Tag-Archive for » priatelia «

Narodeniny, meniny alebo keby zanikol Facebook

Tento článok som sa chystala napísať veľmi dlho. Strašne ma to vytáča. Strašne má vytáčajú tieto novodobé vzťahy. Táto doba je fakt čudná. Sme tak ľahostajní ku životu, že potom nariekame. Prichádzame o ľudí vo svojom živote a nechápeme prečo. Niektorí majú pocit, že sú obľúbení, že ich všetci milujú a keby potrebovali, tak im všetci ochotne pomôžu. Opak je však pravdou.

Funkcia pripomenutia narodenín na Facebooku je jedna z najužitočnejších technologických funkcií pre zábudlivých ľudí. Potom radostne očakávaš, kto si na teba spomenie, no napokon každému jednému veľmi milo odpisuješ to isté. Čo z toho človek má? Dobrý pocit? Neviem. Navyše, najkrajšie blahoželanie je od človeka, pri ktorom ani nevieš odkiaľ sa poznáte, či sa vôbec poznáte a ani si nevedel, že ho máš v priateľoch. No smutnejšia časť tejto doby je, že tí s ktorými si takmer „každý“ deň, považuješ ich za priateľov, ste v kontakte a oni si nespomenú. Čím to je?

Darmo sa tešíte, že vám toľko ľudí gratulovalo. Keby nebolo facebooku, tak vám okrem rodiny a fakt skutočných priateľov nikto nezablahožela. Ak neveríte, skúste to. Koľko reálnych „priateľov“ vie, kedy máte narodeniny? Chápem, že každý má toho veľa. Veď o to ide. Prečo potom niekto, kto má toho rovnako veľa  presne vie, kedy je váš deň a niekto ani za pána, ba dokonca netrafí ani len mesiac? (vie vôbec, že existujete?)

Dobre. Čo sa týka narodenín, to sa ešte dá pochopiť, veľa ľudí v živote (800 „priateľov“ na FB), to znamená veľa  dátumov v hlave. Chápem. Ale, že niektoré domácnosti nemajú TV, kalendár, rádio v aute, nečítajú na nete, tak to je už aká doba. Ba dokonca ak vidia, že jeho kamarátovi ľudia blahoželajú, prečo to tak ľahostajne odignorujú a i tak nenapíšu? Dnes neexistuje deň, kedy na vás nevyskakujú mená z kalendára a vy aj napriek tomu nepoprajete k meninám. Možno ste len zabudli, že osobu s takým menom máte vo svojom živote, pretože si nepíšete. Čo ma privádza k myšlienke, načo máme tých ľudí v profile, ale to je na úplne iný článok.

Dobre. Keď už nemajú ľudia potrebu sa ozvať osobne, cez mobil či sms, tak budiš aj net. Ale čoraz menej ľudí blahoželá ľuďom celkovo. Aj my. No potom si povieme: „Oko za oko a svet bude slepý“. Snažíme sa to napraviť a zase dostaneme facku od života. Potom sa človek zamýšľa, že prečo len on má, prečo sa má len on snažiť. Však vzťahy sú o dvoch stranách. Ako to, že niekto nemá problém prejsť 70 km len tak a niekto má problém napísať sms? Ako to, že si niekto spomenie, takí, o kom by ste to nepovedali a ten, od koho to očakávate vás má na saláme. Pravda je, že každý má svoj život. Aj  vy, aj my máme svoj život.  V tom sme VŠETCI na jednej úrovni, vlne. Potom ako to, že niekto si dokáže zahrnúť  do svojho osobného i pracovného života aj životy ostatných? Dobre. Ešte keď to urobia v podstate „cudzí ľudia“ tak budiš. Ale rodina? Často mám pocit, že ľudia si myslia, že keď niečo „lajknú“, tak tým povedia všetko a nemusia písať, volať či posielať poštové holuby.

Ľutujem firmy, ktoré distribuujú kalendáre a diáre, pretože ľudia ich už zjavne nevyužívajú. Nečudujte sa, ak vám teda nikto nezablahoželá a je jedno kde. Dnes sa svet riadi zásadou, čo dáš, to dostaneš.  Ak však nestojíte o umelú publicitu, tak sa tešte z tých úprimných.

“Ľudia sa menia”, povedal priateľ a otočil sa chrbtom…

Naozajstný priateľ nie je ako dážď, ktorý sa vyleje a potom ide preč. Naozajstný priateľ je ako vzduch. Občas tichý, ale vždy okolo vás.

Niektoré veci sa nedajú popísať. Niektoré momenty sa nedajú zdieľať, niektoré pocity nejde vysvetliť, ale sú veci, ktoré môžeme zmeniť. 

Napríklad v našom živote, v tom koho si v ňom necháme, koho doň pustíme a pri ktorých zdvihneme kotvy, lebo nás začali potápať. Musíme mať všetky vzťahy založené na princípe „v dobrom aj zlom“.

Mať pravého priateľa v živote je ako požehnanie. Je istota, že nech nastane akákoľvek situácia alebo výzva, nikdy nebudete tomu čeliť sám. Je to niekto, za koho dáte ruku do ohňa. Niekto, pri kom ste absolútne nesebecký. Niekto, kto nesklame, keď najviac potrebujete priateľa. Je tu pre vás, hoci by potreboval byť niekde úplne inde. Má vás rád bez rozsudkov a podmienok. Nie je to niekto, kto sa ozve, keď mu to vyhovuje, kto sa tvári ako priateľ vtedy, keď je to pre neho najlepšie.  Ignoruje svoje sklamanie a oslavuje váš úspech. Je to niekto, s kým môžete nesúhlasiť a aj tak budete stále priatelia. Povie vám do oči to, čo iní hovoria za vaším chrbtom.  Neklame vám. Niekto pred nebezpečenstvom utečie, ale priateľ vás bude chcieť zachrániť.

Niekedy  však stavujeme na istotu a pustíme si do života niekoho, kto by tam ani nemal byť. Avšak, ľudia prichádzajú a ľudia odchádzajú. Môžu sa zmeniť alebo ostať rovnakí. Môžete cítiť veci, ktoré ste nikdy necítili, vidieť veci, ktoré ste nikdy nevideli. Ľudia sa menia s časom a čas je to, čo mení ľudí. Každý deň prináša niekoľko zmien, pretože sa musíme prispôsobiť nášmu okoliu a ísť s prúdom veci. Niektorí ľudia sa menia povrchne, pokiaľ ide o ich vzhľad. Niektorí sa zase stanú povrchnými. Iní začnú hľadieť len na seba. Nad ich problémy a život niet. Nikto ich nechápe, na všetko sú sami a priatelia sa k ním nesprávajú ako priatelia (sarkazmus).

Ľudia sa teda menia, pocity slabnú, niečo sa pokazí, spomienky ostávajú, ale život ide ďalej. Niekedy to však nemusí byť  tým, že ľudia sa menia, niekedy im len odpadne maska. Smutné je, keď niekoho poznáte strašne dlho a mení sa vám pred očami.

Možno sme len nikdy naozaj nevedeli čo sú zač. Ak však v takom vzťahu zotrváte, zjavne vám vyhovuje. Pokiaľ ostanete ticho, budú po vás šliapať.  Ak chcete niečo zmeniť, tak to zmeňte :). Takéto zmeny vás urobia silnejšími.

A tak niekedy ahoj sprevádza zbohom. Dobré spomienky vyvolávajú slzy. Zahodenie však nemusí nutne znamenať aj zabudnutie.  Sme režisérmi vo svojom vlastnom filme. Niektorým ľuďom garantujeme lepšiu úlohu a hrajú viac. Niektorí sú vedľajšie postavy, avšak vedia hrať omnoho lepšie. Uistite sa však, že ste si vybrali takých hercov, aby ste na svoj film mohli byť hrdí.