolo v každej rodine, že matky sú také zaneprázdnené, že nestíhajú riešiť iné matky. Niekedy mi je smutno, keď vidím nešťastné deti, ktoré sú obeťami vlastných rodičov, ale to je všetko. Neexistujú dokonalí rodičia, dieťa a ani život.

Veru všetko je iné a porovnávanie nikomu nepomôže. Žite šťastný a spokojný, pokojný život. „Obdivujte krásu druhých bez toho, aby ste spochybňovali svoju vlastnú.“ A majte na pamäti: porovnávanie je najlepší spôsob, ako posúdiť náš pokrok, ale nie porovnávanie s ostatnými, porovnávajte svoj včerajšok so svojím dnešným dňom!