Tag-Archive for » zo života «

Muž pod papučou…botaskou alebo čižmou

Čo znamená muž „pod papučou“ (Alebo žena, pretože milé dámy, toto môžete presne aplikovať aj na seba!)

Napíšem o mužovi a nižšie sa dozviete prečo. Často som však počula to, že som pod papučou ja. Takže presne preto je tento článok taký, aký je 🙂

Aký je teda muž pod papučou? Takýto muž má problém v živote dosiahnuť čokoľvek, predovšetkým rešpekt manželky, či partnerky. Ale aj hocikoho iného. Je zakríknutý, takmer neviditeľný. Je to muž, ktorého vychovávala prísna mama, ktorý jednoducho MUSEL dodržiavať pravidlá, až si zvykol sa im poddať a nebojovať. Zjavne. Je to muž, ktorý súhlasí so všetkým, čo mu manželka povie (alebo mama, ale to je o inom) A to až do takej miery, že už nemá vlastné JA. S priateľmi sa nestretáva, zabudol, že existujú, lebo mu to niekto zakázal – ty budeš len so mnou! Nemá žiadne záľuby a po práci sa ponáhľa domov, kde ho čaká na…srdená manželka (nemýľte si to s tým, keď sa ponáhľa, lebo sa teší na vínko a večeru s manželkou a pod.) Zo strachu začína klamať a klame čoraz častejšie. Bojí sa čokoľvek povedať, protirečiť a len súhlasí. So všetkým. Manželka môže všetko a on nič. Všetky rozhodnutia robí manželka sama. Relaxuje, len keď nie je žena v okolí. Len vtedy sa uvoľní a je to zase ON. Ak urobí niečo mimo líniu, cíti sa previnilo. Aj napriek tomu sa stále bojí, že to je on, kto stratí svoju ženu. A aj keď je neustále ponižovaný, stále žiada o odpustenie ( i keď s určitosťou vie, že nie je vinný), len aby ju nestratil. Tak čo, ste pod papučou?

O čo vlastne teda ide

Jeden nemenovaný muž povedal p.manželovi, že je pod papučou, lebo mi kúpil kvety, lebo mi kadečo vymýšľa (radi sa prekvapujeme, vyrábame si veci, potešujeme jeden druhého – hociako), lebo mi z roboty zavolá alebo napíše, lebo spolu riešime výlety a nesedí celý deň za počítačom. Ja som pod papučou, lebo mu zavolám, že idem kúpiť to a to. Nie pre povolenie, ale kvôli márnotratnosti, ktorú z duše nenávidím. Zavolám mu, aby vedel, že si vážim ako drie, aby sme sa mali dobre a že tie peniaze neminiem na hry do PC. Chápeme sa? Preto má tieto slová sklamali a urobili smutnou. Jeden člen z rodiny si myslí, že je pod papučou, lebo povysáva byt, kým ja som von s malým. Nerozumiem tomu. Práve preto som sa to rozhodla spracovať, aby aj môj pán manžel (ktorí to samozrejme aj vie) videl, že si netreba mýliť šťastný vzťah s tým „byť pod papučou“.

Môj manžel je vraj pod papučou, lebo:

  1. Rozprávame sa o všetkom, nemáme tajomstvá
  2. Máme spoločný účet
  3. Zaujímame sa jeden o druhého
  4. Dávame si vedieť (voláme, píšeme si), že žijeme, keď nie sme spolu
  5. Rozhodujeme sa spoločne
  6. Konzultujeme spolu svoje kroky
  7. Akceptujeme sa
  8. Máme spoločné záujmy
  9. Radšej trávime čas spolu, ako v krčme
  10. Vidíme vzťah inak ako niektorí (pozn. autora chlap by mal chodiť na hokej, na pivo, nevariť, neprať, nežehliť, nenakupovať, nepomáhať žene, neprebaľovať dieťa, nekočíkovať, nepovedať nie priateľom či otcovi alebo mame – zjavne)

Sme manželia a rodičia, ale sme aj najlepší priatelia. To je chyba? Videla som rôzne vzťahy, mnohých som bola súčasťou a to nemyslím len partnerské vzťahy, ale aj rodinné či priateľské. Niektorí ľudia, raz darmo, nevedia spolu komunikovať, nemajú najmenšiu chuť či úmysel, potlačiť svoje priority a sebeckosť, aby potešili niekoho iného. Nemajú šajnu o tom, čo je to kompromis. Niektorí nechajú do seba kopať, podvádzajú seba i partnera. Niektoré ženy, zo seba robili rohožky. Nepovedali mužom čo im vadí, prekáža, lebo boli celé šťastné ako neskutočne ich miluje. Pritom plakali inde. Mnohé polovičky netušili, čo si ich partneri skutočne myslia. Mnohé ženy mali svoje vlastné záujmy, muži svoje a stretli sa v posteli šťastní ako im to klape. Zanevreli na všetko. Pri prvej hádke býval koniec. Koniec vzťahu, koniec priateľstva. Lebo nevedeli komunikovať. Aj teraz to vidím.

Nie, nie sme pod papučou

Obaja vieme, že potrebujeme aj vypnúť a vypadnúť. Obaja vieme, že potrebujeme aj svoje záujmy. Ja posielam von jeho, on mňa. Je s kým, nie je čas. No keď sa čas nájde, je čudné, že nám je najlepšie všetkým trom spolu? Neviem. Po celom náročnom dní sme šťastní, keď sedíme na gauči a pozeráme TV, čítame knihu alebo si on niečo programuje a ja lustrujem internet, kým dieťa už spokojne spí. Samozrejme, riešime si aj to svoje. Nie vždy. Nezakazujeme si záujmy, stretávky (ak si to niektorí myslia, málo nás poznajú). Keď sa hádame, potom si to vydiskutujeme. Kto nás pozná vie, že jeden problém (hoc aj kravinu) riešime pol dňa, kým ju nevyriešime. Sme tak zosúladení, že sa nevieme rozhodnúť, lebo sa vždy snažíme nájsť najlepší kompromis a najlepšiu možnosť. Pre oboch. Spolu. Voláme si, lebo sa jeden o druhého bojíme a je jedno či sme spolu 10 rokov alebo 2 mesiace. Vieme, čo v živote chceme, spolu a ideme si za tým. To znamená prehodnotiť niektorí priority, meniť svoj život a odoprieť si niektoré veci. Dobrovoľne. Pánovi manželovi verím a hovoríme si všetko na rovinu, preto viem, že keby sa cítil pod papučou a vadilo by mu ako žijeme, že by mi to povedal. Rovnako, ako by to bolo u mňa. Neobmedzujeme jeden druhého, ale rešpektujeme a akceptujeme. To je rozdiel.

Základ šťastného vzťahu

Každý úspešný vzťah je postavený na základe úcty. Rešpektovanie znamená starostlivosť o želania a potreby vášho partnera a vždy ich vziať do úvahy pred tým, ako budete hovoriť alebo konať. Rešpektovanie znamená dať pohodlie, pohodu a šťastie osoby, s ktorou ste, na rovnakú úrovni ako je tá vaša. Ak si chcete vybudovať silnejší pozitívny vzťah, váš partner alebo rodina, je prioritou. Je preto nevyhnutné venovať čas a energiu rozhovorom a riešeniu vzájomných potrieb. Vzniká tak dôvera, ktorá sa neustále posilňuje. Nedôvera je jedným z hlavných narušiteľov vzťahov.

Cítime sa šťastní, keď vieme, že tu niekto pre nás je a stojí pri nás, keď potrebujeme. To znamená, že ak niekto ničí vášho partnera, tak svojho partnera podržíte alebo podporíte. Alebo ak váš partner urobí niečo, o čom si myslíte, že je nesprávne alebo s ním nesúhlasíte, poviete mu to. Poviete si všetko. Môžu existovať problémy, s ktorými nemôžete alebo nemusíte súhlasiť. Dvaja ľudia nemôžu spolu stráviť roky bez toho, aby nemali nezhody. Avšak, v šťastnom vzťahu je dôležité to, ako sa rozhodnú tieto problémy vyriešiť. Nedostatok komunikácie je hlavným dôvodom zlyhania dobrých vzťahov.

Pojem „činy hovoria hlasnejšie ako slová“ je skutočne dôležitý. Nestačí len cítiť, že niekoho milujete, musíte tiež preukázať, že ho milujete. Každý predsa chápe, že je potrebné zapojiť sa do práce, aby veci fungovali. Nič nejde len tak. To znamená, že niekedy musíte robiť veci, ktoré nechcete robiť, pretože vám na vašom partnerovi záleží. Inokedy to znamená, riešiť veci, ktoré nie sú najjednoduchšie alebo najpohodlnejšie. Naopak, niekedy robí váš partner veci, ktoré zase nechce robiť on. Kompromis. Je preto niekto pod papučou?

Smejeme sa spolu. Smejete alebo sa proste smejte. Spolu, nahlas, často. Bez toho to nejde. Majte spoločné aktivity, ale aj tie úplne odlišné. Ako my. Milujte sa, milujte sa čo najčastejšie a to myslím všetky druhy milovania (fyzické, psychické, emocionálne). Jedzte spolu, varte spolu (tieto spoločné činnosti milujem) a neriešte, čo nemusíte. Buďte tolerantní a rovnocenní. Neočakávajte – očakávanie je matkou sklamania. A v tom uvidíte iný svet. Svet z pod papuče, ktorá vlastne neexistuje. Ak chcete byť vo svojom vzťahu šťastní, musíte pomôcť svojmu partnerovi, aby bol šťastný vo vašom vzťahu. Láska a byť šťastným je voľba. Takže sa ešte raz pýtam, sme pod papučou? Ak podľa tohto súdite, že áno. Potom sú všetky šťastné páry pod papučou – všetci sme teda pod papučou.

 

 

 

„Kritikom je beznohý muž, ktorý vyučuje beh.“ – Channing Pollock

Alebo ako povedal Elvis : „Nekritizuj, čomu nerozumieš, synu. Nikdy si nechodil v topánkach toho muža. “ Všimla som si, že najviac kritizujú tí, čo nedodržiavajú nič. Ani svoje vlastné pravidlá.

Korona. Karanténa. Sociálna izolácia. Zmena za zmenou. No ľudia sú stále len ľudia.

Všimla som si, že zrazu je u nás každý erudovaný virológ, epidemiológ, hygienik, policajt, vojak, doktor ba dokonca i politik. Každý pozná odpoveď, i keď ju nikto na celom šírom svete nepozná. Kritike sa dá zjavne vyhnúť len tým, že nikto nebude nič hovoriť, robiť a všetci budeme ničím.

Všetci vedia, ako by veci vyriešili a neriešia už len základné veci – imunita, hygiena, izolácia. Tieto tri slova sa stali sloganom každého jedného domova a sú našou súčasťou už od januára.

Sme nevďačný národ. Trhá mi to srdce, pretože nech sa dejú akékoľvek tiché vojny, politické, občianske, náš národ spolu drží a tak si sám aj pomáha (súdiac podľa toho, čo môžeme teraz vidieť okolo seba, ako napríklad šitie rúšok).

„Akcia lieči strach, nečinnosť vytvára teror.“ – Douglas Horton. Ľudia sú však stále plní hnevu a nešťastia. Azda za to môže strach? Sú slabí a ustráchaní. Slabí zmeniť svet a ustráchaní vyjsť zo svojej ulity, komfortu. Lenže, pomôže strach? Nie. Absolútne nič nezmení. Maximálne vnútorne zničí nejednu osobu. Poznám to (miestami som mala pocit, že umriem skôr na infarkt ako na Covid).

Čo však treba urobiť? Prijať to a žiť. Zodpovedne. Naďalej dbať o svoje zdravie (predpokladám, že je u vás stále na prvom mieste), užívať si rodinu a to, že sa každý deň môžete prebudiť do nového dňa. Ostatné, stále dookola komentované veci od polície, vlády, hygienika, virológa a iných kompetentných, čo vedia k tomu povedať viac, ako ja, už hádam viete aj naspamäť.

(Niektorí však ani v dospelosti nevedia čítať s porozumením, väčšina si myslí, že je nedotknuteľná ba možno až nesmrteľná. Mnohí si myslia, že ich sa pravidlá netýkajú a že ich nedodržiavaním sú ešte aj cool.)

Hrdinstvom je povyšovanie sa nad ostatných ľudí, ktorí sa o seba starajú a chcú žiť tým, že nebudú dodržiavať žiadne obmedzenia či pravidlá. Nasadnú si na vysokého koňa. Toxická pýcha, tlieskam ti.

Viete, niekto inteligentný raz povedal, že na najvyššom tróne na svete sedíme iba na našom vlastnom zadku. Chápete, nie? Je to len o nezdravom egu a takáto arogancia je taktika sebaobrany na maskovanie nedostatkov i neistôt. Johann Wolfgang von Goethe napísal: „Nech všetci zametajú pred svojimi dverami a celý svet bude čistý.“ A prosím vás nezabúdajte, že medzi sebavedomím a aroganciou je pokora. Mier.

H. Montgomeryová (H.M.) – Čaro rodičovstva: Úvod

Priniesť dieťa na tento svet a stať sa zodpovedným za jeho potreby je obrovská vec. Cesta rodičov je vždy plná problémov a každý deň prináša niečo nové. Existujú maximá a existujú i minimá, slzy i smiech. Rodičovstvo môže byť frustrujúce i únavné. Vzťah medzi dieťaťom a rodičom je neustále v pohybe. Občas sa môže zdať, že vychovávať dieťa je veľmi jednoduché (niekedy takým, ktorí nikdy dieťa nemali). Najmä, ak počúvate od iných matiek, aké to majú doma všetko úžasné a jednoduché.

„Moje dieťa zaspáva samé, spí celú noc, dodržiava všetky zásady stolovania, vie počítať a bolo odplienkované už v 8 mesiacoch…“

Skutočnosť však často vôbec nie je taká čarovná.

Montgomeryová vo svojej knihe uvádza: “ Výchova detí do veľkej miery pozostáva z vyrovnávania sa s takými situáciami.

Väčšina rodičov, ktorí čelia existenčnej kríze svojho dieťaťa, celý deň zbytočne varia, trápia sa pre neporiadok alebo chcú v noci konečne spať, majú len dve možnosti: buď sa nahnevajú a rozkričia alebo sa vzdajú, nechajú sa premôcť bezmocnosťou a nechajú dieťa nech si robí, čo chce.

Avšak, podľa H.M. existuje aj tretia možnosť:Existuje štýl výchovy, pri ktorom vnímame deti ako samostatné ľudské bytosti. A nie len deti, ale sami seba: so všetkými skúsenosťami, s emočnými ujmami a výchovou , ktorú sme dostali.“ Preto je cieľom jej knihy pomôcť rodičom zachovať si chladnú hlavu a vyrovnať sa so situáciami, aké sú skutočne prítomné v každej bežnej domácnosti.

Autorka knihy, psychologička, má s rodinnou terapiou 20ročné skúsenosti a preto si dovolí tvrdiť: “Takéto chvíle vás neminú! Ozajstné čaro rodičovstva tkvie práve v zaobchádzaní s podobnými neľahkými momentmi…Zdôrazňujem, že byť rodičom je dlhodobý projekt. Na zdokonaľovanie máte približne 20 rokov.

Pocit šťastného detstva majú prežívať rovnako detí, ako aj ich rodičia. Zbavte sa neporiadku vo vašom živote a žite život, po ktorom túžite vy i vaša rodina. Dobrí rodičia vedia, že všetci rodičia sa niekedy môžu dopustiť chýb, učia sa od nich a ukazujú svojim deťom, ako prevziať zodpovednosť za svoje činy.

„Všetci sa snažíme byť výbornými rodičmi a všetci chceme pre deti to najlepšie. Napriek tomu však robíme chyby. Sú chvíle, keď nevieme, ktorá cesta je pre nás a naše deti tá pravá. Mnohí si kladieme rovnaké otázky, robíme si rovnaké starosti a riešime rovnaké problémy. Stať sa dobrým rodičom predstavuje komplikovaný cieľ a pri jeho dosahovaní prekonávame najrôznejšie prekážky. Preto je praktický nemožné pripraviť sa na každú maličkosť, čo sa môže postaviť do cesty.“

Prvou takou výzvou, ktorej vzdorujeme je zistenie, aké ťažké je byť rodičom podľa vlastného vzoru. Ak sa chystáte celý deň venovať neporiadku, ktorý máte doma, ktorý urobili vaše deti a budete z toho vyčerpaní a nervózni, skutočne budete mať veľmi smutný život. Prestaňte byť perfekcionistom a užívajte si život s vašou rodinou. Každý deň čelíme malými bitkám. Pokúste sa však vytvoriť priestor pre kúzlo detstva a radosti z rodičovstva. Navyše, „Ak chcete z deti vychovávať nezávislých, sebavedomých a šťastných ľudí schopných začleniť sa do spoločnosti, musíte začať vzťahom medzi rodičom a dieťaťom. Musíte vzbudiť pocit “MY“.“ H.M

K úvod už len toľko: „ Dokonalým rodičom sa nenarodíme, ale stávame sa ním pokusmi a omylmi. Väčšina sme schopní stať sa dobrými rodičmi – a každý sa môže ešte zlepšiť. Byť dobrým rodičom si vyžaduje vedomosti, múdrosť, veľa odvahy a poriadnu dávku sebareflexie. Niekedy je to ťažšie, ako ste očakávali, pozitívne však je, že ak sa stanete lepším rodičom, stanete sa i lepším človekom.