Tag-Archive for » zo života «

H. Montgomeryová (H.M.) – Čaro rodičovstva: Úvod

Priniesť dieťa na tento svet a stať sa zodpovedným za jeho potreby je obrovská vec. Cesta rodičov je vždy plná problémov a každý deň prináša niečo nové. Existujú maximá a existujú i minimá, slzy i smiech. Rodičovstvo môže byť frustrujúce i únavné. Vzťah medzi dieťaťom a rodičom je neustále v pohybe. Občas sa môže zdať, že vychovávať dieťa je veľmi jednoduché (niekedy takým, ktorí nikdy dieťa nemali). Najmä, ak počúvate od iných matiek, aké to majú doma všetko úžasné a jednoduché.

„Moje dieťa zaspáva samé, spí celú noc, dodržiava všetky zásady stolovania, vie počítať a bolo odplienkované už v 8 mesiacoch…“

Skutočnosť však často vôbec nie je taká čarovná.

Montgomeryová vo svojej knihe uvádza: “ Výchova detí do veľkej miery pozostáva z vyrovnávania sa s takými situáciami.

Väčšina rodičov, ktorí čelia existenčnej kríze svojho dieťaťa, celý deň zbytočne varia, trápia sa pre neporiadok alebo chcú v noci konečne spať, majú len dve možnosti: buď sa nahnevajú a rozkričia alebo sa vzdajú, nechajú sa premôcť bezmocnosťou a nechajú dieťa nech si robí, čo chce.

Avšak, podľa H.M. existuje aj tretia možnosť:Existuje štýl výchovy, pri ktorom vnímame deti ako samostatné ľudské bytosti. A nie len deti, ale sami seba: so všetkými skúsenosťami, s emočnými ujmami a výchovou , ktorú sme dostali.“ Preto je cieľom jej knihy pomôcť rodičom zachovať si chladnú hlavu a vyrovnať sa so situáciami, aké sú skutočne prítomné v každej bežnej domácnosti.

Autorka knihy, psychologička, má s rodinnou terapiou 20ročné skúsenosti a preto si dovolí tvrdiť: “Takéto chvíle vás neminú! Ozajstné čaro rodičovstva tkvie práve v zaobchádzaní s podobnými neľahkými momentmi…Zdôrazňujem, že byť rodičom je dlhodobý projekt. Na zdokonaľovanie máte približne 20 rokov.

Pocit šťastného detstva majú prežívať rovnako detí, ako aj ich rodičia. Zbavte sa neporiadku vo vašom živote a žite život, po ktorom túžite vy i vaša rodina. Dobrí rodičia vedia, že všetci rodičia sa niekedy môžu dopustiť chýb, učia sa od nich a ukazujú svojim deťom, ako prevziať zodpovednosť za svoje činy.

„Všetci sa snažíme byť výbornými rodičmi a všetci chceme pre deti to najlepšie. Napriek tomu však robíme chyby. Sú chvíle, keď nevieme, ktorá cesta je pre nás a naše deti tá pravá. Mnohí si kladieme rovnaké otázky, robíme si rovnaké starosti a riešime rovnaké problémy. Stať sa dobrým rodičom predstavuje komplikovaný cieľ a pri jeho dosahovaní prekonávame najrôznejšie prekážky. Preto je praktický nemožné pripraviť sa na každú maličkosť, čo sa môže postaviť do cesty.“

Prvou takou výzvou, ktorej vzdorujeme je zistenie, aké ťažké je byť rodičom podľa vlastného vzoru. Ak sa chystáte celý deň venovať neporiadku, ktorý máte doma, ktorý urobili vaše deti a budete z toho vyčerpaní a nervózni, skutočne budete mať veľmi smutný život. Prestaňte byť perfekcionistom a užívajte si život s vašou rodinou. Každý deň čelíme malými bitkám. Pokúste sa však vytvoriť priestor pre kúzlo detstva a radosti z rodičovstva. Navyše, „Ak chcete z deti vychovávať nezávislých, sebavedomých a šťastných ľudí schopných začleniť sa do spoločnosti, musíte začať vzťahom medzi rodičom a dieťaťom. Musíte vzbudiť pocit “MY“.“ H.M

K úvod už len toľko: „ Dokonalým rodičom sa nenarodíme, ale stávame sa ním pokusmi a omylmi. Väčšina sme schopní stať sa dobrými rodičmi – a každý sa môže ešte zlepšiť. Byť dobrým rodičom si vyžaduje vedomosti, múdrosť, veľa odvahy a poriadnu dávku sebareflexie. Niekedy je to ťažšie, ako ste očakávali, pozitívne však je, že ak sa stanete lepším rodičom, stanete sa i lepším človekom.

Príspevky našich detí na sociálnych sieťach

Sociálne siete sa za posledných pár rokov stali každodennou súčasťou našich životov a mnohí si bez nich nevieme predstaviť začiatok dňa. Dokonca sme v strese, keď niektorá z nich na pár hodín vypadne. Náš život sa postupne presunul na internet a na sociálne siete nemáme problém uverejniť prakticky čokoľvek.

Spomeniem napríklad to, že niekto má vo verejnom profile uverejnenú celú adresu domova a veselo si popridáva fotky svojho bytu. Jeho nástenka je pre zlodeja hotovým výkladom v obchode, kde si stačí len vybrať.

Tento článok je ale o inom. V prípadoch uvedených vyššie máme plnú moc na to, čo zverejníme, v rukách práve my. Zamysleli ste sa ale niekedy nad tým, či má rovnakú moc rozhodovať aj vaše niekoľko mesačné dieťa? Chápem, že ak sa chceme pochváliť novými fotkami nášho bábätka, jeho pokrokmi, fotkou zachytenou na jeho narodeniny – sociálne siete sú najrýchlejšou a najjednoduchšou možnosťou ako to urobiť. Zverejnený materiál uvidia naraz všetci vaši priatelia. A ak máte otvorený profil, tak ktokoľvek. Navyše, „lajky“ sa zídu (áno, tak nimi skúste zaplatiť v obchode :)) Je to rýchlejšia cesta, ako zavolať priateľov domov a ukazovať im fotky vytlačené a nalepené v albume.

Ako rodičia by sme si mali uvedomiť, že to, čo zverejníme na internete (v tomto prípade fotky a videá týkajúce sa našich malých detí) sa v budúcnosti môže otočiť proti nám. Proti vám, nám a tiež proti nášmu dieťaťu. K fotke sa ľahko dostanú napríklad spolužiaci, ktorí ju s veľkou radosťou upravia a rozpošlú celej škole. Pre nich veľká sranda, pre dotknuté dieťa už nie. Môže sa stať terčom kyberšikany, čo sa priamo dotýka aj vás.

Podobné veci sa stávajú aj v dospelosti. Kolegovia nájdu vašu starú fotku, ktorú ste si vyvesili na net buď vy pred pár rokmi a zabudli na ňu, alebo vás na nej označil niekto iný. Dospelý človek takúto vec berie s nadhľadom, zasmeje sa a nerieši. Deti to ale berú omnoho ťažšie. Dieťa, ktoré v škole šikanujú kvôli jeho fotke z detstva, na ktorej má umazané ústa, na podobné situácie tak ľahko nezabudne.

Ak vám dôvod vyššie nestačil na to, aby ste prestali so zverejňovaním fotiek dieťaťa na sociálnych sieťach, mám ešte dva dôvody. Prvým je, že detská pornografia je na výslní. Človek hľadajúci dané materiály nemá žiaden problém dostať sa k fotkám detí. A druhým dôvodom sú únoscovia detí. Tí si môžu vďaka verejne dostupným fotkám vyberať ako z eshopu.

Preto, až najbližšie budete chcieť vyvesiť na internet fotku svojho malého dieťaťa, zamyslite sa nad tým, aké to môže mať v budúcnosti následky preň. Ono nemá možnosť rozhodnúť, čo môžete uverejniť a čo nie. Navyše, v niektorom štáte vás môže vaše dieťa v dospelosti žalovať za to, čo ste zverejnili na sociálnych sieťach.

Pamätajte si, že aj keď posielate životopis potencionálnemu zamestnávateľovi, určite si prelustruje váš profil 🙂

Vytváranie si rodinných tradícii je dôležité

Neviem ako vy, ale my sme možno aj čudáci. Už štyri roky dodržiavame isté, svoje tradície. Ani si už nepamätám ako k tomu došlo, ale odvtedy je to tak a ja to strašne milujem. Milujem tu inakosť a rozhodne k nej budeme viesť aj kukučku a ďalšiu generáciu. Veď rutiny a tradície sú súčasťou zdravých rodín. Sú to veci, ktoré robia ľudia spoločne.

 

Prečo sú tradície a zvyky v rodine dôležité?

Rodinné tradície sú viac ako len zvyky, ktoré vaša rodina drží okolo všetkých možných sviatkov – sú to myšlienky a postupy, ktoré vytvárajú vašu rodinnú kultúru. Tradičné rodinné hodnoty sú dôležité, pretože sú lepidlom, ktoré drží rodinu pohromade. Tradície a zvyky často rozprávajú príbeh o rodine. Vďaka tomu môžete pochopiť vašu minulosť a môžete vedieť i cítiť, že patríte k niečomu väčšiemu ako ste vy sám, k niečomu čo do vás vkladá dôveru. Takéto činnosti posilňujú rodinu, zabezpečuje jednotu. Nie je krásne mať pocit, že ste súčasťou niečoho jedinečného a osobitého?

Je skvelé robiť svoj život iným, zaujímavejším a krajším. Mnohé rodinné tradície boli odovzdané viacerými generáciami. Pokračovanie vo vašej rodine je skvelý spôsob, ako naučiť svoje deti o kultúrnej a náboženskej histórii vašej rodiny, čím sa pridáva k ich osobnej totožnosti. Navyše, pozitívne detské spomienky môžu pomôcť tomu, aby vaše dieťa bolo šťastnejšie. A predsa len, každý má rád kúsok nostalgie. Či nie?

A práve na základe týchto dôvodov, je dôležité začať nové rodinné tradície a zachovávať staré. Počas sviatkov často máme určité veci, ktoré vždy robíme, alebo teda už spomínané tradície. No niektoré trvajú aj počas celého roka. Tieto veci nám pomáhajú učiť sa veci, ktoré majú rodinné hodnoty. Takže, byť súčasťou špeciálnych vecí, ktoré naša rodina robí, nám pomáha mať pocit spolupatričnosti.

U nás je to takto

 

Vlastne neviem ako sme k tomu došli, naozaj, ale už 4 roky máme nejaké tie rodinné zvyky. U nás doma, ešte predtým ako som spoznala Paliho, sme písali listy Ježiškovi. Bolo jedno koľko máme rokov, napísali sme tam všetko, od sprchového, po auto, aj zdravie, šťastie a pod. Dávali sme to na chladničku, lebo tam chodili všetci, takže sme takmer nikdy neboli sklamaní z darčekov. Samozrejme, vždy tam boli aj iné veci. Keď sme mali s Palim prvé Vianoce, povedala som mu o tom a tak sme si napísali listy a vymenili. Dodnes sú odložené. Urobili sme z toho zvyk: niečo zo zoznamu, niečo od srdca a niečo vyrobené + list k Vianociam. Takto každý rok. Listy si píšeme ku každej príležitosti, vyrábame si malé potešenia a všetko máme v krabici spomienok. Neverili by ste, koľko tam tých listov už je. Dokonca sme si nechávali odkazy na stole, v raňajkách, na ovocí, ale to už samozrejme odložené nie je. Máme tam pohľadnice od priateľov, blahoželania, ktoré sme kedykoľvek dostali a všetky ručne robené od našej babky. Je to to najlepšie, čo sme si vymysleli.

Ako sa narodil Matiasko, má svoju krabicu aj on. A už tam má jeden list k narodeniu, blahoželania a pribudne aj vianočný list. Minulý rok sme si to čítali a boli sme dojatí. Verím, že keď zomrieme, naše deti alebo vnúčatá budú nadšené. Rovnako ako, keď si to Tinko prečíta k 18-narodeninám.

Pokojne nám môžete napísať aké zvyky máte vytvorené vy. Myslím nové, vaše.