Tag-Archive for » slovensko «

„Kritikom je beznohý muž, ktorý vyučuje beh.“ – Channing Pollock

Alebo ako povedal Elvis : „Nekritizuj, čomu nerozumieš, synu. Nikdy si nechodil v topánkach toho muža. “ Všimla som si, že najviac kritizujú tí, čo nedodržiavajú nič. Ani svoje vlastné pravidlá.

Korona. Karanténa. Sociálna izolácia. Zmena za zmenou. No ľudia sú stále len ľudia.

Všimla som si, že zrazu je u nás každý erudovaný virológ, epidemiológ, hygienik, policajt, vojak, doktor ba dokonca i politik. Každý pozná odpoveď, i keď ju nikto na celom šírom svete nepozná. Kritike sa dá zjavne vyhnúť len tým, že nikto nebude nič hovoriť, robiť a všetci budeme ničím.

Všetci vedia, ako by veci vyriešili a neriešia už len základné veci – imunita, hygiena, izolácia. Tieto tri slova sa stali sloganom každého jedného domova a sú našou súčasťou už od januára.

Sme nevďačný národ. Trhá mi to srdce, pretože nech sa dejú akékoľvek tiché vojny, politické, občianske, náš národ spolu drží a tak si sám aj pomáha (súdiac podľa toho, čo môžeme teraz vidieť okolo seba, ako napríklad šitie rúšok).

„Akcia lieči strach, nečinnosť vytvára teror.“ – Douglas Horton. Ľudia sú však stále plní hnevu a nešťastia. Azda za to môže strach? Sú slabí a ustráchaní. Slabí zmeniť svet a ustráchaní vyjsť zo svojej ulity, komfortu. Lenže, pomôže strach? Nie. Absolútne nič nezmení. Maximálne vnútorne zničí nejednu osobu. Poznám to (miestami som mala pocit, že umriem skôr na infarkt ako na Covid).

Čo však treba urobiť? Prijať to a žiť. Zodpovedne. Naďalej dbať o svoje zdravie (predpokladám, že je u vás stále na prvom mieste), užívať si rodinu a to, že sa každý deň môžete prebudiť do nového dňa. Ostatné, stále dookola komentované veci od polície, vlády, hygienika, virológa a iných kompetentných, čo vedia k tomu povedať viac, ako ja, už hádam viete aj naspamäť.

(Niektorí však ani v dospelosti nevedia čítať s porozumením, väčšina si myslí, že je nedotknuteľná ba možno až nesmrteľná. Mnohí si myslia, že ich sa pravidlá netýkajú a že ich nedodržiavaním sú ešte aj cool.)

Hrdinstvom je povyšovanie sa nad ostatných ľudí, ktorí sa o seba starajú a chcú žiť tým, že nebudú dodržiavať žiadne obmedzenia či pravidlá. Nasadnú si na vysokého koňa. Toxická pýcha, tlieskam ti.

Viete, niekto inteligentný raz povedal, že na najvyššom tróne na svete sedíme iba na našom vlastnom zadku. Chápete, nie? Je to len o nezdravom egu a takáto arogancia je taktika sebaobrany na maskovanie nedostatkov i neistôt. Johann Wolfgang von Goethe napísal: „Nech všetci zametajú pred svojimi dverami a celý svet bude čistý.“ A prosím vás nezabúdajte, že medzi sebavedomím a aroganciou je pokora. Mier.

Príroda – perfektné resetovacie tlačídko

Byť zavretý doma je na nič. Psychický vyčerpaná vždy čakám na to, kedy konečne vypadnem. Nie z lietadla, nie z okna či balkóna, ale von z bytu. Vonku, v prírode – tam tvoja duša rozkvitá, tam tvoje telo relaxuje, čerpá energiu a hlava vypína. Milujem prírodu. Som v nej šťastná. Zastanem, spomalím, oddýchnem, zdvihnem hlavu od reality a všímam si ten svet prírody okolo mňa. Žasnem nad tým, čo všetko dokázala  vytvoriť i prežiť.

Príroda je proste čarovná a nemusíme kvôli nej cestovať ďaleko, ako v iných krajinách, z veľkomiest.7 Máme ju pod nosom. Toľko krásy máme nablízku. Toľko veci môžeme zažiť a vidieť. Máme neskutočné šťastie, už len to je dôvod prečo byť šťastným človekom.

Každý mi dá za pravdu, že príroda oživuje našu energiu a vnútorného ducha. Je pre nás motiváciou i ponaučením.
Dokonca aj Albert Einstein tvrdil:“ Pozrite sa hlboko do prírody a potom všetko lepšie pochopíte.“ Nie 1nadarmo si mnohé civilizácie uctievali prírodu. Skutočne je jej sila fascinujúca. Však už len sami vidíte, aký má na vás pozitívny vplyv. Tu môžeme zastaviť alebo spomaliť. Však ani príroda sa nikam neponáhľa a všetko má dokončené.

Občas, keď sa cítim slabá ako suchý list vo4 vetre, stačí mi ísť na moje obľúbené miesta, posadiť sa a len sedieť. Len ja, čerstvý vzduch a ticho.

Je jasné, že príroda nás dokáže upokojiť. Je jedno či bosí kráčate po piesku alebo po tráve, či sa kúpete v mori alebo chladíte nohy v potoku. Každý pobyt v prírode je výborný, antistresujúci a navodzuje pocit blaženosti. To ticho má jednoducho upokojujúci účinok a zrazu je duša v mieri
s našimi myšlienkami. Zrazu počujete ľubozvučné štebotanie vtáčikov, ako sa lámu konáre a ďateľ lieči strom. Spozorujete ako sa slnko prediera cez stromy len, aby vás pošteklilo na
nose alebo ako sa odráža od hladiny vody. 6Ucítite vietor na tvári, ktorí sa sem tam zahrá aj na skvelého
kaderníka a vyčaruje vám originálny účes. Pocítite teplo slnka na chrbte, studenú vodu3
na koži, vôňu lesa v nose…Oživuje to môj zmysel pre život. U mňa príroda vždy zlepší náladu a vyrieši nejeden problém.

Možno nevyšliapem na ten najvyšší kopec či vrch. No dokážem oceniť každý jeden kút. Stačí mi sledovať oblaky a rozsah prírody okolo mňa, krásne
výhľady, more,
zvieratá. To všetko vybudované matkou prírodou, to všetko ma
udivuje a napĺňa radosťou, šťastím. Je to proste také nádherné a je jedno, kde
to je.

Pesimizmus komplikuje náš vzťah s planétou. Avšak, tí ľudia, ktorí vedia 2oceniť prírodu sú šťastnejší ako tí, ktorí nie. Všetko okolo nás je požehnaním a mali by sme tie krásy prijať. Oceniť to, čo nám matka zem poskytla. Nájsť si čas čo i len na malú prechádzku a byť vďační. Lebo, keď budeme mať čas preskúmať krásy sveta okolo nás, potom budeme schopní oceniť krásy v našom vlastnom živote.

Snehové vločky – bozky z neba

Zima- dni sú krátke, slnko je schované. Je to obdobie, kedy sa zdá, že celý svet spí. Pôda, stromy a rastliny vyzerajú ako mŕtve, akoby všetko skončilo. Avšak stále má v sebe niečo také magické, stále 6vyzerá ako z rozprávky.5

Sneh zjavne miluje stromy a polia, keďže ich v tomto období dokáže pobozkať tak ľahko. Hromada snehu pod našimi nohami, čerstvý krásne škrípe. Chladný vietor fúka odvšadiaľ. 3
Mrázik, ten starý umelec, maľuje všade, kde sa dá.
Biele okná, autá, ale i vlasy. Všade navôkol hotové umelecké diela. Stromy sú nahé, hoci pokryté snehovým práškom a medzi ich konármi sa sem tam zaligoce aj slnečný lúč. A keď už dopadne dole, sneh sa začne ligotať ako drahokam.1

 Všetko je biele. Na konároch si mráz vytvoril nový svet.

Červené pery, ružové líčka, ľadové ruky, červený nos. Teplý čaj, 2horúca čokoláda alebo varené vínko liečia mráz. Zababušiť sa pod deku, pred krb s dobrou knihou, to patrí k zime.
Milujem ten pocit, keď vám mráz vyštípe líčka, máte šedivé vlasy, potom prídete domov a doslova sa roztápate. Teplé túlenia počas studených večerov. Hrubé prikrývky. Ach, zimný čas je krásny.

Milujem jeseň pre jej farby, milujem zimu kvôli mrazu. Avšak, nezáleží na tom aké je ročné obdobie. Všetko má svoje plusy aj mínusy. No jedno je isté vždy. Ľudia, keď sú šťastní, si nevšímajú či je to v lete alebo v zime. Ako však hovorí jeden citát: „ Sneženie je pokus Boha, aby špinavý svet bol čistý“ 😀 .