Tag-Archive for » rodina «

H. Montgomeryová (H.M.) – Čaro rodičovstva: Úvod

Priniesť dieťa na tento svet a stať sa zodpovedným za jeho potreby je obrovská vec. Cesta rodičov je vždy plná problémov a každý deň prináša niečo nové. Existujú maximá a existujú i minimá, slzy i smiech. Rodičovstvo môže byť frustrujúce i únavné. Vzťah medzi dieťaťom a rodičom je neustále v pohybe. Občas sa môže zdať, že vychovávať dieťa je veľmi jednoduché (niekedy takým, ktorí nikdy dieťa nemali). Najmä, ak počúvate od iných matiek, aké to majú doma všetko úžasné a jednoduché.

„Moje dieťa zaspáva samé, spí celú noc, dodržiava všetky zásady stolovania, vie počítať a bolo odplienkované už v 8 mesiacoch…“

Skutočnosť však často vôbec nie je taká čarovná.

Montgomeryová vo svojej knihe uvádza: “ Výchova detí do veľkej miery pozostáva z vyrovnávania sa s takými situáciami.

Väčšina rodičov, ktorí čelia existenčnej kríze svojho dieťaťa, celý deň zbytočne varia, trápia sa pre neporiadok alebo chcú v noci konečne spať, majú len dve možnosti: buď sa nahnevajú a rozkričia alebo sa vzdajú, nechajú sa premôcť bezmocnosťou a nechajú dieťa nech si robí, čo chce.

Avšak, podľa H.M. existuje aj tretia možnosť:Existuje štýl výchovy, pri ktorom vnímame deti ako samostatné ľudské bytosti. A nie len deti, ale sami seba: so všetkými skúsenosťami, s emočnými ujmami a výchovou , ktorú sme dostali.“ Preto je cieľom jej knihy pomôcť rodičom zachovať si chladnú hlavu a vyrovnať sa so situáciami, aké sú skutočne prítomné v každej bežnej domácnosti.

Autorka knihy, psychologička, má s rodinnou terapiou 20ročné skúsenosti a preto si dovolí tvrdiť: “Takéto chvíle vás neminú! Ozajstné čaro rodičovstva tkvie práve v zaobchádzaní s podobnými neľahkými momentmi…Zdôrazňujem, že byť rodičom je dlhodobý projekt. Na zdokonaľovanie máte približne 20 rokov.

Pocit šťastného detstva majú prežívať rovnako detí, ako aj ich rodičia. Zbavte sa neporiadku vo vašom živote a žite život, po ktorom túžite vy i vaša rodina. Dobrí rodičia vedia, že všetci rodičia sa niekedy môžu dopustiť chýb, učia sa od nich a ukazujú svojim deťom, ako prevziať zodpovednosť za svoje činy.

„Všetci sa snažíme byť výbornými rodičmi a všetci chceme pre deti to najlepšie. Napriek tomu však robíme chyby. Sú chvíle, keď nevieme, ktorá cesta je pre nás a naše deti tá pravá. Mnohí si kladieme rovnaké otázky, robíme si rovnaké starosti a riešime rovnaké problémy. Stať sa dobrým rodičom predstavuje komplikovaný cieľ a pri jeho dosahovaní prekonávame najrôznejšie prekážky. Preto je praktický nemožné pripraviť sa na každú maličkosť, čo sa môže postaviť do cesty.“

Prvou takou výzvou, ktorej vzdorujeme je zistenie, aké ťažké je byť rodičom podľa vlastného vzoru. Ak sa chystáte celý deň venovať neporiadku, ktorý máte doma, ktorý urobili vaše deti a budete z toho vyčerpaní a nervózni, skutočne budete mať veľmi smutný život. Prestaňte byť perfekcionistom a užívajte si život s vašou rodinou. Každý deň čelíme malými bitkám. Pokúste sa však vytvoriť priestor pre kúzlo detstva a radosti z rodičovstva. Navyše, „Ak chcete z deti vychovávať nezávislých, sebavedomých a šťastných ľudí schopných začleniť sa do spoločnosti, musíte začať vzťahom medzi rodičom a dieťaťom. Musíte vzbudiť pocit “MY“.“ H.M

K úvod už len toľko: „ Dokonalým rodičom sa nenarodíme, ale stávame sa ním pokusmi a omylmi. Väčšina sme schopní stať sa dobrými rodičmi – a každý sa môže ešte zlepšiť. Byť dobrým rodičom si vyžaduje vedomosti, múdrosť, veľa odvahy a poriadnu dávku sebareflexie. Niekedy je to ťažšie, ako ste očakávali, pozitívne však je, že ak sa stanete lepším rodičom, stanete sa i lepším človekom.

Prečo postupne “zabúdame” na kamarátov?

Poznáme to všetci. V piatok sa tešíme do mesta, celý večer prežúrujeme, sobotu prekŕkame so suchotami a prespíme. Kamaráti, opekačka, partia. Ľudia, ktorí sú po rodine tí najdôležitejší v našom živote. Zdieľame navzájom dobré aj zlé zážitky. Keď sa niečo deje, vieme, na koho sa obrátiť. Ako človek starne, zrazu nastane zvláštny zlom. Okamih, kedy sa predtým každodenné stretnutia začnú vytrácať. Spoločného času je čoraz menej. Máme pocit, že zabúdame na kamarátov a oni akosi začnú zabúdať na nás.Nenazval by som to ale zabúdaním v tom pravom slova zmysle. Už vôbec to nemyslím v zlom. Na nikoho sa nenahneváte, ani sa nerozhodnete, že ho už nechcete vidieť. Partia ide do úzadia a do popredia nastupujú nové životné výzvy. Prioritou prestane byť piatková rozbíjačka v meste. Čo je najhoršie, deň má stále iba 24 hodín, ale položky v časovom harmonograme sú poprehadzované. Prioritou je napríklad rodina, však narodenie potomka vám otočí život o 180 stupňov a tam už (hlavne matky) nestíhate prakticky nič naviac. Môžete odísť za prácou na opačný koniec krajiny, lebo tu ste žiadnu nenašli a predsa len potrebujete z niečoho vyžiť. Alebo vám začne vadiť náš milovaný mestský smrad 🙂
Myslím si, že táto fáza nastane skôr či neskôr v živote každého z nás. Voľný čas trávite viac so svojou rodinou, po robote nejdete na pivo, ale radšej si doma pozriete seriál (lebo sa vám proste nechce). Vždy ma ale poteší, keď na ulici stretnem niekoho, s kým som pár rokov dozadu chodil von, od mesta, alebo bol súčasťou partie. Niekoľko ľudí sa z môjho rodného mesta odsťahovalo preč a tak o nich viem len málo – zo sociálnych sietí. Život je už taký – sme dospelí, každý si ide svoje. Mladé časy nezáväznosti odvial postupne vietor a s pribúdajúcimi šedinami na hlave sa menia aj životy ľudí, s ktorými sme kedysi trávili voľný čas.

Možno si niektorí ľudia o nás myslia, že sme sa na nich vykašľali a nemáme záujem s nimi tráviť čas. V skutočnosti to tak vôbec nie je. Každý si už ide svoje a často je problém skĺbiť čas pre rodinu a čas pre kamarátov. Nezabudli sme ale na nikoho 🙂

Chalupa so záhradou miesto domu s balkónom

Bývať v dome je odmalička mojim snom. Odmalička však vyrastám v byte a tak si neviem predstaviť ráno vstávať a ísť naložiť do pece alebo na jeseň rúbať drevo, prípadne pratať uhlie. Poviem to narovinu – som bytovkový typ, ktorý je zvyknutý otočiť kohútikom alebo ventilom na radiátore a teplo proste ide.

Ak sú na vchode pokazené dvere alebo nejde výťah, zavolám správkyni a tá zavolá firmu. Zateplenie alebo rekonštrukciu bytového domu rieši opäť firma. Všetko má ale svoje pre a proti a to platí aj o byte. Napríklad obmedzené súkromie, pretože v mnohých bytovkách sú steny tak tenké, že sused vedľa počuje každý váš… Ak máte navyše za suseda starého „navšetkofrfľača“, neprdnete si ani vy. Alebo ak nad vami vychytáte ubytovaných študentov (česť výnimkám), nočný kľud bude pre vás neznámy pojem. Váš výbeh je v byte obmedzený veľkosťou balkóna, na ktorom sa občas objavia štipce od suseda nad vami, kus spodného prádla alebo makovníka. Na chodbe ale často stretnete niekoho, s kým môžete pokecať alebo mu aspoň zapriať dobrý deň. Len tak na okraj – najlepší spôsobom na spoznanie susedov je kúpiť si šteniatko alebo ísť kočíkovať bábätko.

Najväčšiu výhodu bývania v dome vidím ja hlavne v súkromí a veľkej záhrade. Kočík vyložíte na dvor, psa môžete nechať celý deň na dvore alebo môžete celý deň s rodinou grilovať. Ak niekto nad vami robí v noci hluk, stačí vybehnúť po schodoch a rodinného príslušníka patrične pokarhať. O dom sa ale treba prakticky nonstop starať – musíte byť aj technický typ a musí vás to proste baviť (ak nemáte poslanecký plat a jednoducho si zavoláte firmu).

Pre nás typy „medzi“ by som volil ako najlepšiu možnosť zadovážiť si chalupu s veľkou záhradou. Cez týždeň ste v byte – o nič sa nestaráte. Na víkend vypadnete na chalupu. Tam sa môžete naplno venovať záhradke, okopávaniu zemiakov, nabažiť sa pocitu súkromia, veľkého výbehu. Ak ste technický typ, vyblbnete sa tam opravami, prípadne prerábkami. Alebo si len tak ľahnete do záhradky na lehátko a vypnete hlavu. Načerpáte energiu, vyčistíte hlavu, hodíte sa do bazéna. A po víkende sa opäť vrátite do bytu.

Aj rodičia mojej manželky nedávno kúpili chalúpku., ktorú nm chcú dať. Je to starší domček, ale vždy si tam radi ideme cez víkend oddýchnuť. Veľká záhrada (rozumej cca 1600m2 s cca 12 ovocnými stromami záhradkou, bazénom a hroznom), z ktorej má okrem nás najväčšiu radosť Tinko aj Eli – vždy sa tam dostatočne vybehajú. Každý si niečo porobí – záhradu, prerábky alebo bežnú údržbu. A po víkende sa opäť vrátime do bytového stereotypu.