Tag-Archive for » rodičia «

Každý je iný – pohľad na rozdielne typy otcov

Už ako tehotná som sa začala pohybovať v novej spoločnosti. V spoločnosti rodičov, budúcich rodičov a tých, čo možno nikdy nebudú rodičmi, ale presne vedia, aké je to byť rodičmi. Nuž. Nikdy som nemala rada, ak niekto mudruje do niečoho, o čom nič nevie. Naopak, rada sa obklopujem s ľuďmi, s ktorými sa stotožňujem. Či už rovnakými názormi, skúsenosťami, cieľmi a pod.

Čím viacej mi rástlo brucho, čím dlhšie som bola mamou, tým som stretávala rozličných ľudí – matiek, otcov a rodín. Pali nedávno písal článok o type matiek, ktorý si môžete prečítať tu. Chceli sme to podať nezaujato, nijako konkrétne. Predsa len ja sa stretávam skôr s mamičkami a on s oteckami. Práve preto sme si to takto podelili a tu vám predstavujem moje typy (nejde o nikoho konkrétneho, ak sa tu však nájdete, neberte to ako útok, skôr sa nad tým zamyslíte):

  • Kecal = s týmto typom sa stretávam najčastejšie. Všade hovorí, čo všetko dokáže, čo všetko má, aké má detí, ale všetko je to práca len jeho ženy. Hrdí sa, vystatuje, ale nič nerobí.
  • Tradičný = žena má byť za sporákom. Dieťa neprebalí, nenakŕmi. Doma neuprace, nenavarí, neoperie. Veď to je úloha ženy.
  • Samostatná jednotka = Sebecký otec, človek. Ja si kúpim, ja idem tam a tam, ja musím, ja chcem, ja to nebudem. V JEHO živote je na prvom mieste len JA. Musí spať na gauči, aby sa vyspal, keď idú drobcovi zuby a je v noci nepokojný. V nedeľu spí do 11, lebo celý týždeň vstával, tak aby to dospal.
  • Bábovka = Fúj to smrdí, nie lebo sa dogrciam, ja neviem ako ho mám prebaliť, ja sa ho bojím chytiť, ja ho nebudem držať.
  • Druhá mama = nosí ho na rukách a nikoho k nemu nepustí.
  • Tri a viac kategórii
    v jednom
  • Matka dokoji a on jej ho hneď vezme. Zdvíha ho zo zeme a hneď utiera, kým mama sedí vedľa a pozerá na neho.
  • Workoholík = práca do 21 hod, celý týždeň, len aby nebol doma s deťmi. Cestuje tak často, že deti poznajú viac jeho kufor ako tvár. Aspoň, že peniažkov bude dostatok.
  • Hipster = vedie petície za organickú vodu, zelenú stravu a veganské nátierky. Nemôžete mu ukázať vaše veci pre dieťa, lebo budú určite nevyhnutne nesprávne.
  • Hrdý = Tento otec si myslí, že detské plienky vôbec nevoňajú zle, pri každej príležitosti vyberá svoj telefón, aby vám ukázal obrázky svojich detí, aj keď sú pri ňom.
  • Oldschool = „Keď som bol ja malý, tak mi moja mama…“ Podľa neho je všetko správne, čo robila jemu jeho mama, čo robili v rodine, čo zažil. Napríklad aj pred 100 rokmi.
  • Milujúci otec – miluje svoje deti a ich matku. Urobí pre nich čokoľvek, aj na úkor seba. Ich šťastie a radosť je pre neho na prvom mieste. Pomáha manželke, aby to mali doma ľahšie. Stará sa o deti, však sú aj jeho. Podieľa sa na ich výchove, spomienkach a na tom, aby im nič nechýbalo. Ich mamu si váži a miluje ju stále viac.

 

Keď teória v praxi nefunguje

Ako u každého dieťaťa, aj u nášho sme došli do bodu, kedy sa mu fľaška s mliekom prestala páčiť. Spočiatku ju šiel celú zjesť, vrátane obalu. Postupne sme si ale všimli, že ho cucanie fľašky, ktorej obsah tvorí len mlieko, prestáva baviť. Ba čo viac, začal nás sledovať, keď sme pri ňom jedli.

Jedno ráno sa krpec pokojne zobudil a pozeral na mňa, usmieval sa. Do okamihu, než sa v mojich rukách objavil tanier s raňajkami. V tom momente sa jeho tvár zvraštila podobne, ako keď som ho prvýkrát držal v pôrodnici na rukách. A spustil sa rev.

Vtedy sme si uvedomili, že je čas začať uvažovať nad príkrmami. Samozrejme, nebrali sme to tak, že malému natrieme rožok s paštétou a dáme mu ho aj s tanierom pod nos, a so zaželaním dobrej chuti sa otočíme nabok. Hľadali sme informácie na internete, manželka si kúpila knihu. A to preto, aby sme si išli svojim rozumom, riadili sa sebou a nie rôznymi radami, každou inou.

Bolo leto, mali sme prístup k domácej zelenine a tak sme si chceli urobiť zdravé zásoby na zimu.Neváhali sme a jedného dňa sme sa pustili do výroby príkrmov. Všetko sme uvarili na pare, rozmixovali, naplnili do malých misiek. Tie sme starostlivo označili dátumom a druhom pokrmu a dali zamraziť. Boli sme plní radosti, ale aj obáv, ako malý prijme nový druh stravy.

Z každej strany sa na nás začali sypať rady. Ako a čo máme robiť, čím začať, čo nesmieme, čo smieme, kedy a koľko, kedy máme začať. My to už nepočúvame. Samozrejme, veľa rád bolo pravdivých a nápomocných. Bohužiaľ, každé dieťa je iné a čo u niekoho funguje, u iného nemusí.

A tak prišiel teraz deň D. Malému sme pripravili slávnostný obed. Nafasoval podbradník, misku, lyžičku. Uvarili sme na pare mrkvičku, rozmixovali, spravili mu pamätnú fotku. No a ako to celé dopadlo? To si môžete domyslieť z fotky nižšie 🙂 Samozrejme, skúsili sme mu do mrkvičky pridať aj jeho mlieko. Nedal sa a dal nám to pocítiť hlasným revom. A tak nastúpila stará dobrá fľaška s mliekom.

Krpec ostal po našom prvom pokuse o príkrm tak šokovaný, že na vyše hodinu tvrdo zaspal a to nepotreboval ani cumeľ, ani šum. Predtým však patrične vyjadril svoj názor, po ktorom sme mu museli umyť ritku. Ale nevzdávame sa, nie vždy všetko vyjde na prvý pokus 🙂

Dieťa a pes

Väčšina deti miluje psy. Sú rozkošné a priateľské.V prvom rade si však treba uvedomiť, že mať psa nie je to isté ako mať dieťa. Určite sa našlo veľa ľudí, ktorí (keď ste čakali bábätko alebo sa už narodilo) vám navrhli, aby ste sa zbavili vášho psa. Kládli vám tie isté otázky – nebude vám vadiť ak…, čo ak… a pod. Nuž, je to tak. Všetko to tam je. Hračky pre psa sú v ústach dieťaťa a hračky dieťaťa lákajú psa. Pes rád bozkáva dieťa. Môžete ho upozorniť  3000 krát denne, dookola sterilizovať cumlíky. Potom si však všimnete ako sa vaše dieťa chichoce, keď mu pes olizuje tvár a na všetko zabudnete. I tak to je zbytočné. Teda pokiaľ ho nechcete vyhodiť z domu. Bez ohľadu na to, ako dobre je váš pes vycvičený, môže sa stať proste čokoľvek. Avšak, vďaka nemu spozná vaše dieťa čistotu lásky.

Pravda – sto ľudí, sto chutí. Deti však psov milujú.  Prečo je teda podľa mňa pes dokonalým prírastkom do rodiny:

Detičky získajú najlepšieho priateľa. Detstvo nie je vždy jednoduché, ale domáce zviera poskytuje neustálu spoločnosť, cez rôzne vzostupy a pády. Kedykoľvek sa deti cítia smutne, nahnevane alebo sa boja, môžu sa vždy obrátiť na svojho maznáčika.

Maznanie psov navyše zmierňuje stres a pomáha ľuďom sa uvoľniť.

Viaceré výskumy potvrdili, že deti, ktoré žijú so psami, sú menej choré. Počas prvých troch mesiacov života môžu pomôcť posilniť imunitný systém detí pred alergiami a astmou.

Psy pomáhajú deťom vybudovať a získavať si dôveru.  

Deti vďaka ním nemajú problém s úzkosťou (často psovi čítajú z knižky, takže ani doma nemajú pocit osamelosti).

Viac pohybu, aktivít – aktívny životný štýl. Nedávne výskumy ukázali, že deti s psami cvičia jedenásť minút denne, viac ako rodičia, ktorí nemajú psov. To neznie ako veľa, ale keď to spočítate v priebehu týždňa alebo mesiaca, je toho dosť. Psi potrebujú každodenné prechádzky, behanie a veľa času na hranie. Navyše psie oči vás určite motivujú – musíte ísť von aj keď sa na to necítite.

Pomáhajú deťom naučiť sa sociálne zručnosti, zodpovednosť a trpezlivosť. Každý deň treba zabezpečiť, aby pes mal potravu a vodu,  takže tak deťom ukazuje zodpovednosť a povinnosť.

Učia sa empatiu. Pes beží k dverám, keď chce ísť von alebo kňučí keď je hladný. Takto vyzýva deti, aby zvážili pocity a potreby aj niekoho iného, niekoho koho majú vedľa seba.

Pomôžu dieťaťu  cítiť sa v bezpečí, nakoľko počujú to, čo človek nie a vedia na to hneď upozorniť.

Jedným z najväčších prínosov psov v ranom detstve je jednoducho to, že robia deti šťastnými! Zistilo sa, že interakcia so zvieratami zvyšuje hladiny serotonínu a dopamínu, ktoré sú chemickými stavebnými kameňmi pozitívnych pocitov.

Takže, všetka veda stranou. Hranie a interakcia so psami je jednoduchá zábava – a je to povinné každý detský deň!

Kategória: Zo života  Značky: , , ,  Zanechať komentár